Pracovne sa stretol so Stingom, Eltonom Johnom, Bonom Voxom, Lanou Del Rey či Lionelom Richiem a hovorí, že zo všetkých vyžarovala neuveriteľná pokora. Už od roku 1994 je Peter Riava šéfom hudobného vydavateľstva Universal Music Slovensko. Pre Forbes.sk hovorí, ako sa pozerá na súčasné slovenské rádiá, kto patrí momentálne medzi top slovenských interpretov aj ako sa líši hudobný vkus Čechov a Slovákov.
Hudobné vydavateľstvo Universal Music Slovensko už čoskoro osláv 30 rokov pôsobenia u nás. Vy ste boli pri jeho zrode. Čo sa počas tohto obdobia zmenilo a akým vývojom prešla hudobná scéna?
Na začiatku sme si určite nemysleli, že naša firma bude fungovať niekoľko desaťročí. Pri štarte bolo pre nás dôležité začať s nejakým silným domácim interpretom – veľkým menom. Preto sme prvú zmluvu podpísali s Paľom Haberom.
Po rokoch sa úplne zmenila aj forma distribúcie. Na začiatku sme predávali viac kaziet, menej CD nosičov a žiadne LP platne. V súčasnej dobe je na prvom mieste digitálny marketing, na druhom je predaj LP platní a trojicu uzatvára predaj CD nosičov.
Nástup streamu bol veľkou skúškou
Aký je percentuálny pomer medzi zahraničnou a slovenskou hudbou v rámci distribúcie?
V tomto sme nezaznamenali žiadne výrazné zmeny. Interpreti sa, samozrejme, menia, ale stálice na hudobnej scéne zostávajú. Záujem o slovenskú hudbu je tu stále. Nie je to síce 50 percent, ale podľa aktuálnych štatistických údajov tvorí slovenská hudba 20 percent z celkového obratu.
Ktoré obdobie bolo pre Universal Music počas pôsobenia na Slovensku kritické?
Myslím, že to boli hlavne roky 2005 až 2010, keď hudobný svet objavil náhrady za fyzické hudobné nosiče. S veľkým úspechom sa postupne spúšťali nové platformy ako iTunes alebo Spotify. My sme boli vtedy ako piate koleso na voze.
Snažili sme sa hľadať aj iné možnosti a chceli sme ľuďom ponúknuť aspoň nejakú lokálnu náhradu. Prvou lastovičkou bola v tom čase služba MusicJet na streamovanie a sťahovanie miliónov skladieb československých aj zahraničných interpretov všetkých veľkých hudobných vydavateľstiev.
Rýchlosť nad kvalitou
Takže výsledkom týchto veľkých zmien je v podstate to, čo v súčasnosti berieme ako samozrejmosť?
Áno, hudba sa v súčasnosti dostáva k ľuďom podstatne rýchlejšie, dokonca okamžite. Pokojne môžeme povedať, že záujem o hudbu je enormný. Podľa rôznych dlhoročných svetových prieskumov ju ľudia považujú za niečo, čo je pre nich na prvom mieste.
Negatívom je možno to, že súčasná doba je príliš rýchla. Umelecká hodnota sa dostáva stále viac do úzadia, rýchlosť a výmena pesničiek naberá na veľkých obrátkach. Ľudia vnímajú hudbu povrchnejšie ako kedysi.
Počas vašej kariéry ste zažili množstvo stretnutí s medzinárodnými spevákmi prvej triedy. Zo všetkých spomeniem mená ako Sting, Elton John, Bono Vox, Lana Del Rey, Lionel Richie či Shania Twain. Ako na vás pôsobili?
Keby som to mal zhrnúť a zhodnotiť len jednou vetou, tak poviem, že zo všetkých ide neuveriteľná pokora. Tam sa to celé začína. Títo speváci na medzinárodnej úrovni k tomu jednoducho pristupujú tak, že si vážia aj lokálneho človeka a sú k nemu slušní.
Pretože keď človek pre nich pracuje, tak vo finále im to môže tiež veľmi pomôcť. Nie je to žiadna vypočítavosť, je to o tom, že si dokážu vážiť ľudí. Neboli to však len veselé stretnutia, zažili sme aj jedno smutné.
Peter Riava na krste s Adamom Ďuricom a Mariánom Čekovským (sprava). Foto: archív Universal Music Slovensko
Eltonov súkromný koncert
Môžete prezradiť trochu viac?
Stalo sa to presne 11. septembra, keď dve lietadlá narazili do Twin Towers Svetového obchodného centra v New Yorku. Práve v tento deň sme mali jeden z našich medzinárodných mítingov. Američania sa na mítingu ani nezúčastnili, ale bol tam s nami Elton John, ktorý pre nás asi 40 ľudí – vo veľmi smutnej atmosfére hral. Potom sme s ním diskutovali o tejto nepríjemnej situácii. Aj po rokoch je to pre mňa jedna z tých najsmutnejších spomienok.
Obráťme list: na ktoré stretnutia spomínate s úsmevom na tvári ešte aj dnes?
Bol som na večeri s Brianom Adamsom v Londýne, a keď som mu o dva roky neskôr odovzdával album za úspešnú predajnosť jeho albumov na Slovensku, tak hneď, keď vošiel do miestnosti, okamžite ma našiel očami a oslovil ma ,,Ahoj, Peter, ako sa máš?“
Ja som mu povedal, že to nie je možné, aby si ma pamätal. Na to zareagoval, že jasné, že si ma pamätá, mali sme krásnu večeru v Londýne. Samozrejme, že mi to nešlo do hlavy, pretože takúto pamäť môže mať len mamut.
Následne som zistil, že jeho manažér nenecháva nič na náhodu, a keď sa chystajú navštíviť konkrétnu krajinu, tak si zistia, či sa v minulosti s niekým z Universal Music už nestretol, potom mu ukáže meno a fotku. Umelec to však vôbec robiť nemusí, je to všetko len o pokore a úcte k ľuďom.
„Stratený v preklade“
Aký zážitok máte so Stingom?
So Stingom sa mi stala totálne zábavná príhoda z čias, keď som vo firme Universal Music ešte len začínal a mali sme jedno tréningové stretnutie v Amerike. Moja angličtina bola v tom čase ešte veľmi svojská a namiesto toho, aby som povedal, že moja práca je veľmi náročná, tak som mu povedal, že ja v podstate takmer vôbec nepracujem. (smiech)
Až potom mi jeden kamarát z firmy povedal, že všetci si o mne mysleli, že som veľmi zábavný človek, lebo všetci riešia, ako ťažko pracujú, len ja vôbec nepracujem. Časom sa z toho kamaráta stal majiteľ vlastného vydavateľstva a zastupuje aj Stinga. Keď bol po rokoch v Bratislave koncertovať, napísal mi, či by som Stingovi neodovzdal zlatú platňu, s čím som, samozrejme, súhlasil. Prvé, čo mi Sting pri odovzdávaní povedal, bolo: ,, Aha, ty si ten, čo nepracuje“.
Na stretnutia so Stingom má Peter Riava príjemné spomienky. Foto: archív Petra Riavu
Všetci títo slávni speváci sú pri stretnutiach veľmi vtipní a aj to je jeden z dôvodov, prečo svoju prácu už dlhé roky milujem. Je za tým veľa krásnych spomienok.
Ľudia sa ma často pýtajú, prečo som tak dlho práve v tejto spoločnosti. Je to preto, lebo ja som stále aj fanúšik a vôbec sa za to nehanbím. Mňa tá hudba jednoducho stále baví a baví ma nielen z toho dôvodu, že ju pre fanúšikov tvoríme, ale aj preto, že ju počúvam.
Rekordný rok
Ako vníma náš hudobný trh centrála Universal Music v Londýne?
Je to biznis. Každého zaujíma, či firma robí relevantné čísla. A pokiaľ sa jej to darí, tak je spokojnosť na oboch stranách. Dôležité je dokázať, aby bola firma sebestačná. Nestačí predávať len zahraničný katalóg našich umelcov, ale treba tomu dať vždy aj nejakú pridanú hodnotu. V našom prípade je to domáci katalóg, jeho budovanie v rámci nových zaujímavých titulov, bookingová a koncertná činnosť.
Spomínali ste čísla. Kedy boli pre Universal Music Slovensko najlepšie?
V minulom roku sme dosiahli absolútne rekordné čísla. Bol to rekordný rok po stránke obratu, aj po stránke zisku. Okrem toho sa nám znížili režijné náklady, pretože v súčastnosti už nepotrebujeme obchodných zástupcov, špeditérov alebo skladové priestory. Na druhej strane potrebujeme viac ľudí pracujúcich v online priestore, ten prakticky nemá hranice.
O ktorú hudbu je najväčší záujem? Je to klasický pop, ktorý vládne svetu dlhé roky, alebo začínajú Slovákom chutiť aj iné hudobné štýly?
Podľa najnovších výsledkov a štúdií hudobných vydavateľstiev je lídrom naďalej pop. Ten je prakticky v celom svete ultramoderný a má v tejto pozícii stabilné a silné miesto. Hneď za ním sú na Slovensku hip-hop a rap, ktoré popu začínajú šliapať na päty.
Som veľmi rád, že sa rozbehla spolupráca s Yakshom a pod logom Def Jam sa objavia prvé slovenské lastovičky. Zároveň táto spolupráca naberá aj širší rozmer, pretože Yaksha buduje nahrávacie štúdio, v ktorom títo interpreti budú nahrávať. To znamená, že v súčasnosti zostávame viac otvorení novým veciam a nebojíme sa ich.
Slovenský verzus český poslucháč
Presuňme sa na chvíľu do Česka. Sú naši susedia približne na rovnakej úrovni v distribúcii a v konzume hudby?
Rozdiely nie sú veľké. Zároveň však musím povedať, že v Česku sú ľudia kultúrne, bohužiaľ, o krok pred Slovenskom. Bohužiaľ nehovorím preto, že by som im závidel, ale preto, že som smutný, že na Slovensku musíme do tohto štádia ešte len dospieť.
Začína sa to napríklad živým hraním. To nie je o tom, koľko príležitostí na živé hranie sa ponúka, ale ide o českého poslucháča.
Aj keď príde do Česka koncertovať neznámy umelec, ľudia jednoducho prídu na koncert a počúvajú. Na Slovensku ľudia čakajú na hit. To je základný rozdiel vo vnímaní hudby medzi Českom a Slovenskom.
Českí hudobní dramaturgovia naopak hovoria, že Slováci sú v hudbe ďaleko pred nimi. Nebojíme sa nových hudobných štýlov, dávame viac priestoru novým trendom, hudobným žánrom a celkovo naša hudba znie modernejšie. Čo si o tom myslíte?
Áno, je to pravda, Česi vždy hovoria, že my Slováci sme progresívnejší. Netreba však zabúdať, že jedna vec je hudba samotná a druhá je tá, ako k nej poslucháč pristupuje. Slovenský poslucháč je veľmi kritický, český až taký kritický nie je a čo je dôležité – dokáže sa zabávať. A to je veľmi podstatné.
Riaditeľ pre hip-hop
Ktorým slovenským spevákom z katalógu Universal Music sa darí v Česku najlepšie?
Z dlhodobého hľadiska sú to silné mená ako Richard Müller, Miroslav Žbirka či skupina No Name – to sú v podstate umelci, ktorí dlhé roky fungovali v rámci Československa. Z tej novšej generácie umelcov môžem povedať, že sa začalo celkom dobre dariť skupine IMT Smile a najnovšie aj Adamovi Ďuricovi.
V záujme každej firmy, aj v hudobnom biznise, je ponúkať nové nápady, prísť s niečím zaujímavým a nebáť sa zariskovať. Máte aj vy vo vydavateľstve niečo, v čom sa postupne posúvate dopredu?
Nebáli sme sa otvoriť divíziu, ktorá je pre mňa v podstate úplnou novinkou. Na jednej strane si dovolím tvrdiť, že hudbe rozumiem, čo dokazuje fakt, že firma Universal Music na našom trhu úspešne funguje už roky.
Na druhej strane niektoré žánre napriek tomu, že ich počúvam, nedokážem zhodnotiť tak, aby som povedal, že som v tom odborník. Napríklad v hip-hopovej a rapovej produkcii.
Aj z tohto dôvodu sme najali človeka, ktorý je voľným umeleckým riaditeľom pre hip-hop. Snažíme sa podporiť a vybudovať nové talenty a okrem toho máme pod značkou aj také známe mená, ako napríklad Pil C, Gleb či Samey. Som veľmi rád, že zastupujú práve Universal.
Naša firma kladie veľký dôraz aj na sociálnu starostlivosť o zamestnancov, či už to bolo počas covidu, alebo momentálne počas nelichotivej situácie na Ukrajine. Zavreli sme síce firmu v Rusku, jej zamestnancov sme sa však nezbavili.
Celebritná éra
Je ťažšie v dnešnej dobe presadiť nového interpreta na hudobnej scéne?
Určite áno. Predtým bol konkurenciou pre speváka vždy len spevák, teraz zažívame takzvané „celebritné časy“. Spevákom už môže byť ktokoľvek – influencer, tanečník, športovec, kuchár. To znamená, že konkurenčné prostredie je niekoľkonásobne väčšie a požiadavky na poslucháča už nie sú také vysoké.
Preto ľudí častokrát na významných spoločenských podujatiach prekvapí, že hlavnou hviezdou je niekto, o kom rozmýšľame, čo vlastne dokázal. A to je na zamyslenie.
Ako vás začínajúci spevák presvedčí, aby ste mu venovali svoj čas a investovali do jeho tvorby?
Tomu človeku to musíme jednoducho uveriť. Základnou vecou v každom prípade je, že v tom musí byť celá jeho osobnosť. Ale nie preto, že sa chce stať slávnym a zarobiť veľa peňazí, ale preto, že ho to baví. Bohužiaľ, súčasná doba je aj o tom, že veľa ľudí a začínajúcich spevákov chce kariéru naštartovať len preto, lebo chcú byť slávni. No a tak sa hudba nerobí.
Ako sa rodí hviezda
Kto rozhoduje o tom, komu dáte šancu a skúsite to s ním? Ste to vy sám alebo je to skôr tímová práca?
Je to predovšetkým tímová práca, preto je dôležitá diskusia. Je dobré, že v našej firme sme každý iný, každý je nasmerovaný na iný hudobný žáner a v tom sú tie rozdiely zaujímavé, že to nie je jednoznačná vec.
Vždy si treba vypočuť úplne všetko, to je jediná cesta, ako ísť dopredu. My nefungujeme tak, že niekto príde a povieme mu: „Ok, dones nahrávku. Ty si to zaplať. A keď to vyjde, tak to vyjde“. My interpreta podporíme finančne aj s technickým zázemím a ideme v tom naplno všetci spolu.
Kto patrí medzi najväčšie hviezdy na slovenskej hudobnej scéne?
Som hrdý, že takmer od samého začiatku sme súčasťou skupiny IMT Smile, ktorú považujem za národný fenomén. Som rád, že môžem pri tom stáť a že som istým dielom tiež trochu prispel, aby sa skupina dostala na takú úroveň, na ktorej sa už dlhé roky nachádza.
To je presne ten štýl práce a komunikácie, ktorý uprednostňujem aj v prípade Petra Biča a Adama Ďuricu. Alebo Štefan Štec, spevák rusínskych ľudových piesní. S ním sa nám za posledné tri roky podarilo urobiť vynikajúce veci a s nimi aj výbornú predajnosť na slovenskom trhu.
Nechcem, aby niekto z našich interpretov raketovo vyletel a o chvíľu raketovo spadol. Chcem, aby tu boli aj o desať alebo dvadsať rokov.
Online alebo rádiá?
Ako vnímate slovenské rádiá a ich hudbu?
Keby ste sa opýtali, čo by mali hudobní dramaturgovia zmeniť, tak by som odpovedal, že všetko. Za uplynulé roky som pochopil, prečo rádiá vlastne existujú. Nie sú tu preto, aby hrali hudbu. Vznikli hlavne preto, aby predali svoj reklamný čas. A aby ho predali, musia vypĺňať bloky medzi reklamami hudbou, ktorá by nemala ľudí vyrušovať.
Sú hudobné vydavateľstvá závislé od toho, či ich hudbu budú rádiá hrať?
My sme boli istú dobu veľmi závislí od toho, aby rádiá našu hudbu hrali. Aj napriek tomu, že už dávno predtým existovali prípady, že aj bez toho rádia sa to dá. Bol to prípad skupiny Horkýže Slíže alebo Simy Magušinovej (Martausovej).
Rap a hip-hop v podstate ukázali a zároveň aj potvrdili, že žiadne rádiá nepotrebujú. My sme v súčasnosti v situácii, že rádiá absolútne do ničoho netlačíme. Samozrejme nás teší, keď našich spevákov hrajú, ale už to nie je ten veľký efekt, ktorý sme z toho ako vydavateľstvo dostávali kedysi. Pre nás je momentálne najdôležitejšie, ako sa konkrétna pieseň chytí vo finále v online priestore.
