Tomáš Sedlák, Lead Software Engineer v spoločnosti GoHealth, tvrdí, že rozdiel medzi juniorným a seniorným programátorom je ten, že senior sa nezľakne problému. Vie, že drvivá väčšina problémov sa dá vyriešiť.
Takmer štyri roky ste pôsobili v spoločnosti GoHealth, potom ste odišli a po dva a pol roku ste sa vrátili späť. Čo vás k tomu viedlo?
Som typ človeka, ktorý sa snaží neustále sledovať nové technológie a trendy, rád sa vzdelávam v oblasti IT. Často tak objavím novinky, ktoré ma oslovia, zaujmú. Snažím sa nájsť ich reálne uplatnenie, ponorím sa do štúdia na týždne, mesiace, roky. To bol aj dôvod môjho odchodu zo spoločnosti GoHealth. Zaujala ma nová technológia, programovací jazyk Rust, ktorý sa v našich končinách takmer vôbec nepoužíva. Zhodou okolností sa ku mne dostala ponuka pre začínajúci startup, ktorý využíval presne túto technológiu. Ich ponuku som prijal, pretože ma novinka fascinovala a túžil som ju vyskúšať. Zo spoločnosti GoHealth som odišiel v príjemnej priateľskej atmosfére, s Kamilom Krauspem (viceprezident GoHealth Slovakia) sme sa dohodli, že ak budú mať zaujímavý projekt, prípadne ak by som ja zatúžil po zmene, dáme si vedieť. Kamil sa mi po čase ozval s ponukou na dáta inžiniering. Takýchto ponúk nie je na Slovensku veľa a bola to oblasť, ktorá ma bavila, spoločnosť GoHealth som poznal, vedel som, do čoho idem a rád som ponuku prijal.
Na aký projekt ste výnimočne hrdý?
Počas štúdia na vysokej škole som na základe podnetu môjho otca – vedca – naprogramoval ekonomický softvér, ktorý sa používal bez veľkých úprav v akadémii vied veľmi dlho, takmer sedemnásť rokov. Za úspech považujem nielen to, že systém spĺňal všetko, čo od neho požadovali, ale aj zadefinovanie ich požiadaviek na systém. Bol to úspech pre nás oboch. V minulosti sme robili aj projekt optimalizácie portfólia, bol to taký matematický oriešok. Za pomerne krátky čas sa mi podarilo naprogramovať požadovanú optimalizáciu pomocou softvéru, ktorý slúžil hlavne na riešenie matematických úloh. Bol som hrdý, že aj keď v rámci programovania s matematikou neprichádzam často do styku, nevyfučala mi po skončení školy z hlavy.
Čo bolo pre vás v kariére najväčšou výzvou?
Práve spomínaný moment odchodu. GoHealth je veľká stabilná firma, poskytuje perspektívu do budúcnosti, má dobre vyskladané tímy šikovných ľudí, príjemný kolektív, technologicky je na tom veľmi dobre. Ťažko sa mi to miesto opúšťalo, odchod som dlho zvažoval. V živote mám rád stabilitu, pokoj, súperili teda vo mne dva pocity. Prvý mi radil: zostaň, máš sa tam dobre, nič ti nechýba. Druhý tvrdil: vyskúšaj niečo nové, bude to zaujímavé. Rozhodnúť sa bolo ťažké, no nakoniec zvíťazila moja spomínaná túžba vyskúšať novú technológiu.
Zdroj foto: Katarína Sedláková
Ako dnes vnímate honbu za novinkami z pohľadu mladých začínajúcich IT pracovníkov?
Aj u nás v tíme vidím mladých kolegov, ktorí hneď skočia po nových výzvach. Je pre nich až elektrizujúce, že môžu niečo vyskúšať. Na druhej strane niektorí sú konzervatívnejší, metodickí. Veci si naštudujú a až potom sa rozhodujú. Záleží to od povahy jednotlivca. Ak by som mal dať radu, ako byť dobrým programátorom, najdôležitejšie je nebáť sa zadanej úlohy, nezľaknúť sa problému, ísť do toho. Veľa si naštudovať, aby človek vedel, aké sú jeho možnosti a nesústredil sa len na tú jednu konkrétnu. Tá sa môže nakoniec ukázať ako nesprávna. Treba ísť nielen do hĺbky, ale aj do šírky. Z pohľadu nadriadeného je dôležité, aby mladí ľudia ukázali spoľahlivosť. Keď dostanú príležitosť a voľnú ruku, mali by odviesť prácu maximálne dobre a podľa najlepšieho svedomia.
Mali ste aj menej vydarené projekty? Čo vás naučili?
Za menej úspešný projekt považujem taký, ktorý nesadol dobre potrebám klienta. Problém teda nie je v kvalite technického prevedenia, ale napríklad sa po odovzdaní a nasadení softvéru zistí, že potreba klienta a jeho predstava o riešení spolu „nesedia“. Táto skúsenosť ma naučila, že keď príde niekto s výzvou, ktorú potrebuje vyriešiť a riešenie aj navrhne, je dôležité otvoriť diskusiu a pohovoriť si o viacerých možnostiach a zodpovednostiach. Zjednodušene povedané: ak klient niečo chce, možno v skutočnosti potrebuje niečo iné a moja úloha ako softvérového dodávateľa je zistiť, čo konkrétne a spoločne sa dohodnúť na najvhodnejšom riešení. Pritom nezáleží na tom, ktorá strana riešenie navrhne, je to o komunikácii a spolupráci. Preto sú aj u programátorov dôležité takzvané soft skills. Jeden programátor produkt nevytvorí, vždy je to práca tímu. Technologickú zručnosť sa naučíte, no veľmi dôležité je vedieť pracovať v tíme, komunikovať, hľadať spoločnú reč.
Ako vnímate nastupujúcu generáciu IT špecialistov?
V posledných desiatich rokoch sa hromadí množstvo informácií a niekedy je náročné zorientovať sa v nich, rozoznať, čo je „hype“ a čo skutočný technologický progres. Okrem toho je pre nich náročné uchopiť fungovanie počítačov, jednotlivých vrstiev. Pohybujú sa v omnoho vyšších vrstvách ako je hardvér, nekomunikujú so spodnými vrstvami, a keď príde napríklad k nejakému problému, nemusia odhaliť, že príčina môže byť dolu. Mladá generácia preskočila skúsenosť vývoja počítačov, vtedy ešte nežila. Dá sa to, samozrejme, dobehnúť štúdiom, ale pre nás, ktorí sme tú evolúciu zažili na vlastnej koži, je to výborná skúsenosť.
Ak by ste im mali dať jednu radu, aká by to bola?
Nebáť sa problému, vrhnúť sa do hľadania riešenia. To z nich vlastne urobí seniorných programátorov. Rozdiel medzi juniorom a seniorom je ten, že senior sa nezľakne problému, lebo vie, že drvivá väčšina problémov sa dá vyriešiť, len to chce čas a úsilie. Tiež by som im poradil, aby si našli balans medzi prácou a osobným životom, aby sa vyhli vyhoreniu. Videl som to veľakrát, mladí programátori začínajú ráno a pracujú do neskorých nočných hodín. Dôležité je nájsť si v živote rovnováhu, užívať si prácu aj oddych.
