Náš reálny príjem je pre rastúcu infláciu o desatinu nižší, rovnakú hodnotu stratili aj naše investície. O drastickej diéte, ktorú zažívajú tučnejšie bankové kontá, ani nehovoriac. Kedy začne inflácia už konečne klesať?
Podľa Davida Mareka, hlavného ekonóma Deloitte, nie je horizont spásy v nedohľadne. Ale na rozdiel od Ázie či Spojených štátov, pre Európu ešte potrebujeme ďalekohľad. Avšak z lode potácajúcej sa v rozbúrenom inflačnom mori zazrieme vytúženú pevninu pravdepodobne už čoskoro. Pokiaľ nepriletí ďalšia čierna labuť.
O inflácií a aktuálnej situácií vo svete a na Slovensku sme sa rozprávali s českým ekonómom Davidom Marekom a slovenským ekonomickým analytikom Borisom Fojtíkom z Tatra Banky.
Európa vs Spojené štáty
Kedy dosiahne inflácia svoj vrchol?
D. Marek: Situácia v Európe je oproti zvyšku sveta odlišná. Zatiaľ čo v Spojených štátoch sa inflácia k svojmu vrcholu veľmi pravdepodobne blíži, v Európe nás naopak čaká druhá jesenná inflačná vlna, kým sa situácia upokojí.
Prečo je vývoj v Spojených štátoch od Európy odlišný?
D. Marek: Amerika nie je tak zasiahnutá vojnou na Ukrajine, ktorá Európe priniesla drahé energie, a tým ekonomický prepad. Fed začal o niečo skôr a o niečo agresívnejšie zvyšovať úrokové sadzby ako Európska centrálna banka, čo má, samozrejme, vplyv aj na vývoj inflácie. Ďalej už v Amerike nie sú také silné dopytové inflačné tlaky, ako tomu bolo ešte v prvej polovici roka.
V globálnom meradle sa premenila ekonomická situácia. Prestali rásť ceny komodít alebo sa tento rast korigoval. Ceny kľúčových priemyselných kovov ako meď, nikel, hliník v posledných mesiacoch klesli kvôli obave z poklesu globálneho dopytu. A to sa logicky premieta aj do miery inflácie celého radu krajín vrátane Spojených štátov.
Zastropovanie cien energií
Znamená to, že rozhodujúci vplyv pre nás bude mať zdražovanie energií?
D. Marek: Áno, energie sú prevažne európsky problém. V nasledujúcich týždňoch môžeme očakávať ďalšie zvýšenie miery inflácie. Je to tým, že súčasný ukazovateľ stále ešte nezahŕňa výrazné zvýšenie cien energií na energetických burzách. To popoženie infláciu v závere roka.
Kedy sa zvýšené ceny plynu a elektriny naplno prejavia na našich peňaženkách?
B. Fojtík: V inflácii sa zvýšené ceny energií prejavia pravdepodobne ako zvyčajne od januára nasledujúceho roka.
Aké možnosti v boji s infláciou a stagfláciou máme? Pomôže zastropovanie cien energií?
D. Marek: Áno, veľmi. Tým, že vláda zastropuje ceny elektriny a plynu na určitých úrovniach, v podstate definuje, aký bude vplyv cien energií na infláciu.
B. Fojtík: Stropovanie cien energií je cesta, ktorá priamo znižuje mieru inflácie. Na druhej strane plošné zvyšovanie rodinných prídavkov má skôr proinflačný efekt.
Kedy sa inflácia zníži k vytúženým dvom percentám
Môžeme teda očakávať jej zníženie v dohľadnej dobe?
D. Marek: Ak nepríde ďalšia katastrofa ako pandémia alebo vojna, tak by sa inflácia mohla upokojiť veľmi skoro a klesnúť späť do jednociferných hodnôt už v budúcom roku. Možno nie priamo k tomu dvojpercentnému cieľu, ale k hodnotám, ktoré mu nebudú už tak vzdialené. A v roku 2024 by sme už mali dvojpercentnú mieru inflácie dosiahnuť. Tento predpoklad však stavia na tom, že nepriletí žiadna ďalšia čierna labuť.
V akom horizonte by sme sa mali na Slovensku priblížiť dlhodobému cieľu dvoch percent?
B. Fojtík: Tento a budúci rok predpokladáme nárast cien o 12 percent. Rok 2023 bude ovplyvnení najmä finálnym riešením cien energií pre domácností zo strany vlády. Dvojpercentný ciel by sme mohli mať na dohlaď najskôr v roku 2024.
Stagflácia a prepúšťanie
Hrozí nám medzitým stagflácia?
D. Marek: Je to veľmi reálny scenár na jeseň. Firmy obmedzujú investície, domácnosti dopyt zo strachu z rastu cien energií. Ekonomika sa dostane krátkodobo do recesie a zároveň s vysokou infláciou sa budeme ešte chvíľu stretávať.
V akej miere sa vyššia inflácia negatívne odrazí na ekonomickom raste Slovenska?
B. Fojtík: Nepochybne sa vyššia inflácia prejaví aj na raste slovenskej ekonomiky minimálne skrz spotreby domácností. V predpandemickom obdobím dokázala spotreba domácností prispieť k rastu HDP aj viac ako 2 percentuálne body, čo bude v roku 2023 chýbať.
Máme sa báť prepúšťania?
B. Fojtík: V situácii, do akej naša ekonomika práve smeruje, je isté, že niektoré firmy budú musieť znižovať stavy zamestnancov alebo úplne zatvoriť prevádzku. Na druhej strane evidujeme stále vysoký počet voľných pracovných miest, ktoré nevieme obsadiť. Preto sa prikláňame k scenáru stagnácie zamestnanosti, teda že niekde pracovné miesta ubudnú, inde naopak vzniknú, resp. sa zaplnia.
Hrozí, že súčasné tempo inflácie roztočí inflačnú špirálu, alebo už k tomu dochádza?
B. Fojtík: Keď by odkotvenie inflačných očakávaní nebolo rizikom, ECB by nemusela sprísňovať menovú politiku. Kroky ECB sú mierené aj na to aby sa prípadný rast miezd ďalej nepretavil do vyššieho dopytu, ale naopak bol brzdený vyššími sadzbami.
Rozhovor s Davidom Marekom vyšiel na Forbes.cz a jeho autorkou je Alena Burešová. S prispením Forbes Slovensko.
