Na prvom mieste zostali s veľkým náskokom Spojené štáty, hoci sa ich vojenské výdavky znížili o 7,5 percenta na 954 miliárd dolárov.
Celosvetové vojenské výdavky sa v minulom roku zvýšili o 2,9 percenta na rekordných 2,89 bilióna dolárov, a to napriek poklesu v Spojených štátoch, ktorý bol dôsledkom rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa zastaviť financovanie vojenskej pomoci Ukrajine.
Vo svojej dnešnej správe o tom informoval Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI).
Na prvom mieste zostali s veľkým náskokom Spojené štáty, hoci sa ich vojenské výdavky znížili o 7,5 percenta na 954 miliárd dolárov. Druhé miesto obsadila Čína, ktorá podľa odhadov SIPRI zvýšila výdavky o 7,4 percenta na 336 miliárd dolárov. Nasledovalo Rusko, kde výdavky vzrástli o 5,9 percenta na 190 miliárd dolárov.
Podiel celosvetových vojenských výdavkov na globálnom hrubom domácom produkte (HDP) vlani vzrástol na 2,5 percenta z 2,4 percenta v predchádzajúcom roku. Dostal sa tak na najvyššiu úroveň od roku 2009.
„Globálne vojenské výdavky sa v roku 2025 opäť zvýšili, pretože štáty na ďalší rok vojen, neistoty a geopolitických otrasov reagovali rozsiahlymi zbrojnými iniciatívami,“ uviedol analytik zo SIPRI Siao Liang. „Vzhľadom na rozsah súčasných kríz aj na dlhodobé ciele mnohých štátov v oblasti vojenských výdavkov bude tento rast pravdepodobne pokračovať v roku 2026 i v nasledujúcom období,“ dodal.
Ústav SIPRI v správe tiež uviedol, že vlaňajší pokles vojenských výdavkov v Spojených štátoch bude pravdepodobne iba krátkodobý. Upozornil tiež na to, že mimo USA sa vojenské výdavky vlani zvýšili o 9,2 percenta. Najvýraznejšie k tomu prispela Európa, kde sa výdavky zvýšili o 14 percent na 864 miliárd dolárov.
