V období, keď sa známy sendvičový reťazec Subway pripravuje na potenciálny predaj za 10 miliárd dolárov, Forbes zistil, že si jeho už zosnulí spoluzakladatelia Peter Buck a Fred DeLuca a ich rodiny pre seba a svoje nadácie ukrojili miliardy. Niektorí franšízanti tvrdia, že im zostali len omrvinky.
Začiatkom roka 2000 zachvátil Spojené štáty ošiaľ menom „footlong“ (sendvič dlhý jednu stopu, cca 30 cm). Viac ako tri desaťročia po otvorení prvej predajne Subway v Bridgeporte v štáte Connecticut sa sendvičové franšízy začali objavovať všade, od nákupných centier cez kostoly až po veľké obchodné centrá Walmart vo všetkých kútoch USA.
V roku 2011 už boli ikonické žltozelené markízy Subway častejším javom ako charakteristické zlaté oblúky reťazca McDonald’s.
Rýchly vzostup, voľný pád
Ale takmer rovnako rýchlo, ako pribúdali nové reštaurácie Subway, začala zdanlivo neukojiteľná túžba po lacných sendvičoch vo svete slabnúť. Po smrti spoluzakladateľa a dlhoročného generálneho riaditeľa spoločnosti Freda DeLucu v roku 2015 a škandále hovorcu spoločnosti Jareda Fogla, ktorý sa priznal k obvineniam zo sexuálneho zneužívania detí a pornografie, predaje siete reštaurácií klesli.
Od tých čias sa rýchly rozvoj siete zastavil. Takmer štvrtina z viac ako 27 100 predajní v USA, ktoré boli v prevádzke v čase DeLucovej smrti, je už dnes zatvorená.
Preto nebolo veľkým prekvapením, keď Subway vo februári tohto roka, 15 mesiacov po smrti druhého spoluzakladateľa Petra Bucka, oficiálne oznámil, že je na predaj. Podľa správ by sa cena mohla pohybovať od sedem do viac ako desať miliárd dolárov.
Zistenia Forbesu odhaľujú nové skutočnosti o tom, koľko peňazí si miliardári vlastniaci spoločnosť Subway v priebehu rokov prihrali do svojich vreciek, ako aj o krokoch, ktoré podnikli na ochranu a minimalizáciu svojho bohatstva v období pred blížiacim sa predajom.
Štedrí k sebe
Počas vzostupov a pádov sa jedna vec nikdy nezmenila: Subway už dlhé roky štedro vypláca svojich majiteľov a ich rodiny. Tento článok, ktorý vychádza zo stoviek strán súdnych a charitatívnych dokumentov, historických finančných dát a rozhovorov s odborníkmi a ľuďmi, ktorí majú dôverné informácie, po prvýkrát uvádza aj majetok vdovy po DeLucovi, 75-ročnej Elisabeth DeLuca, ktorá začiatkom apríla debutovala na zozname svetových miliardárov magazínu Forbes.
Elisabeth DeLuca, ktorá má jedného syna, zdedila 50-percentný podiel vo fastfoodovom gigante po svojom zosnulom manželovi. Odhaduje sa, že spolu s rodinou vlastní majetok v hodnote až osem miliárd dolárov, po odpočítaní zverejnených charitatívnych darov a vyčíslení investičných výnosov z licenčných poplatkov Subway.
Druhý spoluzakladateľ spoločnosti Subway Peter Buck zomrel v novembri 2021. Forbes získal čiastočne upravenú kópiu jeho poslednej vôle, podľa ktorej svoju polovicu firmy odkázal rodinnej nadácii, pričom hodnota jeho podielu by po konečnom predaji mohla dosiahnuť päť miliárd dolárov.
Išlo by tak o jeden z najväčších jednorazových darov pre nadáciu vôbec. (Rodine to zároveň pomôže vyhnúť sa obrovskej daňovej povinnosti.) Forbes okrem toho zistil, že rodina Buckovcov vlastní lesy v štáte Maine na severozápade USA v hodnote jednej miliardy dolárov, ktorých časť zosnulý spoluzakladateľ Subwaya previedol na svojich dedičov pomocou manévra, ktorý v istom momente spochybnil aj daňový úrad.
Aj pred historickým darom od Bucka však majitelia spoločnosti Subway rozdávali veľké časti svojho majetku. Obe rodiny si za filantropiu vyslúžili chválu. Toto dedičstvo však komplikuje odpor niektorých franšízantov, ktorí majiteľov obviňujú z obohacovania sa, zatiaľ čo oni bojovali v zložitých podmienkach a čelili zatváraniu tisícok predajní.
Zástupcovia rodín DeLuca a Buck nereagovali na viaceré žiadosti o komentár k tomuto článku. Odpovede spoločnosti Subway sú uvedené nižšie.
Ústup z maloobchodu
Rok 2016 bol prvým rokom, keď spoločnosť zatvorila viac predajní, ako ich otvorila. Odvtedy sa jej globálna maloobchodná plocha každoročne zmenšuje (graf ukazuje vývoj počtu predajní v USA, vo svete a celkový počet predajní).
Graf: Technomatic / Forbes USA
Malý taliansky obchod so sendvičmi
Príbeh spoločnosti Subway sa začal v roku 1965 v pobrežnom mestečku Bridgeport v štáte Connecticut, keď 17-ročný DeLuca rozmýšľal, ako by si mohol zaplatiť vysokú školu. O radu požiadal aj priateľa svojich rodičov Petra Bucka, úspešného jadrového fyzika.
Podľa webovej stránky spoločnosti Subway mu Buck poradil, aby si ambiciózny študent medicíny otvoril obchod so sendvičmi v talianskom štýle, ktorý by mu pomohol financovať štúdium. Buck zároveň poskytol DeLucovi investíciu vo výške tisíc dolárov na rozbehnutie podniku.
„Chcel som si len dokončiť vysokú školu,“ uviedol DeLuca, syn továrenského robotníka, vo svojej knihe Start Small, Finish Big z roku 2000. „Neplánoval som, že budem robiť kariéru v sendvičovom biznise.“
DeLuca vyštudoval psychológiu na Bridgeportskej univerzite, no čoraz viac sa venoval obchodu so sendvičmi. V nasledujúcom desaťročí otvorila dvojica podnikateľov ďalších 15 prevádzok pod novým názvom Subway po celom Connecticute. V roku 1974 prešli na franšízový model a biznis sa rozbehol.
Pomohlo im, že otvorenie franšízy bolo podstatne lacnejšie ako u väčšiny konkurentov z oblasti rýchleho občerstvenia. Dnes sa poplatok za otvorenie reštaurácie Subway pohybuje od 10- do 15-tisíc dolárov a náklady na zriadenie reštaurácie predstavujú ďalších 115- až 260-tisíc, prípadne viac. Na porovnanie, poplatok za otvorenie franšízy McDonald’s je 45-tidíc dolárov, pričom počiatočné náklady sa pohybujú v rozmedzí 1-2,2 milióna dolárov.
Foto: Subway
Do roku 1988 spoločnosť Subway otvorila v Spojených štátoch 2000 prevádzok. V roku 2011 predbehla McDonald’s ako najväčší globálny reťazec reštaurácií s 33 749 prevádzkami na celom svete.
Zlatá baňa
Franšízový model nebol len vysoko škálovateľný. DeLuca a Buck na ňom aj veľmi zbohatli. Dvojica sa rovným dielom podieľala na vlastníctve materskej spoločnosti Subway, firmy Doctor’s Associates, ktorá vznikla v Connecticute v roku 1967.
Matka franšízantom účtuje 8-percentný licenčný poplatok z hrubého predaja, čo je podľa experta na franšízu Johna Gordona zo spoločnosti Pacific Management Consulting Group jedna z najvyšších sadzieb v tomto odvetví. Podľa neho sa táto sadzba zvyčajne pohybuje okolo 5-6 percent.
Subway si berie aj ďalší 4,5-percentný podiel z tržieb za reklamu. McDonald’s účtuje franšízantom 4 percentá z licenčných poplatkov a 4 percentá z reklamy, Burger King si berie 4,5 percent z licenčných poplatkov a 4 percentá z reklamy.
Zakladatelia spoločnosti sa prvýkrát ocitli v miliardárskom rebríčku Forbesu v roku 2004. Vtedy sa hodnota majetku každého z nich odhadovala na 1,5 miliardy dolárov, a to na základe nášho ocenenia materskej spoločnosti. Ťažšie však bolo určiť, koľko Buck a DeLuca každoročne získavajú v hotovosti z licenčných poplatkov.
V roku 2014 dlhoročný osobný bankár spoločnosti DeLuca, Fran Saavedra, ktorý tvrdil, že má ľúbostný vzťah so ženatým spoluzakladateľom spoločnosti Subway, vo výpovedi uviedol, že zakladatelia Subway dostávali začiatkom roka 2000 na tantiémach ekvivalent jedného milióna dolárov denne, a to vo forme týždenného šeku.
Peter Buck. Foto: archív Subway
„Boli to ich peniaze, ich rozdelenie honorárov,“ povedal Saavedra o DeLucovi a Buckovi vo výpovedi. „Nazývali to bonusom.“ Podľa Saavedrovej výpovede mal DeLuca začiatkom roka 2000 na svojich bankových a trustových účtoch stovky miliónov dolárov.
Presun do daňového raja
To však bolo ešte pred tým, ako Subway dosiahol svoj rastový vrchol. V roku 2002 mal reťazec celosvetové tržby vo výške približne päť miliárd dolárov. Podľa údajov spoločnosti Technomic, ktorá sleduje dáta v reštauračnom biznise, sa toto číslo v nasledujúcom desaťročí viac ako strojnásobilo a v roku 2012 dosiahlo až 18,1 miliardy dolárov.
Štyri mesiace po DeLucovej smrti v septembri 2015 podstúpila spoločnosť Subway internú reštrukturalizáciu, ktorá zahŕňala presun jej globálneho duševného vlastníctva do novovytvorenej spoločnosti v štáte Delaware. Vyplýva to z dokumentov spoločnosti.
Delaware je daňový raj, kde sa neplatí štátna daň z licenčných poplatkov. Od roku 2017 začala materská spoločnosť Subway posielať ekvivalent približne polovice príjmov spoločnosti Doctors Associates novému subjektu v štáte Delaware, ktorý sa v roku 2018 opäť reštrukturalizoval a zmenil sa na spoločnosť s ručením obmedzeným v štáte Delaware.
Delawarská spoločnosť duševného vlastníctva získala v rokoch 2017 až 2021 licenčné poplatky v hodnote viac ako dvoch miliárd dolárov. Tieto peniaze sú v podstate „čistým ziskom“ pre majiteľov Subway, vysvetľuje Sean Dunlop, analytik spoločnosti Morningstar (hoci stále podliehajú federálnej dani a dani z príjmu z investícií).
Forbes odhaduje, že majitelia Subway získali od roku 2009 do roku 2022 na licenčných poplatkoch takmer päť miliárd dolárov (po zdanení), teda približne 2,5 miliardy dolárov na rodinu. To za predpokladu, že rodiny DeLucovcov a Buckovcov platili každý rok najvyššiu federálnu sadzbu dane z príjmu a dodatočnú čistú investičnú daň z príjmu.
Podľa odhadov Forbesu dosiahli licenčné poplatky vrchol v rokoch 2011 až 2013, keď každý z vlastníkov dostával ročne viac ako 200 miliónov dolárov. Po poklese počas pandémie Covid-19 sa odhadované platby licenčných poplatkov v roku 2022 odrazili od dna a dosiahli približne 180 miliónov dolárov.
Fred DeLuca, spolumajiteľ spoločnosti Subway, vyrastal v Bronxe. Foto:Wikimedia Commons, v licencii CC BY 3.0
Ochránili dedičstvo
Podľa Elizabeth Bawdenovej, partnerky právnickej firmy Withers Worldwide, môže mať reštrukturalizácia aj iné dôvody, vrátane minimalizácie daní. „Niekedy sa spoločnosti reštrukturalizujú, pretože rodina očakáva veľké filantropické dary a snaží sa zabezpečiť, aby majetok, ktorý príde do nadácie, nemal žiadne nepriaznivé daňové vplyvy,“ povedala.
Ďalším dôvodom môže byť príprava na predaj, dodala Bawdenová. Môže to byť užitočné, ak chcú majitelia „predať niektoré časti firmy, ale nie všetky, alebo ak poradcovia, s ktorými spolupracujú na predaji, navrhujú, že predaj bude jednoduchší, ak budú rôzne aktíva od seba oddelené“.
Oddelením duševného vlastníctva by si majitelia Subway mohli teoreticky udržať túto časť podniku pri predaji a naďalej poberať značnú časť licenčných poplatkov. Osoba blízka rokovaniam o predaji však uviedla, že to tak nie je a spoločnosť sa predáva celá.
Hoci Nadácia Petra a Carmen Lucie Buckovcov opísala Buckov dar (jeho podiel v spoločnosti Subway) ako niečo, čo sa dialo „viac ako desaťročie“, prišiel práve včas, aby sa vyhli vysokej dani, ktorú by z tohto majetku museli zaplatiť v prípade predaja spoločnosti Subway. David Slenn, odborník na daňové a dedičské právo z advokátskej kancelárie Akerman, vysvetlil, že ak by Buck nedal svoj podiel v Subway charite, jeho dedičia by museli zaplatiť 40 -percentnú daň z pozostalosti, a to z jej „reálnej trhovej hodnoty“.
Foto: Unsplash/Matheus Bardemaker
Tým, že Buck daroval svoj podiel rodinnej charitatívnej nadácii, jeho dedičia, pravdepodobne synovia Christopher a William, nemusia platiť žiadnu daň z predaja. Samozrejme, že nakoniec zdedia o miliardy dolárov menej, ako by zdedili v opačnom prípade. (Na Elisabeth DeLuca by sa táto daň nevzťahovala, pretože sa nevzťahuje na majetok, ktorý prechádza na manželov. Buckova manželka Carmen Lucia Passagemová zomrela v roku 2003).
Z kópie Buckovho závetu, ktorú získal Forbes, vyplýva, že za vykonávateľov svojho majetku vymenoval svojich synov. Christopher aj William sú členmi správnej rady nadácie.
Lesný magnát
Ďalšia veľká časť Buckovho majetku je viazaná na pozemky. Spoluzakladateľ spoločnosti Subway začal v roku 2007 nakupovať lesnú pôdu v štáte Maine, pričom ide o najväčší nezastavaný les na východe Spojených štátov. Bolo to približne v období, kedy papierenské spoločnosti začali s „kataklizmatickým“ výpredajom pôdy, vysvetľuje Karin Tilbergová, prezidentka a výkonná riaditeľka Lesníckej spoločnosti štátu Maine.
Rodina odvtedy nazhromaždila 526-tisíc hektárov z približne štyroch miliónov hektárov plochy severomainských lesov, čím sa stala jedným z najväčších vlastníkov pôdy v štáte. Okrem toho vlastnia aj pozemky vo Vermonte a Iowe.
Buck a jeho príbuzní zaplatili za väčšinu pozemkov v priemere 500 dolárov za aker (približne 0,4 hektára), pričom podľa tejto osoby často ponúkali vyššiu ako trhovú cenu. Onedlho začal Buck pozemky prevádzať na svojich synov. V roku 2018 miliardár zažaloval daňový úrad za to, že mu vymeral dodatočnú daň z darovania, pretože využil mechanizmus nazývaný zľavy z čiastkových podielov. Spor nebol uzavretý, pretože Buck medzičasom zomrel.
„Moji synovia a ja nepotrebujeme z lesnej pôdy žiadny peňažný tok. Namiesto toho vnímame lesné pozemky ako viacgeneračné úsilie, a preto sme správcom lesného pozemku dali pokyn, aby maximalizovali dlhodobé zdravie a produktivitu lesa,“ napísal Buck v čestnom vyhlásení s tým, že jeho spoločnosti v tom čase ťažili len približne tretinu ročného prírastku dreva.
Jay Braunscheidel, prezident a vedúci lesník spoločnosti Tall Pines Forest Management so sídlom v štáte Maine, uviedol, že pozemky rodiny Buckovcov v štáte by dnes mohli mať hodnotu od 325 miliónov dolárov do takmer jednej miliardy dolárov, podľa celistvosti pôdy.
Buckov právnik Slossberg trval na tom, že aj keď existuje „investičný aspekt“ Buckovho zamerania na mainské lesy, nie je to jeho hlavná motivácia. „Jeho cieľom pri hromadení všetkých investícií do lesnej pôdy bolo vytvoriť prales. V skutočnosti išlo o ochranu prírody,“ povedal.
Slenn z advokátskej kancelárie Akerman, ktorý preskúmal zredukovanú kópiu Buckovho závetu si myslí, že miliardár používal nástroje „zodpovedajúce niekomu, kto má veľký majetok a snaží sa svoju pozostalosť znížiť“. Patria sem aj fondy GRAT (Grantor retained annuity trusts) a súkromná charitatívna nadácia, hoci Slenn zdôrazňuje, že súkromné nadácie stále „podliehajú zložitým pravidlám, napríklad pravidlám upravujúcim obchodné podiely“.
Nadšenie zo sendvičov opadá
Celosvetové tržby spoločnosti Subway dosiahli vrchol v roku 2012, potom začali postupne klesať. Najviac klesli počas pandémie covid-19. Graf v miliardách amerických dolárov zahŕňa tržby v USA, medzinárodné tržby a tržby celkové.
Zdroj: Technomic / Forbes US
Dobročinnosť v desiatkach miliónov
Buck bol počas svojho života mimoriadne aktívny filantrop. Predtým, ako daroval svoj podiel v spoločnosti, podľa výpočtov Forbesu previedol za 24 rokov na nadáciu Petra a Carmen Lucie Buckovcov viac ako 560 miliónov dolárov.
Aj v súčasnosti rodinná nadácia každoročne venuje desiatky miliónov dolárov množstvu neziskových organizácií, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním, žurnalistikou, medicínou a ochranou pôdy. Okrem toho prispieva aj mnohým neziskovým organizáciám, ktoré sa snažia zlepšiť kvalitu života v Danbury v štáte Connecticut, kde Buck žil až do svojej smrti.
V prípade DeLucu prišli dary až po jeho smrti. Hoci bola jeho rodinná nadácia založená už v roku 1999, až do roku 2007 nedostala nič. Odvtedy až do jeho smrti v roku 2015 ročné príspevky do nadácie nikdy nepresiahli milión dolárov.
Osoba blízka DeLucovi, ktorá hovorila pod podmienkou zachovania anonymity, uviedla, že počas svojho života si spoluzakladateľ Subwaya nebol istý, ako minúť hotovosť, ktorá sa hromadila na jeho účtoch. Okrem svojho domu v Connecticute si kúpil najmenej tri ďalšie domy na Floride a tridsaťmetrovú jachtu. Vo svojom skromne zariadenom sídle na Floride občas usporadúval večierky, na ktorých sa podávali sendviče Subway.
„Bolo nám zabránené skrátiť si pracovný čas (počas pandémie covid-19), aby sme situáciu finančne zvládli, len aby korporátna kancelária mohla generovať vyššie tantiémy.“
Nežijú si zle
Jeho vdova Elisabeth DeLuca, ktorá predtým pracovala v spoločnosti Doctors Associates a pred odchodom do dôchodku v roku 2004 písala najmä prevádzkové príručky, začala rozdávať peniaze takmer okamžite po smrti svojho manžela.
Ako vyplýva z prehľadu daňových priznaní nadácie, počas prvých piatich rokov po jeho smrti darovala Nadácii Fredericka A. DeLucu takmer 450 miliónov dolárov, v priemere okolo 90 miliónov ročne. V tomto údaji nie sú zahrnuté dary poskytnuté v rokoch 2021 a 2022, keďže tieto informácie ešte nie sú k dispozícii.
Elisabeth DeLuca je uvedená ako prezidentka, riaditeľka a tajomníčka nadácie, Kevin Byrne bol v marci 2022 vymenovaný za jej výkonného riaditeľa. Byrne, ktorý nereagoval na žiadosti Forbesu o komentár, predtým strávil takmer dve desaťročia v nadácii, ktorú založila rodina generálneho riaditeľa spoločnosti Dell Technologies Michaela Della. DeLuca v decembri 2020 v tichosti založila aj vlastnú nadáciu Elisabeth DeLuca Foundation so sídlom v Pompano Beach na Floride.
Nadácia Fredericka A. DeLucu – ktorá v roku 2020 rozdala približne 25 miliónov dolárov – podporuje prevažne organizácie v Connecticute a na Floride, kde Elisabeth žije a vlastní domy. Nadácia DeLuca je jedinečná, pretože ju „nemôžete len tak osloviť a podať žiadosť,“ povedala Debra Lee-Thomasset, generálna riaditeľka a výkonná riaditeľka neziskovej organizácie The Arc at the Glades, ktorá sa venuje dospelým ľuďom s mentálnym a vývojovým postihnutím v okrese Glades v Palm Beach.
Okrem podielu v Subway Forbes identifikoval aj dve skromné obydlia patriace Elisabeth DeLuca: byt v Pompano Beach a dom s rozlohou 232 štvorcových metrov v Orange v Connecticute. Spolu majú hodnotu približne dva milióny dolárov.
Jej syn Jonathan, ktorý je tiež riaditeľom rodinnej nadácie a materskej spoločnosti Subway, vlastní dve honosnejšie nehnuteľnosti: dom so siedmimi spálňami v Pompano Beach v odhadovanej hodnote tri milióny dolárov a byt v Boca Raton za štyri milióny dolárov.
Problémy, ktoré nikto neriešil
Nie všetci sú však charitatívnymi aktivitami zakladateľov spoločnosti Subway nadšení. V apríli 2021 skupina viac ako 100 franšízantov spoločnosti zverejnila otvorený list pre Elisabeth DeLuca. Spomína sa v ňom množstvo problémov, o ktorých sa už predtým písalo – vrátane odmietania ich požiadaviek na vyššiu kvalitu surovín a kanibalizácie predaja otváraním nových reštaurácií vedľa existujúcich.
„Bolo nám zabránené skrátiť si pracovný čas (počas pandémie Covid-19), aby sme situáciu finančne zvládli, len aby korporátna kancelária mohla generovať vyššie tantiémy,“ uviedli franšízanti. „Vidíme, že charitatívnym organizáciám darujete veľké sumy peňazí na dobré účely. Ukazuje nám to, že chcete v živote robiť správne veci.“
V liste žiadajú o vrátenie licenčných poplatkov vo výške 8 percent z predaja „ako prejav dobrej vôle za všetky otrasy a bolesti, ktoré sme prežili počas viac ako 40-ročnej histórie spoločnosti Subway“.
„Budem sa starať o seba … Najviac ma zaujíma, či mám s touto značkou budúcnosť.“
Raghu Marwaha, franšízant Subwaya
„Charitatívne aktivity idú na vrub franšízantov,“ uviedol pre Forbes jeden z dlhoročných prevádzkovateľov reštaurácie Subway, ktorý si prial zostať v anonymite. „Získavajú zásluhy za to, akí sú milí, ale oberajú franšízantov o peniaze a vezú sa na ich chrbtoch, pretože práve teraz sa mnohým z nás veľmi nedarí.“
Hoci sa nikto z Buckovcov ani DeLucovcov k tomuto článku nevyjadril, hovorca Subway zdôraznil, že spoločnosť prešla od nástupu súčasného generálneho riaditeľa Johna Chidseyho v roku 2019 premenou.
Chidsey, ktorý predtým pôsobil ako generálny riaditeľ spoločnosti Burger King, je prvým výkonným riaditeľom mimo zakladajúcich rodín spoločnosti Subway a „nanovo sa pozrel na každý aspekt nášho podnikania vrátane vylepšenia našich vzťahov s franšízantmi prostredníctvom zlepšenia prevádzky a podpory,“ uviedol hovorca.
Od svojho nástupu znížil počet zamestnancov, inicioval revíziu jedálneho lístka a snažil sa zlepšiť aj vzťahy s franšízantmi, najmä znížením závislosti od kontroverzných agentov pre rozvoj podnikania. Zatiaľ však nedošlo k trvalej zmene licenčných poplatkov, ktoré musia franšízanti platiť.
Hovorca spoločnosti zdôraznil, že v systéme Subway je 10-tisíc franšízantov s „rôznymi názormi“ . Poukázal aj na tržby firmy, ktoré v roku 2021 podľa spoločnosti Technomic poskočili o šesť percent (Subway svoje finančné výsledky odmietla komentovať), ako na dôkaz, že „tieto zlepšenia fungujú“.
Spoločnosť Subway magazínu Forbes sprostredkovala kontakt s dvoma franšízantmi. Michael Rodriguez prevádzkuje 10 sendvičových podnikov v Severnej Karolíne, pochválil majiteľov spoločnosti za ich filantropiu. „Je skvelé, že dávajú peniaze na charitu, myslím si, že to má zmysel,“ povedal Rodriguez. „Moja spoločnosť je moja spoločnosť, tam si zarábam na živobytie. So svojimi peniazmi urobím to, čo považujem za správne, a myslím si, že každý si zaslúži istú voľnosť.“
Rodina Raghu Marwaha vlastní viac ako 100 prevádzok Subway v Kalifornii. Marwaha poukázal na to, že spoločnosť na začiatku pandémie znížila franšízantom na niekoľko týždňov licenčné poplatky na polovicu a potom ponúkla možnosť zaplatiť ich o niekoľko týždňov neskôr.
Dodal, že on osobne netrávi veľa času premýšľaním o tom, koľko majitelia Subway získajú z predaja. „Budem sa starať o seba … Najviac ma zaujíma, či mám s touto značkou budúcnosť.“
Autorkou tohto článku je Jemima McEvoy z Forbes US.
