Začal sa nový školský rok a mnoho rodičov a detí bude riešiť nielen nákup pomôcok, ale najmä začleňovanie detí do kolektívu, v mnohých prípadoch medzi celkom nových spolužiakov a v novej škole, ako aj návrat do školského „režimu“. Čo môže byť po prázdninách pre mnohé deti výzvou.
Ako pomôcť deťom tento prechod zvládať a na aké situácie by sa mali deti a rodičia pripraviť, sme sa pýtali detskej psychiatričky Veroniky Marcinčákovej Husárovej. Odborníčka pridala aj päť zásad, ktoré by mohli rodičom školopovinných detí pomôcť pri sprevádzaní svojho dieťaťa školským systémom.
Aké najčastejšie problémy vznikajú u detí pri prechode z prázdninového režimu do školského?
Deti počas prázdnin väčšinou nemuseli dodržiavať pravidelný režim dňa, nemali povinnosti, ktoré bolo treba napriek ich nechuti plniť, neboli zaťažené stresujúcimi udalosťami a nútené konzistentne sa učiť. Mnoho detí ani nebolo vystavených väčšiemu množstvu sociálnych kontaktov a situácií typických pre školské prostredie.
Veronika Marcinčáková HusárováAko zvyčajne zvládajú prechod do školského režimu?
Prechod do nového režimu nastáva pomerne rýchlo a deti sa musia prispôsobiť novému biorytmu v prostredí, ktoré predstavuje množstvo sociálnych a kognitívnych výziev. Najčastejšie ťažkosti detí súvisiace so zmenou prázdninového režimu na školský sa teda týkajú týchto oblastí.
Konkrétne aké?
U menších detí môžu súvisieť so separačnou úzkosťou, emočnými poruchami a problémami súvisiacimi s poruchou aktivity a pozornosti, ktoré doteraz mohli byť kompenzované alebo sa im nevenovala pozornosť.
Ako sa to môže prejavovať?
U týchto detí pomerne rýchlo po začiatku školského roku nastupuje problematické správanie voči učiteľom alebo spolužiakom, ťažkosti v dodržiavaní školských pravidiel a zvládnutí neúspechov. Staršie deti sa najčastejšie cítia byť unavené, nervóznejšie alebo rozladené.
Jedným z najdôležitejších momentov školského prostredia je socializácia dieťaťa v kolektíve vrstovníkov. Vzťahy sú z hľadiska emočného a sociálneho vývinu dieťaťa dôležitejšie ako akademický výkon.
detská psychiatrička Veronika Marcinčáková Husárová
V závažnejších prípadoch sa môže objaviť sociálna úzkosť, poruchy spánku alebo depresívne rozlady. Najviac psychických ťažkostí v septembri pozorujeme u detí, ktoré už boli v predchádzajúcom období psychiatricky alebo psychologicky sledované a v lete vynechali terapeutickú starostlivosť. Miera týchto ťažkostí môže niekedy rodičov prekvapiť.
Na čo by teda mali rodičia primárne myslieť pri prechode detí z prázdninového režimu do školského? Povedzme pri najmenších deťoch, ktoré idú do školy prvý raz …
Pre prváčikov je nástup do školy úplne nová skúsenosť, ktorú doteraz nezažili. Deti sa môžu cítiť zmätené a možno rodičom nebudú vedieť vysvetliť, čo presne ich trápi. Niekedy to môže byť z pohľadu dospelého maličkosť, napríklad, že si dieťa nezapamätalo, kde je toaleta.
Dieťa prichádza do neznámeho prostredia, väčšinou s neznámymi deťmi a neznámym dospelým a môže sa ostýchať opýtať sa, aby svoj problém vyriešilo. Ťažkosti môžu mať najmä deti, ktoré už v predchádzajúcom období mali problém adaptovať sa na nové situácie alebo sú osobnostne menej flexibilné v sociálnych situáciách, sú uzavretejšie alebo introvertnejšie.
Čo by ste rodičom v tomto prípade poradili?
Je zmysluplné si s dieťaťom, ktoré nastupuje do prvého ročníka, vyhradiť čas a prejsť si s ním, čo všetko ho môže v škole čakať, ako vyzerá školský režim a predstaviť mu školské pravidlá. Nechajte dieťaťu aj veľa priestoru, aby sa pýtalo na to, čo ho zaujíma. Napriek tomu, že otázky sa vám môžu zdať banálne, odpovedajte na ne pokojne a v pozitívnom kontexte.
Na aké situácie by sa mali pripraviť rodičia prváčikov a ako ich zvládať?
Školský režim má svoje pravidlá a na dieťa kladie vysoké požiadavky z hľadiska trpezlivosti, sústredenosti, výdrže, flexibility, rýchlosti reakcií, kontroly vlastných impulzov, dodržiavania pravidiel či zvládania frustrácie a záťaže.
Veľmi pravdepodobne nastanú situácie, kedy bude dieťa musieť nielen prekročiť hranice svojej komfortnej zóny, ale mimo nej aj zotrvať. Z toho môže byť unavené, možno sa zo začiatku bude vyhýbať rozhovorom o tom, čo bolo v škole, môže prestať byť motivované k aktivitám, ktoré ho predtým bavili. Môžu to byť známky toho, že je preťažené a potrebuje nejaký čas na to, aby nabralo nové sily a situácii sa prispôsobilo. Niektoré deti to zvládnu behom pár dní, iné týždňov.
Najväčšie ťažkosti pri nástupe do školy majú deti s neurovývinovými odchýlkami, napríklad majú symptómy ADHD alebo mierne, doposiaľ nerozpoznané symptómy porúch autistického spektra, deti senzitívnejšie a úzkostnejšie štrukturované alebo deti s dlhšie trvajúcou separačnou úzkosťou.
Ako vplýva prázdninový režim a návrat do školy na staršie deti, teda žiakov druhého stupňa prípadne stredoškolákov?
U starších detí sa začiatkom školského roku najčastejšie objavuje sociálna úzkosť, teda vystupňovaný strach, často aj s telesnými ťažkosťami, spojený s kontaktom s ľuďmi. Z nárazového návalu emočnej a kognitívnej záťaže sa môžu u detí objaviť symptómy depresie.
U iných to zase môže viesť k vystupňovanej dráždivosti a nervozite, ktorá sa prejavuje najčastejšie v kontakte s rodičmi v podobe hádok, konfliktov alebo odmietania času stráveného s nimi.
Staršie deti majú často počas prázdnin posunutý spánkový režim, niekedy veľmi markantne, čo môže viesť pri nástupe do školy k fyzickej aj mentálnej únave. U detí a adolescentov, ktorí počas prázdnin trávili veľa času na elektronických zariadeniach, sa mohli behom prázdnin rozvinúť mierne či väčšie prejavy nelátkových závislostí na hrách či sociálnych sieťach.
Ako sa to môže prejaviť pri prechode do školského režimu?
Bude to pre ne znamenať menej času stráveného na počítači alebo mobile a môžu sa rozvinúť abstinenčné príznaky – podráždenosť, úzkosť, nespavosť či agresivita.
Pri rozvoji psychických ťažkostí súvisiacich s prechodom do školy však treba myslieť aj na potenciálne spúšťače v prostredí školy – napríklad šikana zo strany spolužiakov, nevhodné akademické prostredie pre konkrétne dieťa, problematické vzťahy s pedagógmi a podobne.
Aké typy problémov u detí sa v súvislosti so školou a školským prostredím objavujú najčastejšie?
Problémy súvisiace s prechodom do školského prostredia by sa dali rozdeliť na dve kategórie. Ťažkosti súvisiace s dieťaťom a tie, ktoré sa odvíjajú od školského prostredia. Najčastejšie však ide o ich interakciu, teda vzájomnú súvislosť a riešenie musí prísť z oboch strán.
Problémy, ktoré na strane dieťaťa môžu spôsobovať oslabenie adaptácie na nové prostredie, sú už vyššie spomenuté doposiaľ nerozpoznané neurovývinové oslabenia, ako porucha aktivity a pozornosti, mierne poruchy autistického spektra, ale napríklad aj rôzne typy hypersenzitivít, teda vysoká citlivosť na rôzne zmyslové podnety ako zvuky, pachy, hmatové podnety či chute.
Ilustračné foto: Freepik
Môžete to bližšie vysvetliť?
Prostredie v škole je náročné na spracovanie zmyslových podnetov a hluk v triede alebo vône školskej jedálne môžu byť u vysoko citlivých detí dôvodom na odmietanie školského prostredia. Avšak aj deti bez neurovývinových odchýlok, no citlivejšie osobnostne štruktúrované alebo deti citlivo reagujúce na vlastný neúspech, budú potrebovať podporu.
A čo tie problémy, ktoré súvisia so školským prostredím?
Faktory na strane akademického prostredia, ktoré môžu znižovať schopnosť adaptácie dieťaťa, sú najčastejšie nerešpektujúce, príliš hodnotiace či autoritatívne správanie zo strany učiteľa, nedostatok bezpečia vo vzťahu učiteľ – dieťa, či nepodporujúce či príliš kompetitívne vzťahy so spolužiakmi a niekedy aj len jeden či dvaja agresívni spolužiaci so sklonom k šikane ostatných.
Pri vzniku psychických ťažkostí dieťaťa, ide najčastejšie o interakciu faktorov súvisiacich s dieťaťom a so školou. Napríklad ak dieťa citlivé na kritiku a aj drobný neúspech učí príliš autoritatívny učiteľ alebo sa dieťa hypercitlivé na zvuky dostane do veľmi hlučnej triedy.
Komunikácia je základ
Aké dôležité, je nastaviť deti na pevný režim v období školského roka?
Režim väčšinou poskytuje dieťaťu pocit bezpečia. Vie, čo a kedy sa bude diať, čo sa od neho očakáva, čo musí urobiť, aby niečo dosiahlo. Zároveň je dôležité, aby sa dieťa vedelo orientovať v čase a časových súvislostiach, napríklad koľko času je potrebného na to, aby sa bez stresu vychystalo do školy.
Väčšinou je zmysluplné dieťaťu vysvetliť, prečo je dôležité, aby ráno vstalo o konkrétnej hodine, koľko času je potrebného na to, aby odišlo do školy, kedy má byť v škole, koľko času bude trvať vyučovanie, prípadne školský klub a kedy po neho prídete. Zároveň by ste akékoľvek zmeny v predchádzajúcom režime mali s dieťaťom komunikovať.
Ako by mal ideálny režim počas školského roka vyzerať? Dá sa to nejako zovšeobecniť?
Neexistuje jednotné pravidlo na nastavovanie režimu. Pre každé dieťa a v každej rodine môže plynulý, bezpečný a čo najmenej stresujúci prechod na školský režim vyzerať inak.
Niekomu stačí a vyhovuje vstať pred odchodom do školy 15 minút, inému dve hodiny. Najzmysluplnejšie je nájsť režim, ktorý vyhovuje vám aj vášmu dieťaťu a snažiť sa ich v čo najväčšej miere skĺbiť.
Ako nastaviť deti na to, aby v psychickej pohode zvládali školu – i v situáciách, že sa im v škole nedarí? A dá sa to vôbec?
Nedá sa povedať, že by bolo možné deti nejakým spôsobom „nastavovať“. Aby sa človek cítil dobre aj v záťažovej situácii býva veľkou výzvou aj pre dospelých a súvisí s budovaním takzvaných copingových mechanizmov zvládania záťaže.
Dieťa sa učí reagovať v rôznych situáciách podľa toho, ako to robia rodičia. Ak bude otec dieťaťa doma nervózny z práce a pozerajúc do mobilu bude fajčiť jednu cigaretu od druhej, len ťažko môže očakávať, že jeho dieťa bude zvládať záťaž prostredníctvom meditačných a dychových cvičení.
Môžete popísať tie mechanizmy bližšie?
Copingové stratégie všeobecne rozdeľujeme na zdravé a nezdravé. Nezdravými mechanizmami zvládania záťaže sú napríklad únik k psychoaktívnym látkam alebo nelátkovým závislostiam, izolácia, vyhýbanie sa záťaži za každých okolností, sebapoškodzovanie sa alebo aj takzvaná toxická pozitivita, kedy je človek presvedčený o tom, že má v každej situácii myslieť pozitívne a mať len príjemné zážitky.
Zdravšie je pripustiť si a zažiť aj svoju nepríjemnú emóciu, rozprávať sa o nej, hľadať riešenia alebo podporu v okolí alebo naučiť sa aplikovať relaxačné metódy, ktoré sa osvedčili ako zdravé copingové stratégie, vrátane športu alebo dychových cvičení.
Buďte im vzorom
Veľa sa hovorí o tom, že základ je v rodine. Ako najlepšie môžu rodičia dieťaťu pomôcť zvládať školské výzvy – aj s nevyhnutnými občasnými prehrami, ktoré akademické prostredie občas prináša?
Rodičia môžu dieťa podporovať tým, že si budú so svojim dieťaťom budovať bezpečný vzťah, v ktorom sa ich dieťa bude cítiť prijaté a nehodnotené aj v čase, keď robí chyby alebo sa mu nedarí.
Deti, ktoré nemajú dostatočné zdroje v rodinnom prostredí, ťažšie zvládajú záťaž v škole. Nemám na mysli len akademickú záťaž, ale najmä sociálnu. Napríklad ak je aj akademicky šikovné dieťa vychádzajúce z rodiny orientovanej na výkon šikanované, bude mať ťažkosti povedať o svojich problémoch rodičom, pretože sa bude obávať, že v ich očiach zlyhalo.
Rodičia by teda mali ísť svojim deťom vždy vzorom…
Je veľmi zmysluplné, aby rodičia deťom ukazovali zdravé mechanizmy zvládania záťaže. Dieťa sa učí reagovať v rôznych situáciách podľa toho, ako to robia rodičia. Ak bude otec dieťaťa doma nervózny z práce a pozerajúc do mobilu bude fajčiť jednu cigaretu od druhej, len ťažko môže očakávať, že jeho dieťa bude zvládať záťaž prostredníctvom meditačných a dychových cvičení.
Ani slová typu: „Nestresuj sa“ z úst rodičov nevyznievajú podporujúco. Skôr naopak, dieťa ich môže vnímať tak, že mu rodičia nerozumejú, ignorujú jeho ťažkosti alebo nie sú ochotní ho počúvať. Ak rodičia chcú, aby ich dieťa reagovalo zdravo, malo dobré vzťahy, pozitívny vzťah k učeniu a k životu, musia týmito pravidlami aj sami žiť.
Niektorí rodičia deti preťažujú množstvom mimoškolských aktivít a krúžkov a dieťa tak nemá čas „byť dieťaťom“. Čo si o tom myslíte?
Sú deti, ktoré zvládnu a cítia sa dobre, keď robia štyri odlišné mimoškolské aktivity za týždeň, iné, ktoré intenzívne trénujú jednu disciplínu päťkrát týždenne a niektoré deti nepotrebujú žiadnu mimoškolskú aktivitu, pretože sa socializujú s ostatnými vrstovníkmi na sídlisku. Pre vývin každého dieťaťa je vhodné niečo iné.
Od čoho sa to odvíja?
Závisí to od nadania a talentu dieťaťa na konkrétnu činnosť, od jeho výdrže, vôle, preferencií, motivácie, ale aj schopnosti zvládať akademickú, sociálnu alebo senzorickú záťaž v škole.
Myslím si, že dieťa by malo mať možnosti na rozvoj jeho talentov a schopností, no ak aktivitu konzistentne a dlhodobo odmieta, je vhodné prísť na to, prečo. Možno nejde o odmietanie aktivity, ale napríklad spôsobu výučby jeho učiteľa alebo kolektívu, ktorý s ním aktivitu vykonáva.
Tlak na výkon v konkrétnej mimoškolskej činnosti môže viesť k averzii dieťaťa voči aktivite, ktorú malo rado, odmietanie navštevovania krúžku a v závažnejších prípadoch k úzkostiam alebo depresívnym reakciám.
Existuje nejaké pravidlo s ohľadom na to, koľko a akých mimoškolských aktivít by malo dieťa mať?
Dôležité je nájsť rovnováhu medzi školou, školskými úlohami, ktoré sa majú robiť doma, mimoškolskými aktivitami, časom stráveným s rodinou, s kamarátmi a časom, ktorý dieťa nemá organizovaný vôbec.
Ak má príliš veľa mimoškolských aktivít, nemá čas na rodinu alebo kamarátov, čo v neskoršom období môže viesť k izolácii a nedostatku rovesníckych kontaktov s pocitmi osamelosti a vyčlenenia.
Dôležité je mať vyhradený pravidelný čas aj na rodinu, napríklad pri spoločnej večeri alebo hrách, pri ktorých sa budujú a prehlbujú rodinné vzťahy, z ktorých bude dieťa v budúcnosti čerpať ako z cenných zdrojov jeho psychickej pohody.
Veľmi dôležité je pre dieťa mať aj priestor na nudu – neorganizovaný voľný čas, ktorý si bude musieť vyplniť samé, a to ideálne bez elektronických zariadení.
Päť zásad pre zdravý vývoj dieťaťa v školskom prostredí:
- To, či dieťa chce alebo nechce navštevovať školu veľmi často súvisí so vzťahmi v triede – s učiteľom alebo spolužiakmi. Ak dieťa odmieta chodiť do školy, pokúste sa o tom hovoriť s učiteľom a vysvetliť mu potreby, prípadne „slabšie stránky“ vášho dieťaťa.
- Jedným z najdôležitejších momentov školského prostredia je socializácia dieťaťa v kolektíve vrstovníkov. Vzťahy sú z hľadiska emočného a sociálneho vývinu dieťaťa dôležitejšie ako akademický výkon.
- Doprajte vášmu dieťaťu priestor, aby o škole a vzťahoch v škole s vami hovorilo. Je veľmi zmysluplné, aby ste boli aktívnymi poslucháčmi – len málo hovorili a veľa počúvali. Nedávajte rady, skôr buďte zvedaví, ako by situácie, ktoré dieťa prináša, riešilo samé. Tieto riešenia nehodnoťte – pre dieťa je dôležité realizovať ich tak, ako si to naplánovalo (ak to samozrejme nie je nebezpečné pre neho alebo okolie).
- Pochváľte dieťa aj za chyby a premenujte ich na skúsenosti.
- Známky neodrážajú duševný, mentálny, emocionálny ani sociálny potenciál dieťaťa. Sú len názorom učiteľa na kognitívne výkony v úlohách, ktoré dieťaťu zadal a motiváciu dieťaťa k týmto aktivitám. Je zmysluplné to mať na pamäti, keď budete na známky dieťaťa vyjadrovať váš vlastný názor.
