V októbri 2005 zablúdil k brehom Európy slabnúci hurikán Vince. Priniesol do 50 milimetrov zrážok, čo zodpovedalo väčšej letnej búrke.
V septembri 2020 vyčíňal na gréckom Zakyntose „medikán“, teda stredomorský cyklón s menom Ianos. To už bola skutočne „vážna búrka“ s vetrom do 120 kilometrov za hodinu a extrémnym dažďom aj vyše 100 milimetrov.
Pred tromi týždňami sa uprostred stredoeurópskej idylky, 150 kilometrov od Álp a vyše štyristo od Jadranského mora spustilo na južnej Morave k zemi tornádo štvrtej kategórie, vietor presiahol rýchlosť 300 kilometrov za hodinu.
Takéto výčiny počasia sa priamo ponúkajú do varovného článku, akých sú médiá plné už niekoľko rokov: je tu globálne otepľovanie, extrémy počasia sa zhoršujú, prírodných katastrof pribúda a tak ďalej.
Veľké problémy, najmä v povodí podhorských potokov a malých riek, však dokáže spôsobiť aj trochu silnejšia či dlhšia letná búrka. Teda oveľa „obyčajnejší“ výkyv počasia.
Pred týždňom napríklad pršalo na južnom a juhozápadnom Slovensku vyše šesť hodín, na viacerých miestach sa zrážkomery zastavili až nad šiestimi centimetrami.
Graf: Slovenský hydrometeorologický ústav
To je oproti dažďu v hurikáne veľmi málo, na Slovensku (okrem, napríklad, Tatier) je to ale z dlhodobého pohľadu viac ako mesačný priemerný úhrn zrážok.
O pár dní neskôr napršalo na viacerých miestach východného Slovenska do 90 milimetrov, na strednom Slovensku prišli dočasne o elektrinu tisíce domácností. Pred tromi týždňami zasa z lokálnej búrky napršalo na východe 110 milimetrov.
V máji spôsobili lokálne povodne v hornom povodí Žitavy a strednom povodí Hrona škody, napokon si vyžiadali aj obeť, po pretrhnutí hrádze nad obcou Rudno nad Hronom. Podľa vtedajšieho ministra životného prostredia Jána Mičovského namerali meteorológovia 35 milimetrov zrážok, čo je množstvo, aké mapy zrážkomerov ukazujú úplne bežne.
Suchý jún, ale s búrkami
V obdobiach, keď dochádza k výkyvom počasia, môže štatistika o priemerných zrážkach počas dlhšieho obdobia klamať – napríklad ak sa dlhé obdobie suchého počasia (animácia napríklad tu) strieda so silnejšími dažďami.
Tohtoročný jún patril podľa meteorológov medzi „najsuchšie júny v histórii meteorologických pozorovaní na území Slovenska“. Pri búrkach na rôznych miestach však napršalo aj pomerne veľa. „V mesačných úhrnoch zrážok mohli byť zaznamenané výrazné rozdiely v rámci analyzovaného územia,“ hodnotí správa Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Čo spôsobilo ničivé povodne v Nemecku?
Povodeň v Nemecku. FOTO: SITA, AP
Príklad, aké závažné môžu byť dôsledky toho, keď sa stretne „trochu viac dažďa“ v priebehu pár dní na jednom mieste, je celkom aktuálny a veľmi drastický: v Nemecku pred pár dňami zomrelo pri katastrofických povodniach viac ako sto ľudí. V poslednej chvíli sa podarilo zachrániť ďalšie stovky, včas evakuovať tisíce obyvateľov.
Katastrofálne povodne nespôsobil žiadny hurikán, nesprevádzalo ich žiadne tornádo. Skôr sa spojilo viacero faktorov, ktoré samé o sebe nie sú nejako výnimočné.
Podľa prehľadu nemeckého Focusu bolo podkladom pre katastrofu najprv dlhotrvajúce daždivé počasie, po ktorom klesla schopnosť pôdy pohlcovať ďalšie zrážky. Priamym dôvodom sa potom stal ďalší vytrvalý dážď, až do 150 milimetrov.
Postihol oblasť pohoria Eifel (nie sú to žiadne veľhory, obyčajná vrchovina do 700 metrov, asi ako Malé Karpaty). Práve tam sa však stretli dve vzduchové hmoty: teplá vlhká stredomorská a chladnejšia atlantická. A keďže sa to stalo v noci, prebudili sa ľudia do rána, keď sa podhorské potoky a menšie rieky katastroficky rozliali.
Čo nás môže ochrániť pred storočnou vodou?
Cieľom tohto článku nie je strašiť, ale na Slovensku je takýchto podhorských riečok veľa. Takzvaných drobných tokov máme na Slovensku podľa tohto príspevku hydrológa Viliama Nováka viac ako 18-tisíc kilometrov. A ako upozorňuje odborník, „vysoká intercepčná kapacita lesných porastov (v porovnaní s nízkymi porastami), výrazne neznižuje riziko lokálnych povodní, je však významným protieróznym činiteľom“.
V laickom preklade: ak vám na kopec nad dedinou v lete veľa naprší a je zalesnený, aj tak môže prísť povodeň. Ak je na ňom holorub, môže sa kopec prípadne aj zosunúť, prípadne bude povodeň bahenná.
Okrem globálneho boja s klimatickou krízou bude teda záležať aj na drobných vidieckych „banalitách“: či je dobre vyčistené koryto potoka a jarky, či je na poli nad dedinou už pozberaná úroda, prípadne koľko je v okolí potokov a priamo pri nich postavených domov.
Voda s bahnom neušetrila nič a nikoho. FOTO: SITA, AP
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
