Do salóna s mamou, krajčírkou, chodila Jana Štalmachová od detstva. S úsmevom spomína, ako si ako malé dievčatko listovala v časopisoch Burda a predstavovala si, že tie šaty má na sebe ona. Rodina ju neskôr ovplyvnila pri výbere strednej školy aj zakladaní značky Margifashion.
„V deväťdesiatych rokoch mama ako vyučená krajčírka šila na zákazku a v Bardejove sa jej veľmi darilo,“ hovorí pre Forbes Jana Štalmachová o svojej mame Margite, s ktorou zakladala aj vlastnú značku. V tom období boli zákazníčky ochotné na jej modely čakať aj tri mesiace. S príchodom fast fashion sa to však zmenilo a krajčírstvo sa dostalo do problémov.
„Ženy zrazu nechápali, prečo by na svoje oblečenie mali čakať tak dlho a absolvovať niekedy aj dve skúšky, keď môžu ísť do obchodu a kúpiť si ho hneď. Navyše oveľa lacnejšie,“ vysvetľuje podnikateľka. Jej mama preto po pätnástich rokoch uvažovala, čo ďalej.
Byť iná
Jana Štalmachová vyštudovala Textilnú a odevnú technológiu na Technickej univerzite v Liberci a vášeň pre módu v nej postupne rástla. V roku 2012 začala blogovať. „Bolo to vtedy veľmi obľúbené. Módnych blogov bolo veľa, no dievčatá na nich ukazovali práve fast fashion. Ja som sa rozhodla odprezentovať to, čo som si navrhla sama a čo mi ušila mama. Chcela som ukázať, že vyzerať dobre sa dá aj inak,“ vysvetľuje.
„Veľa som pracovala s heslom: byť iná. Pretože ja nechcem ísť na udalosť a zistiť, že ďalšie dve ženy tam majú presne také isté šaty ako ja. Chcem, aby moje oblečenie odrážalo mňa.“
Pani Margita mala v Bardejove vlastný salón, no po boome rýchlej módy ho musela zatvoriť. Napokon sa k móde vrátila cez vlastnú značku. Foto: Peter Čegiň
V malom meste táto snaha fungovala a zákazníčky sa do salónu postupne začali vracať. No nielen to. Jana Štalmachová dostávala stále viac pozitívnych ohlasov a začala sa pohrávať s myšlienkou vlastnej značky. „Pôvodne som to vôbec neplánovala. Chcela som iba pomôcť mame. Tá vízia sa rodila postupne.“
Pekné aj po rokoch
Dnes je Margifashion v Bardejove dobre známa a vďaka platforme Sashe a vlastnému e-shopu sa dostáva aj za hranice regiónu. „Oblečenie posielame do celého Slovenska aj Česka. Objednávajú si nás aj Češky či Slovenky, ktoré žijú za hranicami. Pravidelne posielame do Nemecka a naše oblečenie putovalo už aj do Austrálie,“ hovorí zakladateľka.
A ako to vlastne funguje? Zákazníčka si vyberie model z aktuálnej kolekcie a zvolí aj konfekčnú veľkosť, ktorú bežne nosí. Podľa návodu zistí svoje miery a aj miery oblečenia, ktoré jej dobre sedí. Kým Jana sa stará o komunikáciu so zákazníčkami a navrhuje nové modely, Margita ich šije. Na ich oblečenie sa dnes čaká asi dva až tri týždne.
„Myslím si, že ľudia si uvedomujú, že neušetria, keď budú kupovať lacné a nekvalitné oblečenie. Vidia, že lacné oblečenie lacno aj vyzerá,“ hovorí mladá podnikateľka o tom, kam sa posunulo vnímanie fast fashion.
Jana sa stará o komunikáciu so zákazníčkami a navrhuje nové modely, jej mama Margita ich šije. Foto: Peter Čegiň
Najdôležitejší je podľa nej výber látok. „Snažím sa čo najviac vyhýbať syntetickým materiálom. No chcem, aby moje oblečenie bolo nadčasové. Sama ho nosím a nemám problém si dnes obliecť šaty spred šiestich rokov, keďže nie sú zdeformované a obnosené.“
Našetriť si
S témou výnimočnosti v Margifashion pracujú aj dnes. Okrem žien na vyšších pozíciách, ktoré sa do práce potrebujú obliekať elegantne, preto veľký podiel ich zákazníčok tvoria dámy, ktoré nemajú konfekčné veľkosti a oblečenie z reťazcov im nesedí.
Aj keď Jana Štalmachová pripúšťa, že v poslednom období museli zdražovať, zdôrazňuje, že im záleží na cenovej dostupnosti ich produktov. „Občas sa nám stane, že nám zákazníčka napíše, že má nejaký kúsok od nás a chceli by aj ďalší, no ešte si naň musí našetriť. To je dnes rarita. Odvykli sme si, že sú veci, na ktoré si potrebujeme našetriť,“ hovorí.
„Svojím spôsobom sa to do našej filozofie hodí, keďže komunikujeme, že kvalita je viac ako kvantita. No stále sa snažíme byť čo najdostupnejší.“
