Našu databázu by sme chceli rozšíriť o Ameriku, Áziu a Pacifik, hovorí zakladateľ a CEO známeho portálu Finstat Filip Glasa.
Pred desiatimi rokmi spustil portál, ktorý sa stal ikonou transparentnosti na Slovensku. Na prehľadnej stránke spojil všetky dáta o firmách z otvorených registrov štátu a bezplatne ich ponúkol všetkým.
Zakladateľ portálu Finstat Filip Glasa tým výrazne zvýšil dôveru medzi firmami, prispel k tomu, aby sa v ekonomike uzavrelo viac transakcií a rýchlejšie, čo prispelo k celkovému rastu bohatstva spoločnosti.
Za prínos k transparentnosti podnikateľského prostredia získal v roku 2019 špeciálnu cenu poroty v súťaži EY Podnikateľ roka. Po dekáde na trhu v rozhovore pre Forbes prezradil, aké má firma ďalšie plány na expanziu.
Čo sa v rozhovore dočítate:
- že firma plánuje rozšíriť databázu firiem o spoločnosti z USA, prípadne celého sveta,
- kedy plánujú investori z Finstatu vybrať zhodnotený vklad,
- či sa podľa neho Slovensko za bývalej vlády posunulo k väčšej transparentnosti,
- prečo po parlamentných voľbách neodchádza do zahraničia,
- či je sklamaný, že ľudia volili politikov skôr na základe emócií ako vecných dát,
- že samospráva by mal dostať peniaze na analytické útvary.
Za desať rokov ste získali obálky časopisov, prestížne ocenenia či vďaku investigatívnych novinárov, ktorým Finstat pomohol pri odhaľovaní prepojení medzi politikmi a biznisom. Máte takéto pozitívne odozvy aj zo strany firiem?
Máme zákazníkov, ktorí k nám prišli, pretože boli z Finstatu nadšení. A máme aj klientov, u ktorých sme jednoducho vyhrali vo verejnom obstarávaní, a nie je tam žiadna emócia navyše. Osobne vnímam ako príjemné každé ocenenie, či už zaznie na stretnutí s podnikateľmi, právnikmi, novinármi alebo človekom, ktorý používa Finstat v bežnom živote, hoci nie je zákazník. A, samozrejme, zo začiatku bolo aj množstvo negatívnych reakcií zo strany firiem, ktorých vlastníci nechceli byť na očiach.
Na Slovensku už možnosti nevidia
Podľa údajov, ktoré ste zverejnili na sociálnych sieťach máte 25-tisíc unikátnych návštevníkov denne a spravujete 1 400 gigabajtov údajov o viac ako pol milióne subjektov na Slovensku. Kde je dnes Finstat?
Finstat na Slovensku je stabilizovaná a známa firma, ktorá má chaotické a živelné počiatky za sebou. Sme zabehnutí, máme okolo štyritisíc zákazníkov, máme nastavené procesy a nemáme vážne problémy. Všetko už ide relatívne dobre. To je tá dobrá stránka.
A čo vnímate negatívne?
„Core“ biznis nám ide dobre a zákazníci sú spokojní, ale nemáme už kam rásť. Všetko, čo sa dalo, sme už urobili. Mali sme množstvo nápadov, skúsili sme ich, ale neujali sa. Často sa stane, že zákazník si vypýta novú funkcionalitu, ale keď ju skúsime predať, odozva je veľmi slabá, takže sa nám neoplatí do nej investovať.
Finstat tento rok oslávil desať rokov na trhu. Foto: LinkedIn Finstat
Finstat tento rok oslávil desať rokov na trhu. Foto: LinkedIn Finstat
Napríklad?
Prehľad verejných obstarávaní, ktorých sa firma zúčastnila. Viaceré firmy chceli dáta o verejných obstarávaniach, ale bezplatne, v cene základného balíka. Keď sme si za to vypýtali peniaze, záujem bol minimálny. Firmy radšej ostali pri poskytovateľoch, ktorí tieto údaje spracúvajú dlhšie a majú v tom tradíciu.
Nápady v slepej ulici
Ktoré ďalšie nápady skončili v slepej ulici?
Mediálny monitoring, teda správy spojené s firmou. Ľudia si to tiež často pýtali, ale ak by mali zaplatiť, ostanú radšej verní službe, ktorú roky odoberajú od konkurencie. Alebo si povedia, že službu až tak veľmi nepotrebujú. Pritom išlo o relatívne nízke sumy v stovkách eur za rok.
Na Slovensku podnikajú státisíce firiem, v databáze máte finančné údaje takmer 370-tisíc spoločností. Spomenuli ste len štyritisíc zákazníkov. Ako vnímate tento rozdiel?
Nás potrebujú len firmy, ktoré robia B2B, spolupracujú s inými spoločnosťami, s dodávateľmi alebo odberateľmi. Maloobchod nás nepotrebuje. Nepotrebujú nás ani firmy, ktoré obchodujú s jednou – dvomi spoločnosťami. Poznajú ich osobne, nepotrebujú preto informácie z verejných zdrojov.
Finstat alebo podobná služba sa oplatí, keď má firma desiatky alebo stovky partnerov, ktorých si potrebuje preveriť. Vtedy musí údaje automatizovať, nastaviť si procesy a pravidlá manažmentu rizika, ktoré budú jasne dané pre každého zamestnanca. Z maloobchodu máme medzi klientmi len reťazce, ktoré si vďaka našim údajom tvoria rating dodávateľov.
Zakladateľ a CEO portálu Finstat Filip Glasa. Foto: Miro Nôta
Vyskúšali sme množstvo nápadov ako Finstat vylepšiť, ale nie všetko sú klienti ochotní platiť, hovorí Filip Glasa. Foto: Miro Nôta
Predávajú síce koncovému spotrebiteľovi, ale snažia sa monitorovať nielen ceny a kvalitu produktov svojich dodávateľov, a tiež ich marže, úverovú zaťaženosť či celkové finančné zdravie. Možno, aby si vybrali tých stabilných, možno aby vedeli stlačiť ceny. Ale to len špekulujem.
Ocenenie od investorov
Vnímali ste ako ocenenie svojej práce, keď vstúpili do firmy noví investori – Šimon Šicko alebo Anton Zajac?
Áno, vstup Šickovcov (firma Debris Lucie a Šimona Šicka, pozn. red.) a Zajacovcov (investičný fond BridgeStart, pozn. red.) vnímam ako veľké ocenenie. Aj preto, že sa im Finstat páčil, aj preto, že verili ďalšiemu rozvoju a rastu firmy.
Akú máte s nimi dohodu? Počítajú s exitom a ak áno, kedy?
Dohodu o exite alebo o nejakom konkrétnom zhodnotení investície nemáme. Pre časť investorov bola investovaná suma relatívne malá, takže na exite nie sú závislí a nemusia kalkulovať s konkrétnou sumou, termínom a podmienkami. Pre časť investorov je zrejme dobré mať dlhodobú firmu, v ktorej majú uložené peniaze, a spoliehajú sa skôr na budúcu dividendu. Čiže majú akýsi „evergreen“, v ktorom majú tie peniaze navždy.
Môžete prezradiť, aký veľký kapitál ste vďaka investíciám získali?
Podľa zmlúv o tom nemôžem hovoriť, ale dohromady sú to rádovo stovky tisíc eur.
Časť z týchto financií išla aj na vytvorenie portálu HitHorizons, ktorý mapuje údaje o zahraničných firmách. Ako sa vám darí expandovať?
Máme asi sto zákazníkov, pri priemernej cene zhruba štyritisíc eur na zákazníka. Tento rok sme teda dosiahli obrat takmer pol milióna eur. Po dobrom začiatku a rýchlej expanzii sme však trochu spomalili a tento rok dosiahneme len mierne vyššie tržby.
Na ceste ku globálnym dátam
Zastavil vás covid alebo energetická kríza?
V Európe je dnes celkovo opatrná nálada, firmy dosť šetria, každý výdavok zvažujú a v zásade málo expandujú. Predtým sme cítili záujem množstva firiem, ktoré chceli rozširovať svoje podnikanie, expandovať alebo aspoň riešili digitalizáciu a automatizáciu procesov, a hľadali podobné nástroje, aké ponúka HitHorizons. Vojna na Ukrajine či vysoká inflácia zrejme firmy vystrašila. Zákazníci nám stále pribúdajú, ale oveľa pomalšie.
Na stránke uvádzate, že HitHorizons má v databáze 80 miliónov firiem zo 60 krajín Európy, postsovietskych republík a Turecka. Plánujete ísť ďalej?
Keď trochu zvýšime tržby, plánujeme rozšíriť dáta buď o firmy zo Spojených štátov alebo o firmy zo zvyšku sveta. Potrebujeme na to desiatky nových zákazníkov na európskom trhu, povedzme do sto, a dokážeme jednu alebo druhú expanziu prefinancovať z vlastných zdrojov.
Zakladateľ a CEO portálu Finstat Filip Glasa. Foto: Miro Nôta
Zakladateľ a CEO portálu Finstat Filip Glasa. Foto: Miro Nôta
Spracovať dáta o firmách v USA si viem predstaviť, ale globálna databáza mi príde príliš ambiciózna. To je viac ako stovka ďalších krajín, legislatívnych systémov, cudzích jazykov.
Netreba si za tým predstavovať takú podrobnú a rozsiahlu službu, ako je slovenský Finstat.
Náš európsky zákazník chce mať dobre spracované najbližšie trhy, to znamená pár európskych krajín, v ktorých pôsobí. Pre ostatné trhy mu stačí navrhnúť základnú marketingovú alebo obchodnú stratégiu.
Z Austrálie alebo z Ázie mu stačia dáta, ktoré sú v nižšej kvalite alebo pomalšie aktualizované ako v Európe. Určite nechceme v Austrálii konkurovať tamojším „Finstatom“ a predávať austrálskym firmám údaje o austrálskom trhu. Chceme ich predávať Európanom, ktorí z nejakého dôvodu potrebujú aj Austráliu.
Nízko visiace ovocie
V akom rozsahu budú dáta spracované?
Európskym zákazníkom ponúkneme dáta o firmách v Amerike, Ázii a Pacifiku v takom rozsahu, aký sa dá zohnať. V prvom kole vždy spracujeme najľahšie získateľné a spracovateľné dáta, ktoré klientom stačia na základnú orientáciu. Ak uvidíme, že zákazníci budú ochotní zaplatiť za väčšiu presnosť alebo viac druhov dát, tak to skúsime naceniť a rozvinúť.
Veľmi hrubý odhad – koľko nových položiek bude mať rozšírená databáza, ak sa expanzia podarí?
Tieto krajiny sú zväčša ekonomicky menej rozvinuté ako Európa. V Spojených štátoch a Kanade to budú desiatky miliónov spoločností, všetky ďalšie regióny už budú len menšie. Nebude to nič mimoriadne, aktuálne spravujeme dáta o 80 miliónoch subjektov zo 60 krajín.
Budete používať franšízový model?
Nie. Všetko si budeme robiť sami a dáta budeme mať od začiatku „doma“. Dáta nakúpime od lokálnych partnerov, teda firiem, ktoré údaje o spoločnostiach v danom teritóriu spracovali dávno pred nami a sú ochotné ich predať, pretože ich nezaujíma zahraničná konkurencia.
Stretnime sa na Forbes Money Summite 2023
Druhý ročník konferencie Money summit sa blíži. Príďte sa inšpirovať, kde a ako nájsť finančné príležitosti (aj) v neistých časoch, získajte cenné rady pre váš finančný well-being a zažite praktický workshop o ceste k vlastnej nehnuteľnosti. Čaká vás aj stretnutie s investormi z úspešnej televíznej šou Jama Levova a skvelý networking.
KEDY: 8. november 2023, od 9.00 hod.
KDE: DoubleTree by Hilton, Bratislava
Zakúpiť vstupenku Pozrieť program
Dva roky na realizáciu
Neobávate sa zlého načasovania, keďže situácia v globálnej ekonomike je ešte opatrná a po covide s trendom k väčšej izolovanosti?
Je pravda, že firmy sú opatrné a finančné plánovanie majú nastavené skôr na šetrenie ako na rozvoj. Ale nám bude trvať rok-dva, kým nový produkt dotiahneme do stavu, že sa bude dať plnohodnotne predávať. Keď už máme peniaze, nie je na čo čakať.
Ako vnímate domácu konkurenciu?
Relevantný konkurent je pre nás v podstate Crif. Majú silnú domácu databázu a pôsobia aj v zahraničí. Ostatní konkurenti sú príliš malí na to, aby sme sa ich podnikaním hlbšie zaoberali. Samozrejme, vidíme, čo predávajú, čo v porovnaní s nami pridali. Väčšinu tých dát sme zvažovali aj my, ale usúdili sme, že pre klienta nepredstavujú pridanú hodnotu, za ktorú by bol ochotný zaplatiť.
Pomohla predchádzajúca vláda väčšej transparentnosti a otvorenosti verejných dát?
V programovom vyhlásení bývalej vlády bolo pár viet o open data a boli dobre naformulované. Verím tomu, že chceli, napríklad na ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, niečo v tejto veci aj robiť, ale potom prišla korona, energetická kríza a vojna na Ukrajine, takže riešili problémy s vyššou prioritou.
Chýbajú peniaze na otvorenie dát
Krajina sa teda neposunula k väčšej otvorenosti?
Nevšimol som si, že by sa na Slovensku otvoril nejaký ďalší register alebo došlo k výraznému zlepšeniu kvality verejných dát. Skôr sme ostali stáť na mieste. V zásade to však nevnímam negatívne, pretože máme v krajine vysoký štandard otvorených údajov.
Pozitívne vnímam, že viaceré neziskové organizácie tlačia na úrady, aby zlepšili kvalitu zverejňovaných dát. Napríklad, aby mali strojovú spracovateľnosť, udeľovali licenciu na ich použitie, aby bolo jasné, kto a ako môže dáta použiť, pravidelne údaje aktualizovali a podobne. Často sa totiž zverejní dataset a viac sa oň nikto nestará.
Má vysoký štandard v oblasti otvorených dát aj samospráva?
Som členom občianskeho združenia, prostredníctvom ktorého sme so samosprávami o otvorených dátach veľa komunikovali, pomáhali sme mestám a obciam robiť rôzne vizualizácie, analýzy a výpočty. Ostal mi z toho pocit, že samosprávy na otváranie dát nemajú peniaze a kapacity.
Zverejnia to, čo sa dá ľahko zverejniť, čo už existuje v dátovej štruktúre, čo dokáže spracovať lacný softvér. Ale dáta, ktoré by museli prehadzovať z papiera či upraviť do dátovej štruktúry – to sú pre nich výdavky, na ktoré nemajú zdroje. Tvoriť a udržovať datasety, zaplatiť ľudí, ktorí sa o ne budú starať, totiž nie je lacné. A keď museli riešiť koronu, chápem, že to nebola priorita.
Západ preferuje viac súkromia
Možno by bolo dobré to vnímať ako investíciu, keďže zverejňovanie dát môže viesť k nižším nákladom na služby štátu alebo samosprávy. Na ilustráciu, magistrát Bratislavy zverejnil databázu mestskej polície, ktorá mapuje priestupky v jednotlivých uliciach, napríklad za nesprávne parkovanie. Vďaka tomu bolo možné zistiť, kde sú problémové zóny, pridať miesta na parkovanie, automaty alebo nájsť iné riešenie a zredukovať počet nasadených policajtov.
Riešením by bolo, ak by samosprávy dostali viac peňazí na digitalizáciu alebo na malé analytické útvary podobné tým, aké majú ministerstvá. Samosprávy na to dnes zjavne nemajú zdroje.
Súdny dvor Európskej únie vlani rozhodol, že právo vlastníkov firiem na súkromie stojí nad verejným záujmom, a krajiny by teda nemali plošne zverejňovať informácie o konečných užívateľoch výhod. Čo to pre vás znamená?
Pre nás v zásade nič. Už dnes máme tieto dáta len v platenej verzii. Osoby povinné preverovať firmy, osoby alebo transakcie podľa pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí majú prístup k týmto dátam aj bez nás. Bavíme sa o bankách, ale tiež audítoroch, účtovníkoch či realitných kanceláriách, ktoré musia kontrolovať, kto je za firmou, či nejde o politicky exponovanú osobu, osobu zo sankčných zoznamov a podobne.
Súdny dvor EÚ v Luxemburgu. Foto: Flickr/Cédric CC BY 2.0 DEED
Do budúcna zrejme musíme rátať s tým, že západoeurópske štáty a súdy budú strážiť súkromie osôb prísnejšie, pretože sa nezaoberajú korupciou v takej miere ako u nás. My sa tomu budeme musieť prispôsobiť. Verejnosť teda tieto údaje neuvidí, čo je asi dobré nastavenie rovnováhy medzi ochranou súkromia a tým, že niekto tie dáta kontrolovať musí.
Korupcia prináša tlak na otvorenosť
Zhorší sa transparentnosť verejných dát, ak vládu zostavia strany, ktoré majú problém s korupčnými škandálmi?
Skôr mám obavy o zmenu smerovania štátu, napríklad pokiaľ ide o účasť v NATO či EÚ. To je podstatne dôležitejšie ako to, či by sa zatvoril nejaký register. Väčšina dátových registrov bola navyše projektom vlád s účasťou Smeru za desiatky miliónov eur, tak si nemyslím, že ich budú zatvárať. Poviem ešte jednu poznámku ku korupcii.
Na Ukrajine tiež majú veľmi otvorené dáta, pritom je tam veľká korupcia. Rovnica neznie, že keď sa dáta zverejňujú, zmizne korupcia. Je to naopak. Tam, kde je veľká korupcia, otvára sa veľa registrov, aby sa miera korupcie aspoň trochu znížila. Štáty, kde nepredstavuje veľký problém, napríklad Nemecko, si môžu dovoliť väčšiu uzavretosť, pretože ľudia, firmy aj štát si viac dôverujú.
Základnú verziu Finstatu ste bezplatne sprístupnili všetkým aj z dôvodu podpory rozvoja spoločnosti. Nie ste sklamaný, že ľudia v ostatných voľbách volili politikov skôr na základe emócií ako rozumu a vecných dát?
Očakávať, že by otvorenie dát cez Finstat mohlo zmeniť politiku alebo národ, by bolo veľmi nereálne a určite som také očakávanie nemal. Na druhej strane si myslím, že zverejnenie údajov pomáha a funguje. Všetky analytické útvary na ministerstvách, v Národnej banke Slovenska a podobne s otvorenými dátami pracujú a veľmi profesionálne.
Veľké množstvo malých rozhodnutí, ktoré ľudia až tak nevnímajú, pretože sú príliš odborné a technické, robia na základe dát a v tomto sa štátna správa zlepšuje. Samozrejme, potom sú tu veľké politické rozhodnutia typu – dám veľa peňazí skupine ľudí, pretože chcem vyhrať voľby, a tie to prebijú, ale to sa asi nedá zmeniť. No v malých procesoch a rozhodnutiach sa dáta používajú a myslím, že sa používajú dobre a zlepšujú verejné prostredie.
Výsledok volieb ako dôvod na odchod
Ostávate po voľbách na Slovensku?
Určite. Chápem ľudí, ktorí to cítia inak, a najmä tých, ktorí sa cítia „ako doma“ v krajine, ktorú si z nejakého konkrétneho pozitívneho dôvodu zvolili. Napríklad náš kolega Matej Hladiš pôsobí na univerzite vo francúzskom Nice a nevie si to tam vynachváliť. Mne je dobre na Slovensku, plánujem sa ďalej venovať rozvoju nášho podnikania a výsledok volieb vo všeobecnosti nepovažujem za relevantný dôvod na odchod. Napokon, niekto tu musí zostať, niekto v tých ďalších voľbách musí ísť znova voliť.
Zakladateľ a CEO portálu Finstat Filip Glasa. Foto: Miro Nôta
Zakladateľ a CEO portálu Finstat Filip Glasa. Foto: Miro Nôta
Filip Glasa (45)
Zakladateľ a CEO spoločnosti FinStat Filip Glasa je vyštudovaný elektrotechnik, po skončení školy sa však dal na financie. Založil blog pre investorov a brokerov Ako investovať, písal články a blogy o financiách a investovaní, rozbehol dátový projekt druhypilier.sme.sk.
V roku 2012 založil projekt FinStat.sk, ktorý zhromažďuje údaje o slovenských firmách z otvorených zdrojov. V roku 2019 získal cenu za prínos k transparentnosti podnikateľského prostredia od poroty EY Podnikateľ roka. Je členom Správnej rady Transparency International Slovensko a predsedom občianskeho združenia Alvaria, ktoré sa venuje dátam pre samosprávy.
