Edinburgh je mesto, v ktorom si každý nájde niečo pre seba. Aj preto je ľahké zamilovať si škótsku metropolu. Ponúkame tipy, ktoré sa v sprievodcoch bežne neobjavujú.
Ak ste typický mestský turista, môžete sa kochať pri prechádzke po Starom Meste, ktoré vyzerá ako z kníh o Harrym Potterovi, alebo pri výstupe na Calton Hill, odkiaľ budete mať celé mesto ako na dlani. Ak si radi prezeráte obchody, vašou oblasťou bude Nové Mesto alebo štvrť Stockbridge.
Ak sa radšej prechádzate po kopcoch, nájdete ich hneď za bránami mesta. A ak dávate prednosť severským plážam s piesočnými dunami, stačí sa vydať pár kilometrov za mesto.
Áno, panuje tu typické britské počasie, Škóti radi hovoria, že každý deň sa u nich vystriedajú všetky ročné obdobia. Ale stačí mať poruke nepremokavú bundu a v ruksaku pre istotu aj pulóver.
Aj keď tu na chvíľu zaprší (a Škóti poznajú niekoľko druhov dažďa), je dosť pravdepodobné, že o desať minút bude opäť svietiť slnko. Bujná zeleň a výhľady, ktorými vám Edinburgh vykompenzuje vrtkavé počasie, sú na nezaplatenie. Nezabudnite si obliecť pohodlnú obuv vhodnú na dlhšiu chôdzu, využijete ju tu dostatočne.
V Edinburghu vám dávam do pozornosti double-decker. Vystúpte na prvé poschodie, odkiaľ sa vám naskytne nádherný výhľad na mesto.
Autobusy tu síce občas uviaznu v dopravnej zápche, ale na druhej strane vás odvezú na miesta, ako sú pláže Portobello a Cramond alebo Pentland Hills, kopcovitý prírodný park za mestom. Nemusíte sa starať o lístky, všetky autobusy tu už majú zabudované terminály, takže len u vodiča pípnete kreditnou kartou.
Pohyb autobusov si môžete skontrolovať v aplikácii Lothian Buses a, mimochodom, vystupuje sa tu prednými dverami a väčšina Škótov pri odchode vodičovi poďakuje. Je to detail, ale dobre ilustruje rozdiely medzi juhom a severom Británie.
Prístav Leith v severovýchodnej časti mesta bol dlho samostatný a vždy patril k robotníckej triede. Ľudia, ktorí vyrastali v Leithu, sa stále nazývajú Leithers, čo sa nedá povedať o žiadnej inej štvrti v Edinburghu. S postupujúcou džentrifikáciou, ale aj pre električkovú trať, ktorá ním vedie, sa charakter Leithu začal pred desiatimi rokmi meniť.
Dnes sa môžete električkou odviezť na Foot of the Leith Walk, spodnú časť dlhej hlavnej ulice, a odtiaľ prejsť na Shore, malú prístavnú ulicu pozdĺž Water of Leith, lemovanú krčmičkami, kaviarňami a bistrami.
V tejto oblasti sa nachádzajú niektoré z najlepších edinburských reštaurácií, od michelinských The Kitchin alebo Martin Wishart až po malé, neformálne bistrá. Ak v jedálnom lístku narazíte na polievku cullen skink, určite ju ochutnajte; hustý vývar z údenej tresky so zemiakmi a smotanou je škótska špecialita.
Za mostom South Bridge a za ulicou High Street, vedúcou k Edinburskému hradu, sa začína štvrť Southside, ktorú už desaťročia obývajú najmä študenti, pretože v blízkosti sa nachádzajú univerzitné areály. Rôznorodosť študentov z celého sveta sa dobre odráža v bistrách, ktoré lemujú túto oblasť, najmä v okolí Clerk Street, Chapel Street a Buccleuch.
Britské univerzity po brexite, zrejme z obavy pred odlivom študentov z Európy, aktívne regrutujú zahraničných študentov z Japonska, Južnej Kórey a Číny. Southside sa tak v priebehu desaťročia zmenil a pôvodne nezaujímavé bistrá s lacným jedlom pre mladých nahradili podobne neformálne a lacné ázijské alebo blízkovýchodné reštaurácie.
Dnes tu môžete ochutnať autentickú kantonskú a čínsku kuchyňu vrátane skvelých čínskych palaciniek, knedličiek alebo ťahaných rezancov v rôznych mäsových vývaroch. Stretnete sa aj s varenými kuracími pazúrmi a jedlami, ktoré zvyčajne vidíte len v Ázii.
Memento vojny a medveď Wojtek
Záhrady medzi hradom a hlavnou triedou Princes Street symbolicky oddeľujú Staré Mesto od Nového. V ich strede sa nachádza vstup do suterénu škótskej Národnej galérie a na západnej strane pri Lothian Road nádherná viktoriánska Rossova fontána.
Foto: Miroslav Valeš
Je tu však ešte jedna pamiatka, ktorá patrí k najobľúbenejším atrakciám. Je ňou socha poľského vojaka s medveďom Wojtkom. Príbeh poľskej vojenskej divízie, ktorá slúžila v Sýrii a našla tam opustené medvieďa, ktoré si poľskí vojaci osvojili, vychovali a potom im počas vojny robil spoločnosť medveď, ktorého pomenovali Wojtek a ktorý dokonca získal vojenskú hodnosť, je fascinujúci pre ľudskosť v neľudskej dobe.
Medveď s vojakmi putoval po rôznych krajinách a nikto z ich veliteľov nemal to srdce oddeliť Wojtka od vojakov, ktorí sa oň starali. Medveď, podobne ako mnohí jeho opatrovatelia, skončil po vojne v Škótsku a dožil v edinburskej zoo, kam sa s ním údajne chodili rozprávať bývalí poľskí vojaci a nosili mu pivo a cigarety. Jeho sochu s mierne oholenou papuľou môžete vidieť v západnej časti záhrad.
Za charity shopom do Stockbridgeu
Nikde na svete nevznikla taká hustá sieť charitatívnych obchodov ako v Británii. Tie do istej miery nahrádzajú inde obľúbené vintage shopy a thrift story, známe v USA, ich cieľom však nie je zisk – pomáhajú financovať najväčšie miestne charitatívne organizácie.
V Edinburghu narazíte napríklad na Oxfam, ktorý prevádzkuje charitu v Afrike, Shelter. Ten pomáha bezdomovcom a St. Columba’s, ktorý prevádzkuje hospic pre umierajúcich. Ceny sú tu mierne a niekedy narazíte na skutočné poklady za pár libier, či už ide o poľovnícke bundy Barbour alebo kabáty Burberry.
Foto: Miroslav Valeš
Zvyčajne tu nájdete aj starožitnosti, knihy, gramofónové platne alebo CD. Všetky charitatívne obchody pred sviatkami predávajú aj vlastné vianočné pohľadnice a dekorácie. Prehliadanie charitatívnych obchodov sa v Británii nepovažuje za žiadny signál o sociálnej núdzi, robí to každý.
Oblasti, v ktorých nájdete najviac týchto obchodov, sú malá pitoreskná štvrť Stockbridge a už spomínaný Southside a jeho hlavná ulica Clerk Street.
Milovníci historických interiérov si užijú
Drevené interiéry historických krčiem, kaviarní a klubov, ktoré sa zachovali po celé generácie, nie sú samozrejmosťou, ale v Edinburghu ich je veľa. Medzi najobľúbenejšie patria Scottish Arts Club vo West Ende, krčma Bennet’s Bar neďaleko Meadows Parku alebo Tile’s Bar na rohu námestia St. Andrew.
V Tiles si môžete dať napríklad obed. Podávajú tu všetko typicky škótske, od steak pie cez fish and chips až po haggis. Môžete tiež ochutnať škótsku whisky, a ak chcete byť naozaj lokálni, vyskúšajte whisky Crabbie z liehovaru Bonnington, ktorý otvorili v Leithe pred niekoľkými rokmi. Je silná, aromatická a dymová, presne taká, aká má škótska whisky byť.
A ďalej do Fife
Ak chcete na celý deň opustiť mesto, vydajte sa na sever cez záliv do oblasti Fife. Je plný malých pláží a pobrežných dedín. Z historického mesta St. Andrews vedie chodník Fife Coastal Path, ktorý lemuje prakticky celé pobrežie v dĺžke viac ako 180 kilometrov.
Foto: Miroslav Valeš
Pokojne by ste tu mohli stráviť celú dovolenku pešou turistikou pozdĺž pobrežia. Ale aj keď si chcete urobiť len popoludňajší výlet, môžete sa vybrať do malej dedinky Kinghorn a odtiaľ sa prejsť pozdĺž pobrežia do Aberdouru.
Príjemná prechádzka pozdĺž pláží je vhodná aj pre začiatočníkov a v oboch dedinách zastavuje vláčik, ktorý vás odvezie tam aj späť. Cestou cez záliv môžete obdivovať obrovský most Forth Bridge z 19. storočia, ktorý je zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Kam za kultúrou?
National Galleries of Scotland
Sídli v niekoľkých budovách, nielen v centre mesta, a podobne ako do všetkých múzeí a galérií financovaných z národnej lotérie, je vstup do národnej galérie bezplatný. Obľúbenou budovou je neogotická stavba na Queen Street, v ktorej nájdete Galériu portrétov.
Foto: Miroslav Valeš
The Fine Art Society
Súkromná galéria umenia na Dundas Street patrí k najobľúbenejším v Škótsku. Pravidelne sa tu konajú aj výstavy. Môžete si tiež prezrieť ich kolekciu, ktorá je z veľkej časti na predaj.
Cameo
Toto legendárne kino, ktoré kedysi hostilo európsku premiéru Tarantinovho Pulp Fiction nad Lothian Road, premieta niekoľkokrát denne a špecializuje sa na indie a britské filmy. Aj dnes tu aktuálny program nájdete starosvetsky poskladaný z písmen nad vstupom do budovy.
Kde sa najesť?
Heron
Malá michelinská reštaurácia sa inšpiruje tradičnou škótskou a severskou kuchyňou a obsluhuje na báze tasting menu. Ak si chcete s určitosťou sadnúť, odporúčam urobiť si rezerváciu aspoň týždeň pred plánovanou návštevou.
Roseleaf
Neformálny pub v Leithe, plný najlepších bestsellerov so skvelým personálom a osobným prístupom. Večeru tu môžete doplniť niekoľkými kokteilmi, ktoré sa podávajú netradične a s vtipom.
The Fishmarket
Rybia reštaurácia na promenáde pri majáku Newhaven je nielen skvelým miestom na jedlo, ale môže sa pochváliť aj výhľadom, ktorý nikde inde nenájdete, najmä počas západu slnka.
Kam na kávu & zákusok?
Artisan Coffee
Najstarší podnik s výberovou kávou v meste je kaviareň, kde pripravovali a pražili vlastnú kávu dávno predtým, než sa to stalo celosvetovým trendom. Dnes má Artisan v Edinburghu niekoľko pobočiek. Tá úplne pôvodná sa dodnes nachádza na ulici Broughton Street.
Milkman
Táto obľúbená kaviareň s dvoma pobočkami priamo pod ulicou High Street, vedúcou k Edinburskému hradu, ponúka okrem výbornej kávy aj vlastné koláče. Vyskúšajte kávový s vlašskými orechmi, ten je ich špecialitou.
The Bearded Baker
Malé bistro vo štvrti Cannonmills, ktoré okrem kávy pripravuje aj bagety a skvelé šišky. Z centra sem môžete prejsť cez Bellevue Crescent, jedno z najkrajších polkruhových námestí v Edinburghu.
Kde nakupovať?
Toppings Books
Jedno z najkrajších kníhkupectiev v Edinburghu priamo pod kopcom Calton Hill predáva na dvoch poschodiach nielen beletriu, ale aj knihy o histórii, umení a vede. Ich špecialitou sú nové knihy ručne podpísané autormi.
Penhaligon’s
Pôvodné holičstvo z 19. storočia s kráľovským certifikátom sa rýchlo rozrástlo na výrobcu jemných parfumov pre džentlmenov. Penhaligon’s sa pýši exkluzivitou, takže ich vône si nekúpite nikde inde ako v ich vlastných predajniach. Jedna z nich sa nachádza v Edinburghu na George Street.
W. Armstrong
Charity shopy bokom, edinburskou inštitúciou medzi vintage obchodmi je W. Armstrong, ktorý má v meste štyri pobočky. Ak hľadáte kvalitné tvídové sako Harris Tweed, starú koženú bundu Levis alebo iný časom overený kúsok, toto je to pravé miesto pre vás.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Miroslav Valeš.
