Kathrin Noll už 15 rokov riadi v Tatrách hotel, ktorý považuje za svetový unikát. To je výnimočné aj v sieti hotelov Kempinski.
Pôsobí v Kempinski 26 rokov. Až pätnásť z nich strávila na Slovensku vo Vysokých Tatrách, kde šéfuje hotelu Grand Hotel Kempinski High Tatras z portfólia Best Hotel Properties (BHP) patriaceho skupine J&T. Malá energická žena sa v Tatrách stihla stať legendou. Hoci šéfuje najluxusnejšiemu slovenskému hotelu, nemá problém zdvihnúť papierik, ktorý objaví pred vchodom.
To, že je tatranský hotel považovaný za symbol luxusu na Slovensku, je jej zásluha. S pätnástimi rokmi na jednom mieste v sieti Kempinski je Kathrin Noll rekordérka a zmeniť pôsobisko nemieni. Naopak, plánuje, čo všetko sa dá v najbližších rokoch vylepšiť. Nielen v hoteli, ale aj v regióne Vysokých Tatier.
Sme v Tatrách, síce v najluxusnejšom slovenskom hoteli, ale prvá otázka musí byť: Máte rada turistiku?
Určite áno. Ako inak by som mohla robiť v národnom parku v najkrajšej časti Vysokých Tatier, ak by som nemala rada turistiku a hory.
V Tatrách pôsobíte už 15 rokov. Čo všetko ste už pochodili?
Prešla som tatranskú magistrálu, najmä keď som tu mala na návšteve rodinu. Ale vlastne všetko podstatné som absolvovala za prvých päť rokov môjho pôsobenia tu. Odvtedy je to v hoteli oveľa rušnejšie a aj môj čas je vzácnejší. V súčasnosti dokážem oceniť aj mesto, jeho ruch a možnosti, keď chcem prísť na nové myšlienky.
A o pár rokov neskôr ste prišli do Tatier. To sa stalo ako?
Je to celkom zaujímavý príbeh. Pre Kempinski vo Vysokých Tatrách pracujem od roku 2009. Vždy som si vyberala destinácie a aj tento segment tak, aby som spoznávala nových ľudí a nové kultúry. Pôsobila som v Dubaji, keď mi zavolali z vedenia firmy, že je k dispozícii zaujímavá pozícia vo Vysokých Tatrách.
Bola som päť rokov mimo Európy a aj u nás vo firme vedeli, že sa chcem vrátiť. Najskôr som však musela zistiť, kde sa vôbec Vysoké Tatry nachádzajú, pretože zo Slovenska som poznala len Bratislavu. Chcela som si najskôr pozrieť hotel, aby som sa vedela rozhodnúť. Jeden víkend som odletela do Tatier a o ďalšie dva týždne som tu už pracovala.
Tešili ste sa na Slovensko a aké tu boli vaše začiatky?
Tešila som sa, ale prijali ma počas zimy, a keďže som bola päť rokov v krajinách, kde som nebola vystavená nízkym teplotám, bolo úžasné opäť zažiť sneh. Začala som, keď na zamrznutom Štrbskom plese prebiehalo podujatie, počas ktorého sa hralo pólo na koňoch. Jediné, ktoré sa tu kedy uskutočnilo. Takže som začala počas jednej z najväčších akcií, aké tu kedy boli.
Keď som sem prichádzal, dvaja turisti sa rozprávali o spomínanej akcii. Stále v ľuďoch rezonuje.
Naozaj? Aj po toľkých rokoch? Musím priznať, že som bola očarená aj umiestnením hotela. Je to unikát. A taktiež milým prijatím.
Aké boli najväčšie výzvy, ktoré vás tu čakali?
Na úvod poviem, že najzvláštnejšie bolo, ako veľa ľudí tu vôbec nehovorilo po anglicky. Bolo to pre mňa v úvode iritujúce. Naučila som sa používať ruky, aby som ľuďom ukázala, čo majú robiť. Bola som najatá ako manažérka, ktorá prišla výrazne zlepšiť úroveň služieb najmä v odvetví F&B v reštaurácii na prvom poschodí a v lobby bare. Musela som nanovo vytvoriť štandardy a pravidlá, pretože všetko išlo samospádom a cítila som aj tlak. Moji nadriadení zo siete Kempinski mi povedali, že mám štyri týždne, aby som ukázala, či to zvládnem, alebo nie.
Dokážete povedať, čo vás najviac prekvapilo?
