Európa má jednu obrovskú výhodu, ktorú zvyčajne považujeme za brzdu biznisu. Je ňou naša vysoká životná úroveň, ktorá v budúcnosti pritiahne investorov, hovorí v rozhovore pre Forbes uznávaná talianska ekonómka Raffaella Tenconi.
Raffaella Tenconi sa od ostatných ekonómov výrazne odlišuje. Vo svojich modeloch sa zaoberá faktormi, ktoré spadajú skôr do politológie a miestami do psychológie či úzko zameraných zákutí sociológie. Robí to však z dobrého dôvodu: chce získať čo najpresnejší obraz o tom, čo sa deje na svetových finančných trhoch.
Rieši motiváciu voličov, vôľu štátnych inštitúcií niečo skutočne podniknúť, ich tendenciu činnosť len predstierať a aj to, akým spôsobom emócie od detstva kódujú náš prístup k riziku. Alebo napríklad to, či sú ľudia skutočne racionálni investori.
Vďaka svojmu nevšednému prístupu pôsobila napríklad ako hlavná ekonómka investičnej banky Wood & Company, v investičnej banke Straumur aj ako seniorná ekonómka pre Áziu v investičnej banke Dresdner Kleinwort. Ešte predtým pracovala aj v Bank of America.
Do Prahy prišla zakladateľka prediktívneho ekonomického inštitútu ADA Economics na každoročnú konferenciu Aspen Institute.
A na nej napríklad počas debaty vyhlásila, že spôsob, akým americký prezident Donald Trump narúša svetový poriadok, je pre Európu dobrá vec.
Ako by mala Európa reagovať na kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa? A ktorú z týchto reakcií považujete za dobrú alebo zlú?
Dobrá je tá, ktorú vidíme teraz. Európa je kooperatívnejšia a predovšetkým aktívnejšia než predtým. Snaží sa prísť s riešením a vytiahnuť silné stránky európskych štátov, ako je talent, profesionalita alebo zákony. Vďaka tomu je európska reakcia kvalifikovaná a vecná voči americkým požiadavkám bez toho, aby sa im podvoľovala. To je dôležité, stále totiž existujú národné záujmy.
A zlá reakcia?
Za tú by som považovala prílišné ústupky voči Spojeným štátom až do bodu, keď by začali podkopávať konkurencieschopnosť Únie. Na svete je určité percento ľudí, ktoré si myslí, že by Únia nemala existovať vôbec. Hovoria, že je preregulovaná, nemá optimalizovanú menu a podobne.
Vy s týmito výhradami nesúhlasíte?
Kritiku vždy vítam. Myslím si však, že sa Únia nezrúti. A že niektoré aspekty, o ktorých si kritici myslia, že podkopávajú úniovú konkurencieschopnosť, sú, naopak, európskou silou. Viete, dôležitá je už len samotná vyššia kvalita života. Aj keď je to trochu nešťastný výraz maskujúci celý rad kvantitatívnych faktorov.
Zvlášť vo svete, kde bude v ďalších dekádach dominancia dolára ďalej erodovať a kde budú technológie narúšať chod finančných trhov.
Čo je však ešte podstatnejšie: kapitál alokujeme na základe ideí vrátane toho, ktorá krajina viac vyhovuje našim predstavám o dobrom živote. Preto je dôležité, aby Únia zostala globálne atraktívna. Posilní to jej pozíciu.
V porovnaní so Spojenými štátmi trápi Úniu hlavne stav kapitálových trhov, vy ste však optimistka. Prečo?
Zmeny, ktoré Trumpova administratíva zavádza, nahrávajú v oblasti globálneho prerozdeľovania kapitálu Európe vrátane tej východnej. Vidíme to na výnosoch.
Keď sa neoficiálne rozprávate s akýmkoľvek politikom v Únii, povie vám, že 28. režim (koncept navrhovaný Komisiou, ktorého cieľom je vytvoriť jednotný právny a daňový rámec pre podnikanie naprieč Úniou) bol skvelý nápad, ale reálne ho nikto nepodporoval.
Až do obdobia zhruba pred rokom. Teraz sa už hýbeme dopredu, akokoľvek je to stále zložité. Čaká nás ešte veľa práce, ale aspoň sa z plánu stala realita. Už sa môžeme len dohadovať, ako dobre alebo zle sme to zvládli. Preto som optimistická, pretože nestojíme na mieste.
Je pre kapitálové trhy dôležité, aby sa ľudia naučili viac investovať?
Je. Okrem regulačných zmien je dôležitá ochota Európanov viac investovať. To je však dlhý proces. Našťastie je zvyšovanie finančnej gramotnosti prioritou pre mnoho členských štátov. Zlepšenie sa už reálne deje. Samozrejme, nie je to samospasiteľné riešenie, ale rozhodne je to dôvod na konštruktívny optimizmus.
Nedávno som mal možnosť rozprávať sa s dvoma českými startupistkami. Obe sa vydali do Silicon Valley po financovanie, obe ho dostali. A potom veľmi ostro skritizovali stav európskych investorov a ich absolútnu neochotu brať na seba akékoľvek riziko. Dá sa to zmeniť rýchlejšie než za jednu generáciu?
Pozrite sa, ja som Talianka, Taliansko považujem za jeden z podnikateľsky zameraných európskych štátov. Keď som bola mladšia, súčasná podoba Únie neexistovala, euro sme nemali. A banky bývali ochotnejšie zafinancovať takmer čokoľvek. Dokonca by sme mohli povedať, že boli až príliš ochotné. Napriek tomu apetít po inováciách existoval, nielen v Taliansku.
Preto s vami nesúhlasím, že na mentálnu zmenu potrebujete celú generáciu. Podľa mňa je napríklad regulácia bánk v Európe prehnaná. Biznis model dnešných bánk je až príliš vychýlený smerom k produktom, ktoré vôbec nepodporujú podnikavosť. To sa vo filozofii regulátorov musí zmeniť.
Nebránia efektívnejšiemu fungovaniu Únie záujmy jednotlivých národov?
Samozrejme, Únia je projekt, v ktorom síce chcú všetci spolupracovať, ale vzájomne si príliš neveria. Nemci neveria Talianom, Česi neveria Maďarom a tak ďalej. Ale všetko sa dá prekonať.
Keď už však porovnávate Európu so Spojenými štátmi, môžeme rovnako povedať, že aj v Silicon Valley zašli príliš ďaleko. Je to neuveriteľné miesto, kde nájdete všetok svetový kapitál. Ale v praxi akurát hľadajú psychopatov.
Psychopatov?
Áno, vyhľadávajú tých, ktorí majú globálne ambície, sen o globálnej dominancii. A ono to funguje. Myslím si, že svet si ešte neuvedomil, čo znamená vytvárať firmy, ktoré sú de facto silnejšími hráčmi než štáty. Z toho v budúcnosti vzniknú problémy. No nehovorím, že je to celé zlé, rozhodne sa niekde uprostred nachádza vhodná rovnováha.
Veľa startupov však odchádza do zámoria, pretože sú tam lepšie podmienky a americkí investori, ktorí im na rozdiel od tých európskych dajú peniaze. Na oplátku však často chcú, aby sa z týchto firiem stali americké entity. To Európu nemá znepokojovať?
Odpoveď na túto otázku začína pochopením toho, že finančné trhy je veľmi ťažké pochopiť. Sú nepreniknuteľné. Takže možno sme boli naivní hneď od začiatku, keď sme predpokladali, že všetci európski regulátori budú rozumieť jemným nuansám finančných trhov. To je niečo, čo sme dlho opomínali.
Takže podľa vás to chce kvalitnejších ľudí vo vedení európskych inštitúcií?
Dajme tomu, že budeme mať skutočne dobrých regulátorov na čele európskych centrálnych bánk. No centrálne banky majú predsa zo svojej podstaty takisto mimoriadnu averziu voči riziku, však? Nakoniec teda na strane naozaj podnikavých ľudí nestojí nikto.
A potom je to aj otázka kultúry. Konkurencieschopnosť odvodzujeme od veľkých spoločností, pretože tie zarábajú viac peňazí a meranie HDP je tiež veľmi jednoduchý proces.
Podnikanie je však v skutočnosti veľké klbko a veľké firmy sú len jednou z jeho častí. Lenže vy potrebujete všetky časti. Už preto, že nie každý cieli na globálnu dominanciu, nie každý na to v živote má.
Lenže každá kreatívna činnosť, do ktorej sa ktokoľvek pustí, pomáha s infláciou. Každý podnikateľ si, samozrejme, stanoví ceny tak, aby bol v zisku. A tiež dáva prácu ďalším ľuďom, zvyšuje kvalitu ich životov. To je skrátka niečo, čo považujem za reálnu kultúrnu bariéru. Európski zákonodarcovia potrebujú rozumieť finančným trhom, čo v súčasnosti neplatí.
Skoro to znie, akoby Európania nechápali zmysel podnikania.
Možno by sme skutočne mali viac diskutovať o tom, čo je podnikanie a čo je ozajstná produktivita. Pozrite sa na Úniu, ktorej dominuje Francúzsko a Nemecko. Kedysi bola súčasťou aspoň Veľká Británia, krajina, ktorá podnikaniu rozumela. Francúzsko a Nemecko vnímajú biznis len cez veľké firmy, ale aj v tom sa snáď posúvame ďalej.
Čo teda Európa potrebuje? Viac startupových národov?
Tie predsa má. Pobaltské republiky si v tomto ohľade vedú veľmi dobre. Takisto Maďarsko si až do začiatku Orbánovej aktuálnej vlády viedlo absolútne fantasticky. Česko si vedie veľmi dobre. To, čo ste dokázali v autopriemysle, aby si udržal konkurencieschopnosť voči Číne, to je skutočným príkladom toho, čo všetko sa dá zvládnuť, keď máte disciplínu a kreativitu.
Čo aktuálne najviac brzdí európsku ekonomiku a spoločnosť?
Mám veľký problém so sociálnymi sieťami. Okrem dokázaného negatívneho vplyvu na pozornosť mladých ľudí totiž vytláčajú kvalitné informácie. Sociálne siete potrebujú zarábať peniaze. Čím častejšie ich používate, tým rýchlejšie klesá kvalita informácií, ktoré vám poskytujú.
S nástupom umelej inteligencie sa toto ešte zhorší. Ľudia sú tvory, ktoré spracovávajú informácie. Avšak čím viac na nich nahrniete informácií, tým menej si zapamätajú tie skutočne užitočné.
Mladí ľudia na sociálnych sieťach sledujú hromady hlúpostí namiesto toho, aby čítali napríklad vedecké knihy alebo poéziu. Skrátka čokoľvek s pridanou hodnotou.
Keď sa snažíte predpovedať hospodárske cykly, do akej miery dôverujete historickým dátam?
To závisí od problému, ktorý práve riešime. Napríklad teraz skúmame asi dvadsať rôznych oblastí. Jeden z mojich kolegov analyzuje vplyv blockchainu na ekonomiky Bangladéša a Indie. Iný skúma prepojenosť USA a Únie.
V skratke: modelujeme finančné trhy. Na to potrebujeme spracovať veľké množstvo dát, medzi nimi určite aj tie z minulosti, predovšetkým pre krátkodobé predikcie na 15 až 24 mesiacov.
No ak sa rozprávame o dlhodobých modeloch alebo hodnotení skutočne prelomových udalostí, je dobré pracovať s medzinárodným porovnaním súčasnosti aj histórie, a potom máme, samozrejme, veľa práce pri hľadaní užitočných faktov, ktoré nie sú kodifikované.
Napríklad?
Tak si vezmite napríklad problém gréckej Trojky (zoskupenie Komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, ktoré malo riešiť európsku dlhovú krízu, predovšetkým situáciu Grécka, Cypru, Portugalska a Írska počas finančnej krízy v roku 2008). Kľúčom k predikcii toho, či pôjde o efektívne riešenie, nebola analýza navrhovaných krokov. Spočíval v tom, že sme išli do terénu a zisťovali, či tie štáty dané opatrenia skutočne vykonávajú, alebo len tvrdia, že ich vykonávajú. Takýchto vecí robíme veľa.
Takže aj kvalitatívna analýza?
Samozrejme, samotné dáta vám nedajú dostatočnú perspektívu na to, čo sa skutočne deje. Veľa informácií chýba, často dôležitých informácií. Navyše finančné trhy sú celé o tom, kto čo robí a čo si myslí.
Kľúčom je vždy ľudské správanie. Pozrite sa napríklad na americký dolár. Vieme, akým spôsobom väčšina ekonómov predpovedá vývoj mien, je to relatívne limitované modelovanie. Realita je však oveľa širšia, ovplyvňujú ju súčasné udalosti. Súčasná americká administratíva ovplyvňuje, ako výskumníci pracujú, existuje určitá úroveň cenzúry.
A súčasne je to o tom, ktorí ľudia zastávajú kľúčové pozície, čo je skutočná trajektória ekonomiky. Musíte neustále dopĺňať nové a nové dáta, aby ste dostali najpravdepodobnejšiu cestu, ktorou sa ekonomika vydá v horizonte, o ktorý sa zaujímate.
Aké neobvyklé ukazovatele alebo signály rada používate?
Veľa výskumov sme zamerali na voličské správanie a na to, ako vstrebávajú informácie. ADA Economics som založila pred desiatimi rokmi, teda približne v čase referenda o brexite.
Náš prvý záujem bol zistiť, čo naozaj vedie ľudí voliť tým či oným smerom. Odkiaľ sa berie ich rozhorčenie. To boli pre nás naozaj bystré postrehy. Ľudí totiž nezaujímala skutočná miera inflácie, pretože pocitovo pre nich bola skrátka vysoká. Takže sme sa snažili pochopiť, odkiaľ sa berie inflácia, ktorú nie sme schopní zmerať.
Pomohlo nám to pochopiť, čo v našich modeloch chýba. Napríklad veľa digitálnych služieb v tradičných spotrebných košoch nebolo. Pracovali sme na pochopení toho, ako ceny digitálnych služieb ovplyvňujú spoločnosť.
S predikciami reálnej inflácie nám to veľmi pomohlo. Pochopili sme, ako si ľudia vytvárajú očakávania, pretože to nakoniec určuje prístup k riziku, a v konečnom dôsledku teda aj spôsob, akým alokujeme kapitál.
Existuje niečo, čo vás vo vplyve na ekonomiku pri výskume prekvapilo?
Obzvlášť posledná vlna volieb ukázala úplne jasne, že jedným z vedľajších produktov polarizácie distribúcie príjmov je, že menšia časť spoločnosti skrátka nemá k riziku rovnaký prístup ako zvyšok. Nemajú príležitosti, dobré vzdelanie a ich životná skúsenosť je často traumatická.
Tento typ voličov je v neuveriteľnej miere ovplyvnený dezinformáciami a môžete ich dostať aj do situácie, keď volia úplne proti svojim záujmom. To preto, že ich uvažovanie na osiach riziko/odmena je úplne posunuté.
Povedala by som, že ostatné zložky spoločnosti volia celkom rozumne vzhľadom na svoje záujmy, často však robíme chybu, pretože nevnímame, čo sú tie najpodstatnejšie otázky.
Čo máte na mysli?
Pozrite sa na prieskumy verejnej mienky. Zostaviť taký prieskum je umenie. Nejde len o otázku samotnú, ale aj o poradie otázok a okolnosti dotazníka.
Väčšina prieskumov má už vopred nejakú predstavu o tom, čo by ľudia mali hovoriť. Lenže pravda je taká, že elektorát má svoj vlastný pohľad na to, ako sa krajine ekonomicky darí.
Žiaľ, je to tak, že ľuďom nenačúvame. A keď áno, je to, predovšetkým v mojej profesii, plné predsudkov. Napríklad v prípade inflácie. My povieme, že ľudia sa mýlia. Že inflácia je v skutočnosti nízka a oni sú len idioti. My sa pozrieme na čísla a máme jasno. Lenže v predikciách sú nám čísla nanič, keď to väčšina spoločnosti bude vnímať opačne.
Myslíte si, že ľudia sú v ekonomike racionálni aktéri?
Prišla som na to, že ľudia sú racionálni, napriek tomu však silno podceňujeme rolu emócií pri formovaní našej schopnosti podstupovať riziko. Dávame racionalite prílišný kredit a nedoceňujeme emočnú časť nášho rozhodovania.
Od prvého dňa života sme bombardovaní informáciami, však? Už odmala: ako chytiť pohár, ako reagovať na ľudí, ako čítať emócie. Je to neuveriteľný objem informácií, ktorý musí vaša myseľ vedieť pretriediť a určiť, ktoré stojí za to uchovať a na ako dlho. A emócie sú nástroj, ktorý to umožňuje.
Spájame si informácie s emóciami. Z prvých rokov našich životov tiež nemáme konkrétne spomienky, máme len celkový pocit. Rovnako tak si nepamätáme čísla a dáta. Pamätáme si pocity a obrazy.
Takže sa dá povedať, že pri rozhodovaní sme racionálni, ale datasety, na základe ktorých rozhodnutia robíme, si tvoríme prostredníctvom emócií?
Presne tak, a navyše neoptimalizujeme. Dám vám príklad. Ženy sú na tom, čo sa týka finančnej gramotnosti, horšie ako muži, Talianky predovšetkým. Sú dva problémy, ktoré u nich pri narábaní s peniazmi vidím. Po prvé netrávia ani zďaleka dostatok času získavaním zručností, ktoré spoločnosť vyhľadáva. Hoci tým každý deň prichádzajú o peniaze, dávajú prednosť rodine.
Je to racionálne? Z ich pohľadu áno, pretože si cenia ľudské spojenie. Potom je tu však druhý pohľad, ktorý súvisí s tým, že v západnej Európe trénujeme ženy pre rolu podradných občanov. Ženy nie sú schopné premietať predstavivosť smerom nahor, namiesto toho sa naučia, ako minimalizovať straty.
Takže keď majú investovať do akcií, je to pre nich zložité. Musíte totiž premýšľať, aký dobrý bude majiteľ danej firmy a či zvládnu vygenerovať daný objem kapitálu. Musíte vedieť premýšľať pozitívne.
Lenže ženy toto nevedia, pri vzdelávaní sa k tomuto prístupu nedostali. Preto je skoro zbytočné snažiť sa ich dotlačiť k tomu, aby investovali agresívne. Krajiny východnej Európy toto zvládajú lepšie ako západná Európa.
Trochu sa tým dostávame k demografii, jednej z vašich veľkých tém. Vo východnej Ázii už vidíme, aký veľký ekonomický vplyv bude mať nepriaznivá demografia v budúcnosti. Je to veľká konkurenčná výhoda rozvíjajúcich sa krajín oproti Západu?
Je naozaj veľká. No je to pre Európu a Spojené štáty obrovská príležitosť, ak sa k tomu postavia správne. Poviem vám, ako to vidím ja. Podľa Svetovej banky v nasledujúcich desiatich až 15 rokoch pribudne v globálnej ekonomike okolo 150 miliónov pracovníkov.
To je mimochodom zhruba pracovný trh celej Únie. Títo ľudia budú úplne očividne z krajín, ktoré sú veľmi chudobné a kde inštitúcie nie sú ani zďaleka natoľko stabilné na to, aby udržali funkčný bankový sektor.
No s technológiou blockchainu budú „bankovateľní“. Blockchainové financie vám totiž umožnia prístup k finančnej infraštruktúre aj bez bánk: k platbám a hlavne remitenciám, obchod sa tým zrýchli a zlacnie.
Myslím si, že ľudia si neuvedomujú, aké veľké narušenie doterajšieho systému to bude. A to len preto, že ide o časť sveta, ktorú považujú za okrajovú. No ona okrajová nebude.
Stačí sa pozrieť na Nigériu, kde je viac ako 42 percent obyvateľstva vo veku do 14 rokov. Nemá to znieť pejoratívne, ale nerozprávame sa o modernej ekonomickej kolonizácii? Predovšetkým Nigéria je jednou z krajín, ktorá začala najrýchlejšie používať kryptomeny, presne z dôvodov, ktoré som popísala. Ekonomická kolonizácia? Nenazvala by som to tak. Našou úlohou by malo byť, aby mali tieto krajiny prístup k našim finančným trhom, Čína sa o to isté snaží už dlhší čas. Mali by sme byť pred ňou.
Vo svojich modeloch tiež často hovoríte, že niektoré veci sú obrovsky nadhodnotené. Čo máte napríklad na mysli?
Tak napríklad americký akciový index S&P 500 je pekne nafúknutý. Podľa našich modelov sa index pohybuje skôr v okolí päťtisíc bodov než sedemtisíc. Časť dôvodov leží v štruktúre trhu, Spojené štáty recyklujú svetové úspory, pretože sú veľmi vidieť, každý pozná Amazon, Teslu a ďalšie. Evaluácia stojí vo veľkej miere na rozvoji umelej inteligencie a my si myslíme, že je nadhodnotená.
Umelá inteligencia rozhodne pomôže s efektivitou, predovšetkým veľkým spoločnostiam. No celá technológia je neuveriteľne hladná po dátach a predovšetkým energii. A to až do tej miery, že sa stáva neefektívnou. Z môjho pohľadu natoľko, že naozaj masové rozšírenie naprieč spoločnosťou sa mi nezdá reálne z pohľadu cenovej hladiny dopytu.
Môžete to nejako rozviesť?
Dám vám konkrétny príklad. Používame modely umelej inteligencie denne a hodnotíme kvalitu ich výstupov. Napríklad ChatGPT. Zlepšili sa jeho odpovede? Rozhodne. Zvládne modelovať lepšie než my? To síce nie, ale v priemere dodáva solídne výsledky.
Lenže ak mu už zadáte niečo naozaj zložité, čo by mi zabralo veľa času, začne krátiť odpovede. Keď som mu napríklad dala pred mesiacom prečítať deväťsto stránok projektu s tým, že má urobiť odrážky ku každej kapitole, povedal jednoducho nie.
Je to príliš dlhé a stálo by to príliš veľa energie. Lenže ako sa potom na to ako podnikateľ môžem spoľahnúť? Jedine ak sme veľká firma a môžem si veľké výdavky v prípade potreby dovoliť. Práve pre mieru používania bude cena za využívanie modelov umelej inteligencie veľmi kolísať.
Takže je investovanie do umelej inteligencie bublina?
Je to bublina, ale zatiaľ nespľasla. Bude potrebovať trochu viac času.
Je predpovedanie vývoja vo svete ťažšie, než bývalo?
Určite áno. Šírka záberu, ktorý musíte mať, je väčšia. Keď som začínala, bolo všetko jednoduchšie. Globalizácia sa uberala jedným smerom a prístup k dátam tak bol jednoduchší. Dnes musíte oproti tomu viac vecí modelovať. No je to o nájdení správneho prístupu, nie je to nemožné. Len na tom spálite oveľa viac energie.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autor je Michal Bernáth.
