Veľmi často fungujeme v režime „akí by sme mali byť“ či „ako by to malo byť“ a sústreďujú sa na to všetky naše myšlienky. Keď však spomalíme a akceptujeme seba či situáciu, aj keď s ňou nie sme spokojní, je to dobrý odrazový mostík na posunutie sa ďalej.
Článok vyšiel v rámci najnovšieho newslettra Forbesu o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy. Na jeho odber sa môžete prihlásiť tu.
Prihláste sa na odber newslettra autorky podcastu Nevyhorení o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy.
Prihláste sa na odber newslettra autorky podcastu Nevyhorení o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy.
Sebahodnota je základný vnútorný pocit, keď veríme, že sme dostatočne dobrí a hodní lásky, ktorú si nemusíme nijako špeciálne zaslúžiť. Súvisí so základným životným nastavením, že veci v živote zvládneme, ako aj schopnosťou vedieť sa prijať aj so svojimi nedostatkami.
Posledné obdobie premýšľam nad tou druhou časťou – sebaprijatím. Opakovane sa preto vraciam k myšlienkam z 15. dielu podcastu Nevyhorení so psychologičkou Lenkou Uherovou. Ak vás zaujíma táto téma, myslím, že v ňom nájdete mnoho odpovedí.
Hovorili sme spolu napríklad aj o tom, že až keď naozaj akceptujeme, kým sme, dokážeme sa meniť a rásť. „Tá vnútorná a najväčšia sila vychádza z okamihu, keď prijmem, že to, kým som v tomto momente je dosť dobré,“ hovorí Lenka Uherová.
Akceptácia seba samého
Veľmi často totiž fungujeme v režime „akí by sme mali byť“ či „ako by to malo byť“ a sústreďujú sa na to všetky naše myšlienky. Keď však spomalíme a akceptujeme seba či situáciu, aj keď s ňou nie sme spokojní, je to dobrý odrazový mostík na posunutie sa ďalej.
Nezabúdajme na to, že aj tie naše súčasti, ktoré by sme najradšej umlčali, zmenili či opravili, žijú niekde v nás a je fajn ich prijať. Neznamená to, že si ich aj volíme, iba akceptujeme, že máme rôzne časti. Iba vtedy, keď akceptujeme všetky do jednej, akceptujeme seba.
Navyše, ak sa dokážeme prijať aj s vlastnosťami, s ktorými nie sme úplne spokojní, máme oveľa väčšiu moc s nimi vedome pracovať, ako by sme ich pred sebou potláčali a deformovali svoj obraz.
Ako na to
Psychologička Lenka Uherová dáva v spomínanom podcaste viacero tipov, ako s tým pracovať. Mňa zaujala aktivita, v rámci ktorej sa máme opýtať ľudí okolo nás, ako sa s nami majú a čo si na nás vážia.
„Veľakrát zostaneme prekvapení, aké rôzne charakterové črty si všimnú. Často nás to povzbudí, že nás dokážu druhí ľudia vnímať takto, prijímať nás a mať radi,“ hovorí. Potom je len na nás, aby sme sa dokázali vnímať aspoň takými očami, ako nás vníma naše blízke okolie.
Keď nám iní ľudia povedia pekné veci, môže to byť pre nás palivo, aby sme si tiež všímali svoje prednosti a veci, ktoré si na sebe vážime. Vďaka tomu môžeme prijať aj to, čo sa nám až tak nepáči. To nás robí ľuďmi.
Tak čo? Vyskúšate?
Budem rada, ak sa so mnou spojíte a napíšete mi, aké sú vaše skúsenosti.
Prihláste sa na odber newslettra
Ak vás tento článok zaujal, prihláste sa na odber nášho well-being newslettra, ktorý vychádza raz mesačne. Vzniká pod taktovkou projektu Nevyhorení a venujeme sa v ňom duševnému zdraviu, hľadaniu vnútornej pohody a rovnováhy. Na jeho odber sa môžete prihlásiť tu.
Predchádzajúce vydania newslettra sa venovali stresu a pretlaku dopamínu.
