Inštitút zdravotnej politiky v utorok (17. marca) predstavil analýzu, podľa ktorej sa v závislosti od prijatých opatrení nakazí koronavírusom na Slovensku naraz až 10 percent populácie. Šéf inštitútu Martin Smatana v rozhovore pre Forbes vysvetlil, že modely sa budú ďalej spresňovať, no vždy ukážu pesimistickejšie scenáre, aby fungovali ako stres test pre systém. Slovensko podľa neho zareagovalo na krízu rýchlo, a ak ľudia nepoľavia v izolácii, nosení rúšok a hygiene, má šancu zaradiť sa k štátom, ktoré epidémiu zvládli najlepšie.
Vaša predpoveď šírenia koronavírusu pri najzodpovednejšom prístupe spomína desať percent nakazených a koniec epidémie až na jeseň. Volalo vám veľa vystrašených ľudí?
Na otázky som odpovedal asi do piatej rána, len na mňa ich prišlo asi 90. Ľudia tak môžu robiť aj naďalej, pripravujeme aj súbor s najčastejšími otázkami a odpoveďami na ne, tzv. FAQ, ktorý čoskoro zverejníme. Ak to vyvolalo emóciu, akú spomínate, je to na jednej strane asi aj dobré, predpoveď je aj stres testom pre systém a je dôležité, aby sme vydržali. Musím však konštatovať, že v súčasnosti sa zdá, že sme na krízu zareagovali dobre a náš scenár by nemal byť podobný tomu talianskemu, španielskemu či švajčiarskemu. Skôr sa blížime k Singapuru, Južnej Kórei či Nemecku.
Takže budete grafy upravovať s pozitívnejším výhľadom?
Naozaj sme v tejto prvej verzii vychádzali z veľmi pesimistických predpokladov. Parameter R0, ktorý označuje počet ľudí, ktorých nakazí jeden pacient, sme nastavili na 4, čo je vrchná hranica intervalu. Medián je 2,4 – 2,5, v literatúre je to hodnota 1,9 – 3,9. Na porovnanie, tá nešťastná loď Diamond Princess mala na začiatku R0 hodnotu 14,8, keď však každého izolovali, znížila sa hodnota na 1,78. To pekne ilustruje, že opatrenia, ktoré nás síce obmedzujú a zasahujú nám do každodenného života, sú zároveň aj úspešné. Aj na základe takýchto príkladov vidíme, že izolácia je najlepšie opatrenie, ktoré máme.
Popularizuje vedu a na Instagrame vysvetľuje aj koronavírus. Čo odporúča Vedátor?
Ľudská trpezlivosť, aj ekonomika štátu, má však určite svoje limity…
Už táto naša prvá predpoveď vyslala signál, že budeme mať viac času ako Taliansko alebo Španielsko, no zatiaľ nesmieme poľaviť. To, že sa s opatreniami prišlo včas, však dáva šancu, že ak budeme disciplinovaní, budeme nosiť rúška a používať dezinfekciu a zároveň sa naďalej budú výrazne rozširovať kapacity diagnostiky a získame aj ďalšie exaktné dáta, všetko to prispeje k tomu, že situáciu dostaneme pod kontrolu relatívne skôr.
Šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana. FOTO: SITA/Diana Černáková
Keby predsa len došlo k scenáru 10 percent nakazených, čo by to znamenalo?
Treba povedať, že na základe britskej štúdie z pondelka, 40 percent ľudí by nemalo žiadne symptómy, z tých 60 zvyšných percent by to 93 percent preležalo ako bežnú chrípku, len 7 percent by potrebovalo byť v nemocnici. A z hospitalizovaných iba 13 percent by malo mať potrebu akútnej starostlivosti. Stres test by mal preveriť, či by toto systém zvládol. Dôležité je aj rozloženie v čase.
Vedia nám súčasné opatrenia a stále relatívne malý počet nakazených dať nádej, že sa chod spoločnosti vráti do normálu skôr, ako napríklad v čínskom Wu-chane, odkiaľ sa epidémia rozšírila?
Treba si uvedomiť, že Wu-chan bol hermeticky uzavretý, izoláciu si tam vláda veľmi rázne vynútila prostredníctvom ozbrojených vojakov. Aj tresty za porušenie pravidiel boli oveľa prísnejšie ako v Európe. My sme vo veľkej miere obmedzili mobilitu ľudí, čiže veríme, že sme na správnej ceste, no ešte nemáme dosť dát, aby sme mohli poskytnúť optimistickejší výhľad.
Vraveli ste, že by vám v tom mohli pomôcť mobilní operátori, ktorí by vedeli poskytnúť cenné údaje o pohybe ľudí. Urobia tak?
Dnes (streda 18. marca, pozn. red.) sme mali kvôli tým údajom už dva telefonáty, vnímam to tak, že operátori sú ochotní pomôcť, no aktuálne hľadáme formu, ako pritom neporušiť nariadenie GDPR. My nechceme žiadne konkrétne mená ani čísla, nám v podstate postačia percentuálne dáta o pohyboch populácie v porovnaní so štandardom, na základe ktorých to vieme dopočítať. V tomto momente to teda nemáme potvrdené, no operátori majú vôľu spolupracovať a pristupujú k veci veľmi zodpovedne.
Prenesme sa v čase dopredu, máme presnejšie dáta, ktoré potvrdzujú, že izolácia pomáha. Čo bude ďalej?
To je, samozrejme, na veľkú odbornú debatu. Je jasné, že absolútny zákaz vychádzania by šírenie vírusu zastavil najrýchlejšie, no nemôžeme zobrať ľuďom toľko slobody. Práve preto sú potrebné modely, ako je náš, aby zodpovedným pomáhali sa rozhodovať. Len pripomínam, že to nie sme my, ktorí rozhodnú, ale krízový štáb – aj na základe našich dát. Je možné, že ak ďalšie modely budú optimistickejšie, postupne sa začnú niektoré opatrenia rušiť a dôraz sa bude klásť skôr na targetované opatrenia.
Nimi sa myslí napríklad sústredená ochrana starších ľudí?
Môžu byť zamerané aj na ľudí istej vekovej skupiny, ale aj na určité lokality. Z tej prvej kategórie sú napríklad najnovšie opatrenia z Veľkej Británie. Briti síce situáciu vo veľkom podcenili, no doháňajú to aj tým, že prednostne chránia ľudí nad 70 rokov. U nás sa napríklad bude potrebné zamerať aj na marginalizované skupiny, čím myslím najmä segregované rómske obce. Oni sú síce vo výhode z demografického hľadiska, keďže majú prevažne mladšiu, a teda koronavírusom menej ohrozenú populáciu. No socio-ekonomické a hygienické štandardy tam môžu byť na nižšej úrovni, čiže sa na tieto lokality treba zamerať, poskytnúť ľuďom rúška a všetko potrebné. Nechceme, aby sa takéto miesta stali ohniskami, odkiaľ sa nám v nejakých intervaloch bude nákaza opakovane vracať.
Napriek koronavírusu sa deje aj veľa dobra.
Firmy nakupujú materiál, celé Slovensko si pomáha
Vieme na základe modelu posúdiť, ako sú účinné doterajšie kroky vlády?
Na tom je postavený celý model s tými tromi variantami. Ide vlastne o retrospektívne vyhodnotenie toho, čo by nastalo, ak by sa niektoré opatrenia neuskutočnili. Ak by sme dnes vysedávali v kaviarňach a kinách, skrátka žili úplne rovnako ako pred epidémiou, tak podľa nášho modelu by bolo 26 dní po 15. marci koronavírusom nakazených 40 percent populácie. Keďže sme opatrenia zaviedli, tak predikujeme že dôjde k tzv. „flattening the curve“ a vrchol šírenia sa posúva až na 110 deň pre 10 percent populácie a aj to pri pesimistických predpokladoch. Veľká Británia vypracovala peknú analýzu, kde hodnotia efektivitu jednotlivých opatrení od nosenia rúšok cez izoláciu, skrátka všetko, čo sa momentálne v štátoch skúša. Čakáme na zdrojové súbory, podľa ktorých neskôr bude môcť vyhodnotiť, od čoho sa prípade môže upustiť a od čoho rozhodne nie.
Mnohí spomínajú ako pozitívny príklad Singapur. V čom nás môže inšpirovať?
Mali veľa pekných opatrení, spomeniem povinné meranie teploty, povinné rúška, navyše majú aj disciplinované obyvateľstvo. Pripomeniem však, že aj pre stigmu z predchádzajúcej skúsenosti so SARSom mali vypracovaný epidemiologický plán do 8 dní. My sme ho mali po 10 dňoch, teda veľmi rýchlo. V ďalšej prognóze chceme preto jasnejšie napísať, ako veľmi dodržiavanie pravidiel pomáha. V podstate, keby rúška nosil každý, tak hodnota R0 pre koronavírus je zrazu nulová. Prestane sa šíriť. Chceme teda verejnosti ukázať, že keď sa „hecneme” a vydržíme 2 až 3 týždne, môžeme kopírovať scenár úspešných krajín, teda dostať sa niekde k jednotkám nových nakazených a uvoľneniu opatrení.
Modelujete do prognóz aj druhú vlnu? Že sa vírus vráti napríklad ako sezónna chrípka?
Zatiaľ stále nemáme informácie o tom, ako sa tento koronavírus správa, nemajú ich ani Číňania. Nik nevie, či sa zastavením epidémie vírus stratí, či sa bude periodicky vracať ako chrípka, alebo či si naň dokážeme vytvoriť kolektívnu imunitu. Sme v kontakte s odborníkmi a do týždňa zapracujeme ich pohľad na vplyv teploty.
Čo bude z hľadiska dát dôležité po epidémii? Zistiť presný počet reálne nakazených ľudí?
Každá krajina zrejme bude na toto ochorenie obyvateľov testovať dlhodobo, ako akýsi dočasný štandard. My sa na to však pozeráme viac ako matematici, konkrétne opatrenia budú na kolegoch virológoch a epidemiológoch.
V spoločnosti je mnoho jednotlivcov a firiem, ktoré majú kapacity v tejto neľahkej situácii pomôcť. Kam by ju podľa vás mali zamerať?
Máme oficiálne štruktúry, ktoré riešia pomoc, viem, že máme aj zoznam firiem, ktoré vyjadrili ochotu a tie smerujeme do oblastí, kde môžu byť užitočné, ale toto ide trochu mimo mňa. Čo hlavne pomôže, je, keď budú naozaj všetci nosiť rúška, dodržiavať hygienické opatrenia, dezinfikovať a sociálne sa izolovať. To nám aktuálne pomáha najviac.
Tím IZP pri preberaní ceny Úradnícky čin roka. FOTO: IZP
Mimochodom, ako vlastne vzniká taká prognóza, akú ste zverejnili ohľadom šírenia koronavírusu?
Použili sme model z magazínu Nature, upravený o dáta z Číny a naprogramovali to v jazyku Python. Zároveň sme celý zdrojový súbor zverejnili na našom webe, aby ho ktokoľvek mohol pripomienkovať. Dokonca tak už spravili asi tri či štyri skupiny, ktoré nám ho odobrili z matematického aj epidemiologického hľadiska. Skontroloval ho aj Robert Mistrík so svojím tímom, takisto Pavol Čekan, teda prestížni slovenskí výskumníci. Naďalej pracujeme s mnohými odborníkmi, aby sme spresnili dáta ohľadom rýchlosti šírenia vírusu, mobility obyvateľstva a ďalších parametrov.
Slovenka v severnom Taliansku: Bojím sa, že Slováci sa nepoučia zo situácie u nás
Riešili ste to celé len v rámci inštitútu?
Prevažne áno, naprogramoval to Imrich Berta a Ján Dudek, s Michalom Štofkom sme sa podieľali na kontrole, Michaela Laktišová, Martin Hudec a Jakub Dovčík pozerali nejaké štúdie, zapojili sme aj Mira Gašparka, ktorý síce nie je náš kolega, no je to PhD. kandidát na Oxforde, ktorý u nás, dúfame, bude ďalej aj stážovať. Pomáhali nám aj ľudia z Inštitútu finančnej politiky, z Útvaru Hodnota za peniaze, bola to taká komunitná práca v nezvyčajnej situácii.
Asi nie je bežné takúto prognózu pripraviť a vydať v takom krátkom čase…
Hlavne, keď sa robí predikčný mechanizmus pre nejaký vírus, obyčajne sa voľne nezverejní, ale niekto si na tom spraví profesúru, niekedy sa zaň získavajú ocenenia. Keďže je kríza, zahraniční vedci zverejnili základy kódov. My sme to okamžite prebrali, aklimatizovali na naše podmienky a tiež zverejnili, aby z analýzy mohla verejnosť v tejto situácii čerpať.
Takže podobne ako zdravotníci, ani vy ste toho v posledných dňoch veľa nenaspali.
Vnímame to tak, že teraz nie je v stávke „len” nákup nejakého CTčka, ani sa nerieši model efektívnejšieho fungovania nemocnice. Ide o zdravie obyvateľstva, čiže všetci cítime najväčší stres a veľmi nám na tom záleží.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
