Pred šiestimi rokmi Veľká Británia opustila Európsku úniu. Napriek pôvodným predstavám nebol brexit zásadný jednorazový šok, ale odštartoval dlhú a bolestivú adaptáciu na novú realitu. S následkami historického kroku sa Spojené kráľovstvo doteraz úplne nevyrovnalo.
Britská ekonomika neprekvitá. Reálne mzdy stagnujú, investície sú slabé, spotrebitelia šetria a nezamestnanosť stúpa. Analytici pre tento rok prognózujú Spojenému kráľovstvu slimačí rast HDP ľahko nad jedným percentom.
Súčasný stav britského hospodárstva, samozrejme, negatívne ovplyvnilo aj množstvo iných faktorov od vytriezvenia po covidovej finančnej kríze cez zdraženie energií pre vojnu na Ukrajine až po súčasné napätie v medzinárodnom obchode. Napriek tomu sa dá objektívne skonštatovať, že brexit ostrovnej krajine neprospel.
Vplyvy rozvodu 47-ročného manželstva Britov s Úniou nedávno pripomenul ekonóm Nicholas Bloom s kolegami, ktorí vypracovali rozsiahlu štúdiu. Dospeli k záveru, že brexit spôsobil britskej ekonomike „vysoké a trvalé náklady“. Vyčíslili ich nasledovne:
Tieto straty nabiehali postupne. „Konsenzus ekonómov pred referendom na štvorpercentnej strate na HDP sa po prvých piatich rokoch ukázal ako takmer správny. Z dlhodobého hľadiska bol však príliš optimistický,“ uviedli autori štúdie.
Ekonomické bolesti spojené s brexitom dlhodobo analyzuje aj britský Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR). V poslednej aktualizácii dát z minulého leta potvrdzuje zníženie produktivity aj investícií vo firmách. A konštatuje tiež, že v dlhodobom horizonte zníži odchod z Európskej únie britský export aj import o zhruba 15 percent.
„Nové obchodné dohody s krajinami mimo Európskej únie nebudú mať významný vplyv a ktorýkoľvek účinok bude postupný,“ dodáva OBR. To preto, že doteraz uzavreté dohody len kopírujú zmluvy, z ktorých Spojené kráľovstvo profitovalo už ako členský štát Únie.
Katastrofa neprišla
Treba povedať, že napriek vyššie spomínanému nespôsobil brexit Londýnu ekonomickú katastrofu. Rozhodne nie takú, akú v rámci kampane za zotrvanie v EÚ odhadoval napríklad vtedajší minister financií George Osborne.
Osborne strašil, že brexit povedie k rýchlemu a drakonickému zvýšeniu daní, prudkému prepadu cien nehnuteľností a okamžitej recesii. Nič z toho sa nestalo.
Lídri kampane za odchod z Európskej únie, naopak, dlho odmietali vôbec pripustiť, že nejaké ekonomické problémy nastanú. Táto rétorika im vydržala ešte necelé dva roky po referende vďaka predstave, že Európa potrebuje Britániu viac ako Británia potrebuje Európu, takže jej ponechá voľný prístup na spoločný trh.
Cena za slobodu
Až keď začalo byť jasné, že to Únia neurobí, začali sa vo vyjadreniach strojcov brexitu objavovať eufemizmy typu „nerovnosti na ceste“ či „cena za slobodu“.
Spočítať cenu za slobodu je ťažké, pretože faktický odchod z Európskej únie nastal len pár mesiacov pred vypuknutím pandémie, ktorá s ekonomikou výrazne zamávala. Do konca 2020 trvalo takzvané prechodné obdobie, počas ktorého mali britské firmy stále voľný prístup na európsky trh.
Netarifné bariéry
Po tomto období však došlo k prudkému prepadu, ktorý sa najvýraznejšie podpísal na britskom exporte tovaru. Jeho objem v reálnom vyjadrení stále nedosahuje úroveň z roku 2019. Obchodná dohoda, ktorú Británia s Úniou podpísala na poslednú chvíľu – v decembri 2020 – síce zaistila bezcolný styk pre väčšinu tovaru, no zaviedla množstvo iných netarifných bariér.
Napríklad povinnosť podávať pri každej zásielke colné vyhlásenie alebo preukazovať pôvod tovaru. Pre mnohé malé firmy sa dodatočné administratívne náklady stali neúnosné.
14 percent firiem nevyváža
Rok stará štúdia London School of Economics spočítala, že zhruba 14 percent britských firiem (asi 16 400 podnikov) prestalo v januári 2021 s vývozom do krajín EÚ.
Výrazný vplyv mal brexit aj na pozícii Londýna ako európskeho finančného centra. Tu trvalo „prechodné obdobie“ až do minulého roka, keď ešte britské firmy z finančného sektora zvládali obsluhovať klientov spoza kanála La Manche vďaka najrôznejším právnym kľučkám a dočasným výnimkám.
Vlani však Únia začala vymáhať svoju direktívu sprísňujúcu dohľad nad bankovými inštitúciami (CRD VI), čo zavŕšilo aj presun časti finančníkov z londýnskej City Bank do úniových miest.
Celkovo sa takto z Británie do Európskej únie presunuli tisíce pracovných miest a kapitál v hodnote zhruba 1,2 až 1,3 bilióna eur, čo je približne desatina celého kapitálu v britskom bankovom systéme.
Migračný paradox
Šesť rokov po faktickom odchode z Únie je Spojené kráľovstvo chudobnejšie a menej produktívne. Nielen tamojšia ekonomika však prekonala zásadné štrukturálne zmeny, ktorých dôsledky budú citeľné ešte dlhé roky.
K vôbec najväčšiemu paradoxu projektu brexit došlo v oblasti migrácie, ktorá bola kľúčovým dôvodom referenda o vystúpení. Jedným z hlavných sľubov kampane „Vote Leave“ bolo „opätovné prevzatie kontroly“ nad britskými hranicami a zníženie celkového počtu ľudí, ktorí na britské ostrovy prichádzajú.
Stal sa však pravý opak: po odchode z Európskej únie dosiahla migrácia historické rekordy, ale jej štruktúra sa zásadne zmenila. Namiesto občanov Únie dnes do ostrovnej krajiny prichádzajú najmä ľudia neeurópskeho pôvodu.
Autor článku je Marek Tomanka, Forbes.cz
