Na mape globálneho textilu je to len nepatrná bodka. Napriek tomu z Krásnej Lípy odchádzajú produkty, ktoré obstoja aj vo švajčiarskej pošte – čo je jeden z najnáročnejších zákazníkov v Európe a možno aj na svete.
Schindlerovu pletiareň zachránila rodina Veselíkovcov z Litomyšlu, ktorá verí, že udržateľnosť, lokálna výroba a vysoká kvalita nie sú trend, ale budúcnosť.
Posledná preživšia. Aj tak by sa dala s nadsádzkou nazvať Schindlerova pletiareň – jediná fungujúca textilná továreň v Šluknovskom výbežku. Prežila monarchiu, dve vojny i komunizmus. Skutočne ťažkú ranu jej zasadila až pandémia. Prvýkrát za viac ako 170 rokov sa prevádzka takmer zastavila. Vymizli kultúrne akcie, zavreli sa školy a nikto nemal dôvod nakupovať pančuchy ani ďalšie odevy.
„Ani počas vojny to tu nezmĺklo. Ale covid? To bol iný kaliber. Zákazníci vymizli a stroje utíchli,“ spomína Martin Veselík, dnešný majiteľ pletiarne.
Martin a Vlasta Veselíkovci vstúpili do sveta textilu z jednoduchej, ale silnej motivácie – lásky k vlne. V Litomyšli už tridsať rokov budujú rodinnú značku Woolife, ktorá sa špecializuje na stopercentne vlnené produkty, a držia si kontrolu nad celým procesom – od surového vlákna až po hotový výrobok.
Práve túžba po vlastnej výrobe ich v roku 2018 priviedla k chátrajúcej textilke Novia Fashion, ktorú odkúpili od pôvodného majiteľa Ladislava Zelendu. Neskôr ju premenovali na Schindlerovu pletiareň – na počesť Stefana Schindlera, ktorý v Krásnej Lípe založil pôvodnú továreň už v roku 1854.
„Nechceli sme budovať len ďalšiu značku, ktorá si všetko dáva vyrábať inde. Chceli sme mať kontrolu nad kvalitou od začiatku do konca,“ vysvetľuje Veselík a spresňuje, že značka Woolife patrí pod ich materskú firmu Vitapur, ktorá produkuje výrobky na prevenciu dekubitov a vo svojom segmente s ročnými tržbami 25 miliónov korún (asi 1 milión eur) dominuje českému trhu.
„Začala to moja žena, je vyučená kožušníčka. Jej remeslo postupne vymizlo, tak začala vyrábať papučky z vlny. Nebáli sme sa a jej výrobky sme jedného dňa doviezli až k Baťovi do Zlína. Napodiv nás nevyhodili – vrátili sme sa s prvou objednávkou,“ usmieva sa pri spomienke Veselík, ktorý bol v deväťdesiatych rokoch riaditeľom pre kľúčových zákazníkov Vitany.
Foto: Michael Tomeš
Baťovi dodávali ešte štyri roky. Ich tovar odoberali aj ďalšie supermarkety. Potom však všetci zmenili stratégiu a dali prednosť Číne.
Keď Veselíkovci stratili odberateľov v reťazcoch, presunuli svoju pozornosť na vlastný e-shop a menšie predajne. Súčasne rozbehli výrobu zdravotníckych produktov pod značkou Vitapur. Rodinný podnik rýchlo rástol a nastal vhodný okamih na začatie vlastnej pletiarskej výroby v nových priestoroch.
Malá bodka s veľkým významom
Pôvodná Schindlerova pletiareň má za sebou stosedemdesiat rokov nepretržitej výroby. Produkty vyvážala do Rakúsko-Uhorska, celej Európy aj do Severnej a Južnej Ameriky. Po roku 1989 prežila aj divoké trhové turbulencie a vyrábala odevy napríklad pre letušky nemeckej Lufthansy.
Lenže s príchodom globalizácie sa výroba začala presúvať na východ a továreň chátrala. O to väčšie prekvapenie prišlo, keď do nej Veselíkovci vstúpili – s cieľom obnoviť remeslo a pozdvihnúť kvalitu.
„Vôbec sme netúžili po veľkom starom baraku, ktorý sa nedá vykúriť a v lete ochladiť. Keď sme však uvideli tunajšiu výrobu a produkty, boli sme absolútne fascinovaní kvalitou výrobkov a spracovaním výrobných dokumentácií: detailných technologických postupov, ktoré boli na úrovni automobilu – ako strojár sa na to pozerám naozaj veľmi prísne. A toto ma tak nadchlo, že sme sa do toho jednoducho museli pustiť,“ vysvetľuje podnikateľ investíciu v radoch nižších desiatok miliónov korún.
Foto: Michael Tomeš
S Veselíkovcami prišli aj noví spolupracovníci, ktorí doplnili existujúcich odborníkov, a nový manažment. Zmenili tiež štruktúru zloženia výroby, ktorá kladie väčší dôraz na špičkové prírodné materiály, kvalitu a inovácie. Zefektívnili procesy a umožnili lepšie využitie tradičného know-how v kombinácii s modernými technológiami.
Dnes v Schindlerovej pletiarni pracuje zhruba štyridsať ľudí. Výroba sa delí na dve hlavné línie – pančuchový tovar a vrchné pletené odevy. Pletiareň ročne utŕži dvadsaťštyri miliónov korún. Zatiaľ čo predtým išla výroba objemovo, teraz sa sústreďuje na tovar s vyššou pridanou hodnotou. Používajú sa prémiové materiály ako vlna merino, kašmír alebo alpaka.
Vlani Veselíkovci prevzali výrobu pančúch od firmy Elite Varnsdorf, ktorá za minulého režimu bola najväčším výrobcom pančúch vo východnom bloku. Celú produkciu presunuli z Varnsdorfu do Krásnej Lípy. „Keby sme to neurobili, toto remeslo aj značka Elite by u nás pravdepodobne vymizli,“ zdôrazňuje Veselík.
Práve vďaka tomu, že celý výrobný proces zvládajú pod jednou strechou a že v továrni stále pracujú ľudia, ktorí remeslo skutočne ovládajú – mnohí z nich preberajú know-how aj po svojich rodičoch –, v kontinuálnej tradícii vidí Veselík kľúč k budúcnosti firmy. „To je naša najväčšia sila,“ dodáva.
O budúcnosť pletiarne sa vonkoncom nebojí. „Náš produkt bude vždy žiadaný. Vždy bude existovať časť trhu, náročnejší zákazníci, ktorí ocenia kvalitné a funkčné oblečenie s podielom ručnej práce,“ je presvedčený Veselík.
Už teraz dodávajú pančuchy a vlnené odevy zákazníkom nielen v Nemecku, Poľsku či na Slovensku, ale aj napríklad švajčiarskym poštárom – zákazníkom nesmierne náročným tak na kvalitu výrobkov, ako aj na samotnú firmu ako zamestnávateľa.
„Z času na čas k nám prídu a náhodne oslovia niekoľko spolupracovníkov z výroby, aby zistili, ako sa správame ako zamestnávateľ. Vážim si, že taký prísny zákazník ako Švajčiari zostáva u nás a nejde niekam na Východ alebo do Číny,“ hovorí podnikateľ.
A pre zaujímavosť dopĺňa, že švajčiarski poštári by si už z princípu neobliekli nič, čo vzniklo v Číne. „O to viac ma mrzí, že u nás to často neplatí,“ hovorí Veselík.
„Pritom sme schopní konkurovať aj cenovo. Máme know-how, kvalitu, kapacitu – sme pripravení na korporátne zákazky a radi by sme obliekali české firmy alebo inštitúcie. Lenže v tendroch väčšinou rozhoduje jediný parameter: cena. Lokálnosť, udržateľnosť bohužiaľ zohrávajú len vedľajšiu rolu,“ dodáva.
Veselíkova motivácia siaha pritom oveľa ďalej ako k ekonomickým výsledkom. Chce udržať remeslo pri živote, odovzdávať ho ďalej, inšpirovať mladých ľudí, študentov, neustále zlepšovať pracovné podmienky a dbať na špičkovú kvalitu.
Foto: Michael Tomeš
„Je potrebné premýšľať o tom, akú kultúru ako spoločnosť vytvárame. K čomu sa vlastne chceme vracať a kam ideme? Niekto pred nami tu vybudoval veľké veci – niečo, čo sa vyvážalo do celého sveta – a čo sme tomu dali my? Česi predsa bývali priemyselná veľmoc a nie je dôvod sa týchto pozícií vzdávať. Nie som pesimista, je tu stále veľké množstvo šikovných a pracovitých ľudí aj obrovská tradícia, ktorá nás zaväzuje a motivuje odovzdávať veci v lepšom stave ďalej, ďalším generáciám,“ pripomína Veselík s dôrazom a vyzýva na zamyslenie.
Export dnes tvorí viac ako polovicu produkcie. Druhá polovica zostáva doma. A práve tuzemskú produkciu chcú Veselíkovci ďalej posilňovať. „Keď nebudeme silní na domácej pôde, ako môžeme niečo dokázať v zahraničí?“ načrtáva svoju filozofiu Veselík.
Na českom trhu síce nie sú jediní, zato sú s prehľadom najväčšií. Obliekli už napríklad sprievodcov pražských veží, aby sa odlišovali od návštevníkov, alebo pracovníkov Letiska Praha. V spolupráci s dizajnérmi a školami vznikajú módne aj funkčné kolekcie a značka Woolife si vďaka tomu buduje svoje pevné miesto aj na domácom trhu.
Schindlerova pletiareň pred pár rokmi nadviazala spoluprácu aj s módnou návrhárkou Liběnou Rochovou, vedúcou Ateliéru dizajnu odevov a obuvi na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe. Študenti jej ateliéru spoločne s kolegami z odborov grafiky a fotografie vytvorili projekt TEXTile Manifestoes – kolekciu úpletov, pre ktorú hľadali firmu schopnú tieto odevy zrealizovať. A práve tu dostali v Schindlerovej pletiarni príležitosť zažiariť.
Viac ako výroba
Schindlerova pletiareň však nie je len výrobná prevádzka. Postupne sa mení aj na komunitné centrum. V rámci troch pilierov – produkčného, vzdelávacieho a kultúrneho – sa tu usporadúvajú komentované prehliadky, workshopy, koncerty a každý druhý rok aj Krásnolipské pletenie: sympózium pre študentov stredných a vysokých textilných a dizajnových škôl.
Tí sa pri strojoch učia praxi, večer si vypočujú koncert v industriálnom prostredí továrne a druhý deň idú na výlet so sprievodcom do Národného parku České Švajčiarsko.
„Chceme pritiahnuť mladých k remeslu. Ukázať, že má zmysel. A že sme krajina, ktorá má v textile obrovskú tradíciu,“ pripomína Veselík.
Nejde pritom len o poctu minulosti. Práve spolupráca s odbornými školami, univerzitami alebo Národným technickým múzeom má pomôcť posunúť odbor ďalej. V pláne je tiež rekonštrukcia areálu pod taktovkou architekta Petra Všetečku, vznik múzea pletiarskeho remesla a väčšia podniková predajňa.
„Zaviazali sme sa k tomu, že to, čo zarobíme, tu zostane – opravíme z toho budovu a urobíme z továrne aj zaujímavý kultúrny cieľ,“ načrtáva svoje plány Veselík.
Foto: Michael Tomeš
Cieľom je udržať výrobu, pozdvihnúť odbor a pritiahnuť pozornosť späť k hodnotám, ktoré sú reálne a dlhodobo udržateľné – kvalitný produkt, lokálna práca, stabilita v obchodných vzťahoch.
„Pre to, aby naša krajina bohatla, je dôležité, aby sme si tu dávali prácu navzájom a hľadali lokálnych, miestnych dodávateľov,“ zhŕňa filozofiu firmy Martin Veselík a dodáva, že pletený výrobok z prírodného materiálu žiadna 3D tlačiareň nikdy nezhotoví.
Nedávno sa Schindlerovu pletiareň podarilo vyhlásiť za kultúrnu pamiatku Českej republiky. Vďaka tomu továreň získala oficiálny status chráneného kultúrneho dedičstva a to znamená, že jej historická, architektonická aj technologická hodnota sú natoľko významné, že ju štát chráni pred neodbornými zásahmi.
Majiteľ musí konzultovať všetky úpravy s pamiatkarmi, na druhej strane získava stavba prestíž a pozornosť odbornej i širokej verejnosti.
„Aj keď sme malí, snažíme sa vždy spolupracovať so špičkami v odbore. Záujem verejnosti o našu prácu potvrdzujú aj naplnené prehliadky a predovšetkým dopyt zákazníkov. Sme posledný výrobca svojho druhu, a o to viac si uvedomujeme zodpovednosť za všetky naše aktivity,“ uzatvára náš rozhovor Martin Veselík.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorkou je Jana Divinová.
