Kúpa alebo stavba vlastnej nehnuteľnosti nie je práve lacnou záležitosťou. Ani vo svete, ani na Slovensku. To, do čoho chcete investovať ťažko zarobené, našetrené, prípadne požičané eurá, si preto vopred dobre premyslite. Ušetriť môžete napríklad stavbou energeticky pasívneho domu. Čo to v praxi znamená a či sa stavba takého domu naozaj oplatí, sme zisťovali za vás.
Do rozpravy sme sa preto pustili s Vladimírom Šimkovicom z bratislavského Inštitútu pre pasívne domy (iEPD), ktorý funguje na Slovensku od roku 2005, a jeho cieľom je okrem iného podporovať i rozvoj udržateľnej architektúry. Zistite teda, o čo vlastne v prípade takýchto nehnuteľností ide:
Teplo sa dá získavať i spätne
Už z pomenovania „energeticky úsporné nehnuteľnosti“ je zrejmé, že majú nižšie nároky na energie než bežné stavby. Predovšetkým ide o ich vykurovanie. „Pasívne domy majú potrebu tepla na vykurovanie do 15 kWh/m2 za rok,“ hovorí Vladimír Šimkovic pre Forbes.sk.
Máte v hľadáčiku nehnuteľnosť? Architekti radia, ako si správne vybrať
V takomto druhu nehnuteľnosti sa vzduch filtruje, vetranie je riadené, pre pasívne domy je navyše typická i rekuperácia tepla. Ide o jeho spätné získavanie z takzvaného odpadového vzduchu. Všetky tieto faktory sa tak starajú o to, aby ste mohli ušetriť na nákladoch, ktoré sa týkajú vykurovania, chladenia, vetrania i ohrevu vody.
V lete treba zatemniť okná
Možno vás to prekvapí, no v pasívnych domoch nie je vôbec potrebné otvárať okná. Žiadny prievan tam nehrozí, vzduch je do takejto nehnuteľnosti privádzaný vetracím systémom. Ten je vybavený tiež filtrami, ktoré zachytávajú alergény z vonkajšieho prostredia, a vymeniť ich pokojne zvládnete i sami.
Kde sa oplatí kúpiť chatu či chalupu? V Prešovskom kraji sú ceny najnižšie
Pasívny dom si podľa slov Vladimíra Šimkovica z iEPD nevyžaduje v porovnaní s bežnými nehnuteľnosťami žiadnu špeciálnu starostlivosť alebo údržbu.
Vladimír Šimkovic sa vo svojej profesii venuje energetickej optimalizácii či technologickým konceptom pre energeticky úspornú výstavbu. Foto: archív V. S.
O to, aby bola teplota v celej nehnuteľnosti stabilná počas leta i zimy, sa starajú obvodové steny, podlahy i strechy. Ako? Dokážu izolovať teplo. Pokiaľ však nechcete, aby ste mali doma počas leta poriadnu horúčavu, tak by ste si mali zaobstarať žalúzie, rolety alebo závesy. Jednoducho treba okná zatieniť, pretože sú podľa slov Vladimíra Šimkovica teplotne najslabším prvkom.
Nevýhodou pasívnych domov môže byť vyššia náročnosť na projektanta, dodávateľské služby, ale i vyššie počiatočné investície. Teda v prípade, že sa rozhodnete pre stavbu a nie kúpu pasívneho domu. Pri takomto druhu nehnuteľnosti je potrebné použiť vyspelé technológie, ktoré nie sú tou najlacnejšou záležitosťou. Vyššia cena však nie je pravidlom, závisí, samozrejme, od dizajnu a toho, aké materiály a technológie sa rozhodnete použiť.
Mladí hľadajú nižšiu finančnú záťaž pri splácaní hypotéky
Vykurovanie, chladenie a prípravu teplej vody majú v pasívnych domoch „pod palcom“ tepelné čerpadlá. „Podľa dnes platnej legislatívy a platných noriem majú byť všetky novopostavené budovy po roku 2020 postavené ako budovy s takmer nulovou potrebou energie,“ hovorí Vladimír Šimkovic.
Ide teda o také nehnuteľnosti, ktoré majú vysokú energetickú hospodárnosť a samotnú energiu získavajú z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa nachádzajú priamo v budove alebo v jej blízkosti.
Pasívny dom v Záhorských sadoch. Foto: Pavel Meluš
Asi vás zaujíma, koľko eur by ste vedeli v takejto nehnuteľnosti ušetriť na energiách. Mesačné náklady v štandardnom pasívnom dome s úžitkovou plochou okolo 150 štvorcových metrov vychádzajú približne na 50 eur. Do tejto sumy je podľa slov Šimkovica z iEPD zarátané kúrenie, vetranie, príprava teplej vody i chladenie.
Ako ďalej dodáva, seniori po pasívnych domoch siahajú, aby im ostalo viac financií, a pre mladých predstavuje takýto druh nehnuteľnosti nižšiu záťaž pri splácaní hypotéky. Podľa slov Šimkovica sa vzhľadom na rastúcu cenu energií trend návratnosti zvyšuje. Portál energia.sk v tejto súvislosti uvádza, že v závislosti od použitých technológií a rastu cien môže byť lehota návratnosti 5 až 10 rokov od výstavby.
Nemáme dostatok odborníkov
Stúpajúci záujem o takéto nehnuteľnosti spôsobuje, že ich cena na slovenskom trhu postupne klesá. V porovnaní s bežnou stavbou je vyššia o 5 až 10 %. „K ich rýchlejšiemu presadzovaniu by prispel správne nastavený program na podporu výstavby, prípadne cielene zvýhodnené úverové produkty podľa výšky dosiahnutých úspor energie na prevádzku,“ hovorí Vladimír Šimkovic.
Problém však vidí okrem iného v tom, že na Slovensku nemáme dostatok odborníkov, ktorí by takéto stavby dokázali navrhnúť. Za príčinu považuje nedostatočnú informovanosť i stereotyp pri navrhovaní budov. „Pasívny dom je možné postaviť z akéhokoľvek materiálu, dôležité je nájsť architekta, ktorý je skúsený. Pretože správny dizajn dokáže ušetriť investorovi nemalé prostriedky,“ dodáva na záver Šimkovic z iEPD.
Hlavné foto: Pexels
