Cesta Michaely Chaloupkovej do predstavenstva ČEZ sa začala kedysi na úrade práce. Dnes jedna z najvplyvnejších žien Česka odkazuje: keď niečo chcete, musíte o to požiadať.
Nielen farbou svojich šiat, ale aj obrovskou energiou, ktorá z Michaely Chaloupkovej doslova žiari, mimovoľne perfektne reprezentuje firmu, v ktorej pôsobí už takmer štvrť storočia.
Členka predstavenstva ČEZ sem kedysi nastúpila náhodou a nebyť súčasného šéfa tohto energetického kolosu Daniela Beneša, dávno by tu ani nebola. Ale je tu. A je to dobre. Pretože jedna z najvplyvnejších dám českého biznisu ukazuje, že aj v energetike je miesto pre ženy, že aj na top pozíciách sa dá zostať ľudský a že energia je nákazlivá.
„Pôjdeme pešo, však?“ zvolá Michaela Chaloupková vo chvíli, keď už svižným tempom berie asi piaty schod a pokračuje bez zadýchania až na šieste poschodie. Kedykoľvek môže, ide pešo. Každý krok sa počíta, hovorí, a je na nej vidieť, že o pohybe len nerozpráva.
Fotenie síce vraj veľmi nemá rada, ale nacvičené pózy zvláda bravúrne, a tak to odsýpa. Presne tak, ako sa tejto vyštudovanej právničke páči. Veci musia ísť rýchlo, žiadne zdržiavanie.
„Jasné, to zvládnem,“ hovorí presvedčivo a o chvíľu neskôr sa na vysokých tenkých opätkoch vrhá na štrkovú cestičku a o moment na mäkký trávnik vedľa sídla ČEZ v pražskej Michli. Prvý dojem? Živel, ktorý ide naplno.
Pri pohľade na agendu, ktorú má na starosti, sa energia hodí. Zahŕňa totiž všetko od zabezpečenia firemnej flotily cez správu budov až po udržateľnosť, personalistiku a v poslednom období aj zavádzanie umelej inteligencie. ČEZ pritom spolu s dcérskymi spoločnosťami zamestnáva len v Česku dvadsaťpäťtisíc ľudí, v zahraničí ďalších päťtisíc.
„Môže sa zdať, že je toho veľa, ale vždy je niečo aktuálnejšie a musím sa niektorej oblasti venovať viac a iná ide viac rutinne, a potom sa to zase posunie. Hlavne však mám pod sebou tímy, ktoré sa sústreďujú na každú jednotlivú agendu. A primárne je to v tom, aby si človek vedel nastaviť spoluprácu a niektoré veci delegoval,“ hovorí.
Kým napríklad starostlivosť o firemnú flotilu je podľa nej jednoduchá, správa majetku sa vyvíja vo vlnách. A teraz práve táto vlna naberá na sile a stúpa nahor.
Zo súčasného sídla na Brumlovke, kde má ČEZ kancelárie dohromady v piatich rôznych budovách, sa totiž majú všetci zamestnanci presťahovať do úplne novej centrály.
„Nakoniec sme našli vhodné miesto na Smíchove, kde sa teraz stavia a kam sa budeme asi za štyri roky sťahovať. Okrem toho však budeme napríklad opúšťať aj budovy, v ktorých sme v Plzni, a tam budeme stavať nový kampus,“ uvádza príklady toho, čo ju aktuálne dosť zamestnáva.
Také náročné ako jej najväčšia pracovná téma minulého roka, to však zrejme nebude. „Pripravovali sme nefinančný reporting spoločne s výročnou správou, takže sme museli čas na prípravu skrátiť skoro o tri mesiace, a to bola skutočne výzva,“ hovorí Michaela Chaloupková.
Pre reporting podľa nových európskych štandardov totiž musel jej tím zhromaždiť informácie, ktoré zodpovedajú asi 1200 dátovým bodom.
„To sú rôzne údaje, čísla, popisy, texty, ktoré sa vzťahujú na celé spektrum tém ESG. Zároveň to nerobíme len za ČEZ, ale za celú skupinu, ktorá zahŕňa vyše 200 spoločností, takže to bolo skutočne náročné. Jednak tie dáta pozbierať, dať dohromady, to všetko v skrátenom čase, a ešte ich po prvýkrát auditoval štatutárny audítor, rovnako ako finančnú výročnú správu,“ opisuje s tým, že to pre ňu vlani aj tento rok bola téma, ktorej sa venovala prakticky každý deň.
Rašeliniská a elektráreň
Na ESG a nefinančný reporting však ani napriek vysokej byrokratickej záťaži nedá dopustiť. Že by ju to rozčuľovalo? Že by sa sťažovala? Ani náhodou. „Jasné, že by to reportovanie malo byť jednoduchšie, ale celkovo v tom vidím zmysel,“ hovorí.
„Reportingu by malo vždy predchádzať cvičenie takzvanej dvojitej materiality, kde skúmate nielen to, ako firma ovplyvňujete klímu, ale aj to, ako klíma a to, čo sa deje v prírode, ovplyvňuje váš biznis. Takže je to také cvičenie o rizikách. Čo je rizikové pre vás ako firmu a ako ste vy rizikoví pre životné prostredie,“ vysvetľuje topmanažérka.
Podľa nej takéto zistenia vedú k inováciám, na ktoré by vo firmách buď neprišli, alebo by ich objavili neskoro. „Napriek tým rizikám zistíte, že možno je niečo, čo vám vo firme chýba a mali by ste to začať robiť, aby bol váš biznis udržateľný,“ podotýka.
Lenže čo všetko to konkrétne znamená? Nie sú to len reči, ktoré sa dobre počúvajú, ale realita je iná?
Nad takýmito námietkami energická bruneta, hovoriaca svižne, otvorene a k veci, len zakrúti hlavou a hneď vytiahne konkrétny príklad zo šumavských rašelinísk.
Zo šumavských rašelinísk? Presne tak. „Pramení tam Vltava, na ktorej máme vodné elektrárne. Keď budú rašeliniská vysychať, budeme mať málo vody, ale problém je aj to, keď príde veľmi výdatný dážď a voda sa nevsaje a rýchlo odtečie, pretože aj vtedy musíme obmedziť výrobu. Takže musíme podporovať opatrenia, ktoré sa snažia zachovať prírodu v pôvodnom stave. Na prvý pohľad tam súvislosť nie je, ale v skutočnosti je veľmi silná,“ opisuje presvedčivo.
Udržateľnosť pre ňu nie je módny trend, ale niečo, čím žije aj vo svojom súkromnom živote. A tak domov napríklad nekupuje nápoje balené v PET fľašiach, celkovo obmedzuje spotrebu plastu, v kabelke nosí látkovú tašku na nákupy a neznáša plytvanie jedlom.
A hoci v prípade nefinančného reportingu zdôrazňuje, že by sa mal zjednodušiť, na druhej strane vyzdvihuje, ako sa vďaka spoločným štandardom a metrike môžu firmy porovnávať s ostatnými hráčmi na trhu.
„Pre nás je to aj motivačné. Keď vidíte, že sme podľa ratingových agentúr medzi piatimi percentami najlepších firiem na svete, je to jednoducho super,“ hovorí žena, ktorá má na tomto umiestnení veľkú zásluhu.
Napriek tomu, že jej sú udržateľnosť a diverzita blízke, srdcová záležitosť z jej agendy je personalistika. Ostatne tá je jej blízka aj vďaka tomu, že si sama touto firmou prešla od spodných priečok až takmer k samotnému vrcholu.
Roztrhaná výpoveď
Vôbec to tak však nemuselo byť. Výpoveď už ležala na stole a Michaela Chaloupková bola rozhodnutá, že v ČEZ jej budúcnosť nie je. Teraz však ešte chvíľu vydržte, než sa k tomuto zádrhu dostaneme, patrí sa povedať, ako sa plzenská rodáčka do energetického kolosu vôbec dostala.
Pôvodne si priala stať sa učiteľkou na prvom stupni. Dokonca sa preto naučila aj hrať na flautu. Ako však rástla, pochopila, že toto nie je pre ňu, a pretože jej išli humanitné predmety, prihlásila sa po gymnáziu na právo.
„Na prvýkrát ma nezobrali, tak som po maturite rok pracovala. Robila som asistentku riaditeľovi a manažérovi futbalového klubu FC Viktoria Plzeň. Bolo to super, ale tiež som pochopila, že to nemôžem robiť dlho a musím ísť na vysokú,“ smeje sa pri tej spomienke.
Motivácia zafungovala a na právo sa nielen dostala, ale ho aj úspešne absolvovala. Lenže čoskoro sa pri koncipientskej práci ukázalo, že v tomto prostredí byť nechce.
„Bola som tam dievča pre všetko a za strašne málo peňazí. Nakoniec ma dorazilo, keď som šla do práce a môj advokát mi zavolal, nech idem namiesto neho rovno na súd na prvé pojednávanie, kde máme mať prvý prednes žaloby. Ale ja som vôbec nevedela, o čom to je. A navyše keď som tam prišla, netušila som, na ktorú stranu si mám sadnúť. To nás v škole fakt neučili,“ opisuje spomienku, ktorá spolu s ďalšími zážitkami viedla k tomu, že dala výpoveď.
Chvíľu potom pracovala u jedného obchodníka s cennými papiermi, ale ako hovorí, panovala tam – slušne povedané – nezdravá firemná kultúra. „Tak som šla na úrad práce a skúšala rôzne pohovory. No a jeden z nich bol do ČEZ,“ hovorí Michaela Chaloupková.
Ako bystrý čitateľ tuší, pohovor vyšiel a ona v roku 2003 nastúpila na miesto právničky do obchodného oddelenia. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi však podľa jej slov bola táto firma dosť iná. Veci sa hýbali pomaly a to ženu milujúcu zmeny trápilo. A to tak veľmi, že napísala výpoveď, podpísala ju a niesla ju svojmu nadriadenému.
V tejto chvíli vstupuje na scénu v úvode článku spomínaný súčasný generálny riaditeľ ČEZ Daniel Beneš. V čase, keď Chaloupková podávala výpoveď, sa totiž zmenil vtedajší šéf firmy, ktorý si so sebou priviedol aj Daniela Beneša. Ten dostal na starosť útvar, v ktorom vtedy pracovala hlavná postava tohto článku.
„Sedeli sme s Danielom kúsok od seba, a ešte než ho vymenovali, hovorila som mu, čo nefunguje, ako by som čo chcela zmeniť. O pár dní z neho bol môj šéf a na jeho stole ležala moja výpoveď.
Libor Fojtík pre Forbes Česko
Zavolal si ma, pozeral na tú výpoveď a vraví: „Keď vieš, ako by to šlo robiť lepšie, tak si tu urob oddelenie a začni veci robiť tak, ako si myslíš, že budú správne. A ja tú výpoveď roztrhám.“
A tak sa stalo. Daniel Beneš roztrhal výpoveď Michaely Chaloupkovej. Tá postavila nové oddelenie v nákupe pre verejné zákazky, veci sa začali hýbať a ona čoskoro spoznala, že jej poslanie a pracovné potešenie sú práve v manažérskej práci a vo vedení ľudí.
Z právničky manažérka
„Tam sa to zlomilo, pochopila som, že nechcem byť len právnička, ale chcem viesť ľudí. A že to je vec, ktorá ma napĺňa,“ hovorí žena, ktorá postupne stúpala po kariérnom rebríčku. Ambície mala vraj vždy, ale bez podpory súčasného generálneho riaditeľa Daniela Beneša by to nešlo.
Už nikdy jej vraj nenapadlo, že by z ČEZ odišla. Jeden moment, keď zaváhala, či toho už nie je priveľa, však predsa len nastal.
„Bolo to v okamihu, keď som dostala ponuku ísť do predstavenstva a môj najstarší syn mal vtedy rok. Teda, nie že by som premýšľala, že to nevezmem, ale skôr ako to celé zariadiť, aby to fungovalo,“ spomína.
Nakoniec sa cesta našla, syna (a neskôr aj ďalšie dve deti) brávala často so sebou do kancelárie, kde jej s opaterou veľmi pomáhala asistentka Marcela, na ktorú Michaela Chaloupková nedá dopustiť. „Marcela bola moja prvá asistentka a dúfam, že aj posledná. Už sme spolu osemnásť rokov.“
Do starostlivosti o deti sa navyše na bežné české pomery nadštandardne zapájal a zapája aj jej manžel Viktor, a jedna z najvplyvnejších žien Česka tak môže ukazovať, že kariéra a materstvo sa nemusia vylučovať.
„Uvedomujem si však, že nie každá žena má podporu v rodine. O to viac o tom musíme nielen hovoriť, ale aj vytvárať také prostredie, ktoré ženám pomôže v kariére, keď o to stoja,“ upozorňuje manažérka.
Ženské kvóty a hľadanie talentov
Kým kedysi kvóty pre ženy odmietala, dnes v nich vidí zmysel. Bez nich sa totiž veci hýbu len pomaly. ČEZ chce mať tridsaťpercentný podiel žien na manažérskych pozíciách, zatiaľ je to však ďaleko.
„Celkovo je u nás dvadsať percent žien, predsa len v elektrárňach a v distribúcii je viac technikov a to sú predovšetkým muži. A na manažérskych pozíciách máme okolo trinásť percent žien. Jednoznačne však chceme toto číslo zvyšovať a máme množstvo programov, ktoré ženy podporujú v tom, aby sem vôbec nastúpili a tiež sa posunuli do manažérskych pozícií,“ hovorí Michaela Chaloupková.
Ženy si podľa nej často dosť neveria a rovnako s vedomím vysokej záťaže spojenej so starostlivosťou o rodinu nechcú ďalšie extrémne zaťaženie na vysokej manažérskej pozícii.
Ďalší aspekt súvisí s technickými odbormi, ktoré sú stále doménou mužov. „O to väčšiu radosť nám robí napríklad Adéla Chalupová, operátorka v Temelíne, ktorá ukazuje, že aj toto môže byť pre dievčatá,“ spomína Chaloupková členku tohtoročného výberu Forbes 30 pod 30.
Problém s technickými odbormi sa však zďaleka netýka len žien. Za posledných desať rokov je o tridsať percent menej absolventov technických odborov, čo pre spoločnosti ako ČEZ predstavuje poriadnu výzvu.
„Kedysi nám stačilo, že sme spolupracovali s vysokými školami. To už dávno neplatí. Nestačia už ani stredné školy. Musíme ísť až nadol na základné školy, kde robíme veľa programov, aby sme matiku, fyziku aj celkovo prírodovedu spopularizovali u detí aj rodičov, pretože práve oni často rozhodujú, na akú strednú školu ich potomkovia pôjdu,“ opisuje manažérka vo svojej kancelárii.
Personalistika je v ČEZ podľa jej slov beh na veľmi dlhú trať. „Prevádzkujeme zariadenia, ktoré tu budú o päťdesiat-šesťdesiat rokov, a musíme to celé vymyslieť tak, aby sme mali aj ľudí, ktorí to budú obsluhovať,“ dodáva s tým, že napríklad pre plánovanú výstavbu nového jadrového zdroja v Dukovanoch ČEZ počas najbližších rokov prijme stovky nových zamestnancov.
Zároveň sleduje druhú cestu väčšej automatizácie, digitalizácie a nahrádzania rutinných ľudských činností napríklad pomocou umelej inteligencie.
Práve AI je niečo, pre čo sa Michaela Chaloupková v poslednom čase nadchla a čo sa snaží postupne dostať aj do agendy ČEZ. „My, samozrejme, musíme veľmi dbať o to, aby bolo všetko nanajvýš bezpečné, ale zároveň to neznamená, že by sme nemali AI vôbec používať. Naopak,“ hovorí.
Sama často využíva napríklad Copilot a rôzne ďalšie aplikácie pre osobnú produktivitu. Už sa jej však podarilo zaviesť AI aj do personalistiky, kde umelá inteligencia pomáha napríklad s vyhodnotením osobnostných testov, s prípravou otázok na pohovor alebo s mapovaním nálady zamestnancov.
Energické štvrťstoročie
Aké to však vôbec je, pracovať skoro štvrťstoročie v jednej firme, v jednom odbore? Vďaka tomu, že sa náplň jej práce postupne menila a aj samotná firma sa vyvíja, vraj ju to nikdy neprestalo baviť.
Čo profesijná deformácia? „Svadbu som mala v Dalešiciach, z ktorých sú vidieť chladiace veže Dukovian,“ rozosmeje sa. V skutočnosti ju však na toto miesto neprilákala ani tak láska k elektrine, ako skôr k českej kinematografii, ktorú zdieľa so svojím mužom.
„V Dalešiciach je zrekonštruovaný pivovar, kde sa točili Postřižiny, čo je náš obľúbený film,“ vysvetľuje manažérka, ktorá nedá dopustiť na work-life balance.
Sama túto rovnováhu skladá z práce, rodiny a času pre seba. Pomáha jej v tom joga a veľa športu. Pri behu rada počúva audioknihy, miluje však aj čítanie. Ako hovorí, na televíziu sa skoro nepozerá, namiesto toho však hltá jednu knihu za druhou. Literatúru faktu rada prekladá súčasnou českou beletriou. Naposledy ju zaujal román Letnice Miroslava Hlauča.
„Snažím sa vybalansovať čas medzi prácou, rodinou aj sebou,“ hovorí žena, v ktorej slovníku len ťažko nájdete výraz problém. „Nemám ho rada. Myslím, že sú veci, ktoré treba vyriešiť. Takmer všetko má nejaké riešenie,“ hovorí s tým, že slovo problém nepočuť ani u nej doma.
„Je strašne dôležité, aké slová človek používa. Ani svojich detí sa nepýtam, či majú nejaký problém, ale čo sa deje. To je predsa oveľa pozitívnejšie, nie?“ A pri pohľade na Michaelu Chaloupkovú je jasné, že tento pozitívny prístup nielen šíri, ale aj žije.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Pavla Francová.
