V januári Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) naostro spustilo elektronizáciu zdravotníctva, na ktorú Slovensko čakalo niekoľko rokov. Doteraz sa na projekt ezdravie vynaložilo 90 miliónov, no pri jeho plnom zapojení by mohol štátu ušetriť až 100 miliónov eur ročne. O skúsenostiach a najbližších plánoch v rámci najväčšieho štátneho IT projektu sa Forbes.sk rozprával so šéfom NCZI Petrom Blaškovitšom.
Dôležitou časťou elektronizácie zdravotníctva je bezpečnosť dát pacientov. Zaznamenali ste od začiatku roka nejaké pokusy o nabúranie sa do zdravotných záznamov?
Nie. Ak by nejaký pokus bol, zaregistrovali by sme ho. Systémy na centrálnej úrovni sú vybavené rôznymi technológiami a bezpečnosť je na vysokej úrovni.
Hacker rozbieha prvú kryptokaviareň u nás.
Jeho firma vyzývala na „nabúranie“ Kaliňáka
Minulý rok však hackeri napadli nitriansku nemocnicu. Nemohlo by sa teda v budúcnosti stať, že by sa v podobnom prípade dostali aj k zdravotným záznamom pacientov?
Systém je nastavený tak, aby bola ochrana maximálna. Neznamená to stopercentná, vždy tam bude nejaké riziko, no neviem ho presne vyjadriť. Ani pri antikoncepcii však nemáte 100-percentnú bezpečnosť.
Som presvedčený, že útok by sme zachytili, a potom by to záviselo od toho, ako rýchlo a akým spôsobom by náš bezpečnostný tím reagoval. Ak by bola prevádzka zle nastavená, mohlo by sa stať, že reakcia by bola nedostatočná. V rámci kybernetickej bezpečnosti preto chceme byť súčasťou tímu, kde budú aj rôzne iné zložky, napríklad Národného bezpečnostného úradu či polície.
Elektronizácia zdravotníctva meškala niekoľko rokov, Blaškovitš sa však k práci svojich predchodcov vyjadrovať nechce. Foto: SITA
Teraz teda nemáte špeciálny tím, ktorý sa venuje predchádzaniu útokov?
Máme oddelenie bezpečnosti, ktoré má túto oblasť na starosti.
Majú vypracované stratégie, ako postupovať pri útokoch?
Áno.
Keď sme sa rozprávali pred rokom, uvažovali ste o najatí etického hackera, ktorý by sa pokúsil „nabúrať do systému“, aby tak otestoval bezpečnosť ezdravia. Zrealizovalo sa to?
Zatiaľ nie, ale v súčasnosti sa na podobnom projekte pracuje. V spolupráci s Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pripravujeme akési penetračné skúšky. Bude to však prebiehať v inom režime ako klasický hacking, nepôjde o otvorenú súťaž, kde to bude môcť urobiť hocikto, ale budeme spolupracovať s agentúrou priamo pod úradom. Musíme to však ešte vyladiť.
Ako to bude prebiehať?
Je pripravených niekoľko scenárov. Naše technologické tímy sa už rozprávali s vládnymi a právnymi zložkami a tieto možnosti prešli. Z dôvodu bezpečnosti však viac zverejniť nemôžem.
Peter Blaškovitš
Bol šéfom úseku informačných technológií Slovenskej pošty a členom jej predstavenstva v čase, keď ju viedol bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Ten ho priviedol aj do Národného centra zdravotníckych informácií, ktorému šéfuje od roku 2016. V rokoch 2003 až 2005 bol riaditeľom divízie spoločnosti Siemens Business Services a pôsobil aj ako riaditeľ pre stratégiu firmy Tawasul Telecom či predseda predstavenstva firmy IBBAC. Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave.
V minulosti ste sa aj vyjadrili, že ezdravie má zastarané servery. Niektoré komponenty sú ešte z roku 2009, keď projekt štartoval. Lekárom preto často zamŕza, a preto sa spomaľuje vyšetrovanie. Ako to chcete riešiť?
Podarilo sa nám urobiť základnú obmenu hardvéru a centrálnych komponentov, a došlo aj k obmene na úrovni serverov. Musím však povedať, že aj napriek tomu, že je hardvér taký starý, ako je, tak jeho centrálna časť funguje pomerne dobre.
Bolo niekoľko centrálnych výpadkov, ale nakúpením nových zložiek či podporou im budeme predchádzať. Evidujeme aj iné problémy, no chyby sú veľakrát aj na strane užívateľských staníc. Nechcem, aby to vyzeralo, že odsúvame problém inde, ale keď sa pozeráme na konkrétne príklady, ukazuje sa, že nejde o centrálny systém.
30-miliónový zisk a rozširovanie.
Chrenekov zdravotnícky biznis prosperuje
Ak tomu rozumiem správne, problémy sú teda podľa vás v softvéroch, ktoré lekárom spravujú iné spoločnosti. Sťažujú sa lekári či pacienti na zdržanie v ordináciách, odkedy sa elektronizácia nasadila?
Od pacientov nám chodí minimálne množstvo sťažností, lekári majú rôzne názory. Niektorí vedia vyrátať zdržanie na presný počet minút, iní tvrdia, že im to prácu, naopak, urýchlilo. Často sa však sťažujú tí, ktorí do systému ešte ani nie sú pripojení, mám s tým osobnú skúsenosť. Som pripravený ísť do otvorenej diskusie a na konkrétnom prípade diskutovať o tom, kde nastáva zdržanie.
Niektorí nám vytýkali napríklad to, že pri erecepte treba tlačiť každý liek osobitne na iný recept. Ja však vravím, že je to elektronický recept, už ho nemusíte tlačiť. Stačí, ak pacientovi poviete, nech ide do najbližšej lekárne, kde ho v systéme uvidia.
Už sú lekári, ktorí ho vôbec netlačia?
Áno.
S tým však súvisí aj pripojenie lekární a lekárov do elektronizácie. Koľko ich je v ezdraví po vyše deviatich mesiacoch od spustenia prevádzky naostro?
Teraz je pripojených 60 percent poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a približne 99 percent lekární.
Kedy sa podľa vás môžeme dostať do úplne bezpapierového stavu?
Záleží to aj na pacientoch. Ak chcú, vždy si môžu vypýtať papierový recept, takže ide aj o ich mentálne nastavenie a dôveru v elektronický systém. Stále sme konzervatívni a naučení na papier a pečiatku, takže to je práca na niekoľko rokov. Ja si však myslím, že ak to raz niekto vyskúša, už si recept tlačiť nedá.
Slovenské nemocnice a roboty?
Toto je 5 oblastí, ktoré menia naše zdravotníctvo
Na prístup do elektronizácie by sa mal používať pacientov občiansky preukaz s čipom, no do roku 2021 sa môžu u lekára stále identifikovať aj preukazom poistenca. Čo ľudia, ktorí aj po tomto prechodnom období nebudú mať e-občiansky?
Dovtedy by ich už mali mať. Máme v pláne kampaň, aby ich občania postupne začali vymieňať. U detí rozdistribuujeme občianske preukazy bez fotografie hromadne, v rámci jedného roka. Problematická sa však javí skupina dôchodcov, ktorých občianske preukazy majú neobmedzenú platnosť, a musíme ich k výmene nejako motivovať. Je ešte potrebná diskusia o poplatkoch, čo sa u nich môže javiť ako problém.
Ešte nie ste dohodnutí s ministerstvom vnútra, ako a koľko sa bude za výmenu platiť?
Na poplatkoch ešte nie sme dohodnutí.
Na elektronizáciu šlo z eurofondov a zo štátneho rozpočtu celkovo približne 90 miliónov eur. Akú úsporu môže priniesť?
Máme štúdiu, ktorá hovorí o tom, že pri plnej prevádzke ezdravia by sa mohlo usporiť ročne približne 100 miliónov eur z verejného zdravotného poistenia. Som presvedčený, že už nejakú úsporu prinieslo, ale najrealistickejšie informácie budú mať poisťovne po ukončení prvého roka prevádzky.
Už však máme nejaké dáta o menšej spotrebe liekov. Nehovorím, že je to len vďaka elektronizácii, ale určite k tomu čiastočne prispela.
Hlavné foto: Peter Blaškovitš/NCZI
