Režisér Jan Hřebejk, známy ako tvorca filmov Pelíšky a Musíme si pomáhat, sa v poslednom čase dočkal uznania aj za televíznu tvorbu. Jeho nový seriál Víťaz rozpráva o ťažkostiach návratu do každodenného života z postu premiéra.
Mal to byť ďalší veľký projekt stanice HBO, ktorá sa na československej scéne preslávila seriálmi Pustina, Terapie alebo Bez vedomia.
Ešte pred premiérou sa veľa zmenilo. David Zaslav, šéf materskej spoločnosti Warner Bros. Discovery, urobil radikálne zmeny a obmedzil pôvodný program HBO v Česku, ako aj v mnohých ďalších európskych krajinách.
Osud takmer dokončeného seriálu Víťaz zostal nejasný – štáb ho premietal jedine súkromne.
Zmenil to až príchod novej streamovacej služby SkyShowtime vo februári tohto roku. Platforma odkúpila niekoľko titulov pôvodne vytvorených pre HBO, vrátane šesťdielnej minisérie Víťaz, ktorá sa 4. septembra dočkala oneskorenej premiéry.
Politická téma láka slovenských divákov
Lákadlom je najmä téma. Slovenský premiér Viktor Hudák po desiatich rokoch odchádza z funkcie. Zažíva krutú zrážku s normálnym životom, v ktorom sa asistentky nepostarajú o všetko namiesto neho a zároveň si musí získať priazeň rodiny, ktorú dlho zanedbával.
Hoci ide predovšetkým o slovenské dielo, Česi na ňom majú významný podiel. Jednak má hlavný hrdina Vladimír „Ady“ Hajdu skvelú kolegyňu Ivanu Chýlkovú, ktorá hrá jeho manželku, film sa tiež čiastočne natáčal v pražských ateliéroch a aj režisér je z Česka.
Hřebejkovi, ktorého dráma Musíme si pomáhat získala nomináciu na Oscara, sa v posledných rokoch darí získavať televízne projekty. „Sám som videl na streamovacích službách veci, ktoré ma ohromili,“ vysvetľuje 66-ročný režisér, prečo ho láka nefilmová práca.
Zaujal najmä námetom a dobrým scenárom
Aké to bolo nakrúcať seriál, ktorý na niekoľko mesiacov skončil „v šuplíku“?
Správa o tom, že pôjde do šuplíka, prišla v momente, keď už bol hotový, respektíve sa dokončoval. Nechcel som dovoliť, aby sa nedokončil. Potom sme s napätím sledovali, kto a ako rýchlo ho kúpi.
Zažili ste niekedy niečo podobné?
Nie, nezažil. Ale dokončiť niečo a na chvíľu to odložiť je bežná záležitosť.
Čím si vás projekt získal?
Po prvé, s touto produkciou som už pracoval, a po druhé, zaujal ma námet a scenár. Bolo to pre mňa nové. Nikdy predtým som nič podobné nerobil. Bolo mi to blízke – je to rodinný komediálny seriál. Moje najúspešnejšie filmy sú o domácich despotoch a ich manželkách a dcérach.
Navyše, politický aspekt, že hlavnou postavou je bývalý premiér. Páčil sa mi motív politickej satiry. Je to akási analógia k filmu Václava Havela „Odcházení“, len to nie je pritiahnuté za vlasy, pôsobí realistickejšie. Je to naozaj dobre napísané.
Spolupráca Dzurindovej a Nagyho
Zuzana Dzurindová, dcéra bývalého slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu, pracovala na scenári spolu s Petrom Nagyom. Ako sa to na seriáli prejavilo?
Myslím si, že to je jeden z dôvodov, prečo je seriál uveriteľný. Navyše mohla osobná skúsenosť Zuzany Dzurindovej slúžiť ako štít. Ak by sme mali argumentovať so zahraničnými producentmi, môžeme jednoducho povedať, že takto to u nás funguje.
Verím, že mnohí českí a slovenskí diváci si do hlavnej postavy Viktora Hudáka premietnu skutočných politikov. Naozaj nemal žiadnu reálnu predlohu?
Celý dej sa odohráva na Slovensku, ale ja som si tam nikoho nepredstavoval. Zuzana je dcérou konkrétneho bývalého premiéra, ale myslím si, že to nie je napísané s tým, že hlavná postava sa má podobať Mikulášovi Dzurindovi.
Jeho éra sa skončila pred desiatimi rokmi a svet sa odvtedy zmenil. Možno to bolo napísané tak, že Viktor Hudák bude vychádzať z konkrétnych situácií s konkrétnym premiérom, ale žiadnu fyzickú osobu sme nechceli vyobraziť.
Rodina expremiéra Viktora Hudáka počas raňajok, v hlavnej roli Ady Hajdu a Ivana Chýlková. Foto: Zuzana Panská/Forbes Česko
Miestami to vyzerá ako satira o konkrétnych ľuďoch.
Niektoré postupy alebo osobnostné charakteristiky sú pre ľudí v tejto pozícii celkom typické. A, samozrejme, aj pri jej strate.
Ale v žiadnom prípade nešlo o snahu ho niekomu presne prispôsobiť na mieru. Rodinná a politická komédia potrebuje mať špecifické prvky, ale keď to preženiete, diváci vidia paralely alebo odkazy a od príbehu odchádzajú.
Za hranice
Ak sa v seriáli dajú nájsť paralely naprieč politickým spektrom v Európe a vo svete, mohol by Víťaz uspieť za hranicami Československa?
Neviem, či je to dostatočne radikálne. Keď sa pozeráte na niečo zahraničné, vyberáte si veci, ktoré sú ostrejšie. Je to aj vec marketingu, pretože napríklad pri mestskom divadle alebo miestnej televízii viete, kto to sleduje. Pri streamovacej platforme publikum nepoznáte. Ale verím, že môže osloviť divákov od Talianska až po Island.
Ako sa dá natáčať pre špecifické publikum?
Nepremýšľam o tom, či filmu budú rozumieť v Nemecku. Pýtam sa ľudí okolo seba, pretože aj štáb je štruktúrovaný. Nie je to partia, kde si všetci myslia to isté.
Rovnako to bolo s Víťazom. Som Čech a hlavná postava je slovenský expremiér. Sme príbuzné krajiny, ale niektoré veci sú trochu odlišné, takže som sa radšej pýtal a zisťoval špecifiká jednotlivých lokalít.
Najdôležitejšie je, aby bol úspešný na našom území. Aj v prípade veľkého medzinárodného úspechu musí mať najprv odozvu doma. Nepoznám veľa príkladov, že by rodinná komédia bola ignorovaná domácim publikom a uspela inde.
V rozhovoroch ste povedali, že by ste chceli urobiť ešte niečo, čo by malo taký ohlas ako Musíme si pomáhať. Myslíte si, že by to mohol byť práve Víťaz?
Bolo by to pekné, ale nedá sa to úplne predpovedať. Napríklad film Učiteľka, ktorý sme nakrúcali na Slovensku, sme nerobili s medzinárodnými ambíciami a spolu s filmom Musíme si pomáhať bol v zahraničí najúspešnejší.
Väčšie ambície sme mali pri iných projektoch, napríklad pri Nevinnosti, ktorá sa nám až tak nepodarila. Nedá sa to plánovať.
Televízne projekty
Prečo vás tak bavia televízne projekty? Okrem Víťaza ste natočili aj úspešnú kriminálku Rédl, minisériu Pozadie, epizódy kriminálky místa zločinu České Budějovice, Ivetu…
Dôvodov je viac. Je to celosvetový trend, filmové a televízne nakrúcanie sa zblížilo. Zároveň sa zrýchlilo a zlacnelo. Musíte pracovať viac, keďže plat je rovnaký ako pred 20 rokmi. Ale hlavným dôvodom je, že medzi filmovou a televíznou produkciou je malý rozdiel.
To platí aj pre hercov. Niektorí kedysi hrali len v hollywoodskych filmoch, teraz to nie je jednoznačne rozdelené. Dokonca aj na Českom levovi získala Klára Melíšková ocenenie za úlohu v miniseriáli Podozrenie.
Film si vyžaduje veľa marketingu. Keď ho uvediete do kín, je čoraz drahší. Musíte z toho spraviť udalosť – to sa mi z nejakého dôvodu protiví.
Predpokladám, že práve v tomto je tvorba pre televíziu a streamovacie platformy príjemnejšia.
Okrem toho som na streamovacích službách videl veci, ktoré ma ohromili kvalitou. Myslím tým napríklad Boj o moc alebo Lakers: Vzostup dynastie. Ten druhý mi pripadá, akoby ho natočil Coppola v 70. rokoch. Ako film.
Nepozerám veľmi dlhé veci, ale mám rád projekty, ktoré sa dajú dopozerať. Ako divák pri tomto projekte rád chvíľu zostanem. A ako filmový tvorca to vnímam rovnako.
Ste radi, že môžete so štábom stráviť viac času?
Áno. Napríklad keď sa natáčala Kawasakiho ruža, Ladislav Chudík, ktorý za ňu získal Českého leva, natáčal jeden deň. Boli naplánované tri dni, ale prvý deň bol indisponovaný, druhý deň natáčal a tretí deň sme nakrúcali bez neho.
Takže hlavného herca si vychutnáte iba krátko. Pri seriáloch je to iné a v ideálnom prípade počas natáčania striháte a ak chcete, môžete ešte niečo pretočiť.
Autorom tohto článku je Ondřej Novotný z Forbes Česko.
