V stredu 20. marca bola v rámci Medzinárodného dňa šťastia publikovaná správa, ktorá meria šťastie v 143 krajinách sveta. Už 11 rokov je Dánsko v top trojke, preto sme sa s výskumníkom Christianom Bjørnskovom pozreli na to, či je Dánsko naozaj šťastné.
Meranie šťastia bolo vždy tak trochu kontroverznou témou, keďže šťastie znamená pre každého niečo iné. The World Hapinness Report by sme mohli považovať za mix sociálneho zabezpečenia a individuálnych faktorov. Zameriava sa na šesť oblastí: finančný príjem, zdravie, sociálna podpora, sloboda, štedrosť, absencia korupcie.
Prvé pozície zvyčajne obsadia severské krajiny. A inak tomu nebolo ani tento rok. Na prvom mieste sa už po siedmykrát za sebou umiestnilo Fínsko, za ním nasleduje Dánsko a tretí je Island. Na poslednom mieste sa nachádza Afganistan.
Slovensko bolo zaradené na 45. miesto s 6,26 bodmi z desiatich. Oproti predošlému výskumu ide o viditeľný pokles v bodoch aj umiestnení – padli sme z 29. miesta, pričom výskum ukazuje, že v krajinách nášho regiónu šťastie pomaly narastá. Predovšetkým v susednej Českej republike, ktorá sa umiestnila na 18. mieste, taktiež v Slovinsku na 21. mieste.
Zdroj: worldhappiness.report
Súhra, ktorá posúva Dánsko na prvé priečky
Dánsko sa za posledných 11 rokov každoročne nachádza v prvej top trojke rebríčka. Je známe svojou rovnováhou medzi súkromným a pracovným životom, sociálnym systémom či vysokou dôverou v spoločnosti.
Dánsko dosahuje vysoké skóre aj v ďalšom meraní. Better Life Index hodnotí 11 oblastí: bývanie, príjem, práca, komunita, vzdelanie, životné prostredie, občianska angažovanosť, zdravie, životná spokojnosť, bezpečnosť, rovnováha medzi osobným a pracovným životom. Jeho cieľom je meranie životnej spokojnosti a šťastia. Pri otázke celkovej spokojnosti obyvateľov so životom v krajine dosiahlo Dánsko skóre 7,5 bodu z desiatich, pričom priemer bol len 6,7 bodu.
Ak ste však niekedy navštívili Dánsko, mohli ste si všimnúť, že môže pôsobiť ako miesto s ponurou atmosférou, miesto, kde (počas väčšiny roka) slnko nevychádza veľmi často, či miesto, kde sa ľudia tak často nesmejú.
Ani nie v top 10
Na druhej strane, The Gallup Global Emotions Report 2023, ktorý meria pocity a emócie, nezaradil Dánsko (či iné škandinávske krajiny) ani do prvej desiatky najšťastnejších krajín sveta. Prvé tri miesta patria Indonézii, Mexiku a Paraguaju. Zaznamenáva pozitívne a negatívne každodenné skúsenosti ľudí, nehmotné veci, ktoré bežné ekonomické ukazovatele nikdy nemali v úmysle zachytiť, píše sa v správe.
Účastníci odpovedajú na otázky ako: Cítili ste sa včera dostatočne odpočinutí? Usmievali alebo smiali ste sa včera veľa? Správalo sa k vám včera okolie s rešpektom? Pociťovali ste včera počas dňa často nasledujúce emócie: hnev, stres, smútok?
Ako to teda je. Je Dánsko šťastné či nie?
Záleží od toho, čo meriame. Kým The World Happiness report meria celkovú spokojnosť so životom v krajine, Gallup Global Emotions Report sa zameriava na bezprostredné emócie.
„Obe nazývame šťastím, no emócie sú skúsenosti, ktoré odídu veľmi rýchlo. Naopak, dáta merajúce spokojnosť sú veľmi stabilné,“ hovorí Christian Bjørnskov, jeden z popredných výskumníkov na tému šťastia v Dánsku a docent ekonómie na Univerzite v Aarhuse.
Ďalej dodáva, že okrem toho sú pri oboch procesoch zapojené dve odlišné časti nášho mozgu. Spokojnosť sa spája s tzv. kognitívnym šťastím, ako to zvyknú niekedy nazývať odborníci. Ide
o každodenné zážitky, ktoré formujú náš pohľad na kvalitu života.
Emócie súvisia s tzv. systémom odmeňovania mozgu. Táto časť mozgu sa aktivuje, keď zažívame niečo odmeňujúce, pekné – napríklad pri jedení chutného jedla, keď trávime čas s rodinou, priateľmi či pri sexe, vysvetľuje ďalej Christian Bjørnskov.
To však neznamená, že Dáni (či obyvatelia iných krajín, ktoré sa umiestnili na vysokých pozíciách) nepotrebujú radosť a emócie. „Myslím, že sa nachádzame v časti sveta, kde nepotrebujete veľmi ukazovať svoje emócie. Emocionálny dosah je väčší v krajinách s extrovertnejšou kultúrou, preto sa Fínsko neumiestňuje v rebríčku [Gallup Global Emotions Report] píliš vysoko,“ dodáva so smiechom Bjørnskov.
V jednom z meraní sa Dánsko nachádza už niekoľko rokov v prvej top trojke. V inom nie je ani v prvej desiatke.
Foto: Markus Winkler, Pexels.com
V jednom z meraní sa Dánsko nachádza už niekoľko rokov v prvej top trojke. V inom nie je ani v prvej desiatke.
Foto: Markus Winkler, Pexels.com
Napriek tomu, že definícia a koncept šťastia sa môžu líšiť v závislosti od krajiny a kultúry, podľa Bjørnskova medzikultúrne štúdie ukazujú rovnaký vzorec toho, čo ľudia považujú za dôležité. „Výsledky ukazujú, že dôveru považujú za dôležitú všade. Pocit slobody považujú za dôležitý všade.“
Naopak, kde kultúrne rozdiely hrajú väčší rozdiel sú prieskumy zamerané na emócie. Ako príklad uvádza USA a Britániu, krajiny, ktoré zdieľajú rovnaký jazyk. „Američania povedia, že je niečo fantastické. Briti, že to nie je až tak zlé. A pritom tým myslia to isté.“
Spôsob, ktorým formulujeme otázku, môže taktiež ovplyvniť výsledky prieskumov. A rovnako aj ich preklad. Bjørnskov však poukazuje na skutočnosť, že pri prieskumoch sa väčšinou pýtajú dva typy otázok: ako šťastní a spokojní sú ľudia v danej krajine.
Zdá sa, že to, či je niekto šťastný, záleží od toho, čo meriame a rozumieme pod pojmom šťastie. Rovnako ako ukázala aj tohtoročná správa, šťastie v danej krajine je odlišné pre rôzne vekové kategórie.
Po prvýkrát totiž prináša meranie aj prehľad medzi jednotlivými vekovými kategóriami. Najšťastnejšie deti a ľudia pod 30 rokov žijú v Litve, Dánsko je zase najšťastnejšia krajina pre vekovú kategóriu 60 a vyššie.
V strednej a východnej Európe sú mladí ľudia šťastnejší než staršie generácie. Podľa meraní sú dnes dokonca rovnako šťastní ako ľudia v západnej Európe. Mladí ľudia pod 30 rokov na Slovensku sú 38. najšťastnejší na svete a generácia 60+ sa umiestnila až na 60. mieste.
