Osem hodín práce, osem hodín voľna, osem hodín spánku. Slogan britského podnikateľa a socialistu Roberta Owena z čias priemyselnej revolúcie si osvojil jeden z najbohatších a najvplyvnejších ľudí 20. storočia a premenil ho na realitu.
Presne pred 111 rokmi zaviedol Američan Henry Ford svojim zamestnancom osemhodinovú pracovnú dobu, ktorá sa postupne stala štandardom po celom svete.
Podnikateľ, ktorý dal svetu prvý cenovo dostupný automobil a popri tom od základov premenil americkú spoločnosť aj ekonomiku, urobil 5. januára 1914 vo svojej automobilke radikálnu zmenu.
Ford Motor Company skrátila pracovný čas z deviatich na osem hodín a zdvojnásobila minimálnu mzdu robotníkov na päť dolárov denne. Priemer v rámci automobilového priemyslu v USA vtedy predstavoval 2,34 dolára na deň.
Henry Ford sa prakticky cez noc stal globálnou celebritou. Ľudia ho buď chválili ako ľudomila, alebo kritizovali ako šialeného socialistu. Sám Ford však povedal, že jeho rozhodnutie nemalo s dobročinnosťou nič spoločné.
Viac odpočinku pre zamestnancov viedlo k väčšej produktivite práce a vďaka vyšším mzdám si viac robotníkov mohlo dovoliť vlastný automobil, takže Fordovi sa taktiež rozrástla zákaznícka základňa.
Hlavným dôvodom však bola pohyblivá montážna linka, prvá svojho druhu, ktorú spoločnosť spustila pár mesiacov predtým v novej detroitskej továrni. Ford sa údajne inšpiroval na chicagských bitúnkoch, kde sa zavesené telá usmrtených zvierat posúvali od jedného pracovníka k druhému, ktorí ich postupne zbavovali vnútorností.
Montážna linka v továrni Ford Motor Company (1913) | Foto: Wikimedia Commons
Vo Fordovej továrni následne vyrástol dlhý pásový dopravník, po ktorom putovali vznikajúce automobily. Kompletizovali ich robotníci stojaci okolo, pričom každý z nich mal v procese jednu špecifickú úlohu. „Pásová výroba“ výrazne zdvihla produktivitu závodu a čoskoro sa rozšírila aj ku konkurencii a do iných priemyselných odvetví.
Zrazu nebolo treba príliš zručných pracovníkov, stačilo, keď zvládli donekonečna opakovať rovnakú činnosť. Z dôvodu monotónnej a úmornej práce však dochádzalo ku chronickým absenciám a značnej fluktuácii pracovných síl.
Ostatní výrobcovia áut brali náklady spojené s neustálym zaúčaním nových ľudí ako nevyhnutnú súčasť prevádzky montážnych liniek a prenášali ich na zákazníkov. Henry Ford však zdražovanie svojho populárneho vozidla radu Model T odmietol.
Priekopník
Ford namiesto toho stavil na to, že dvojnásobné mzdy a osemhodinový pracovný čas prilákajú spoľahlivejších pracovníkov, ktorí budú jeho firme verní. „Bol to totálny úspech. Dopadlo to lepšie, než si ktokoľvek myslel,“ konštatoval korporátny historik spoločnosti Ford Robert Kreipke.
Výsledky bolo vidieť prakticky okamžite, keď detroitská továreň prilákala najlepších mechanikov zo širokého okolia. Ford Motor Company počas dvoch rokov zdvojnásobila svoje zisky. Henry Ford svoj krok neskôr označil za najlepšie osekanie nákladov, aké kedy vo firme vykonal.
V roku 1914 bol už Ford Model T na trhu šesť rokov. Továreň s revolučnou montážnou linkou v tom čase zvládala zostavovať kompletné podvozky za 93 minút, zatiaľ čo v začiatkoch výroby vozidla to bolo aj viac ako 12 hodín.
Ford Model T z roku 1917 | Foto: Wikimedia/Richard from USA, v licencii CC BY 2.0
Inovácie v masovej výrobe výrazne zrazili cenu. V roku 1908 stál automobil prezývaný „Tin Lizzie“ 950 dolárov. Do roku 1927, keď ho nahradil pokročilejší model, cena klesla na 290 dolárov za kus.
Bolo to úplne v súlade s Fordovou obchodnou stratégiou. Začiatkom 20. storočia bol štandardný biznis model v americkom autopriemysle založený na čo možno najnižších mzdách pre robotníkov a naopak vysokých predajných cenách nových vozidiel.
Ford sa naopak snažil stlačiť cenu automobilu na minimum, získať maximálny možný podiel na trhu, potom zlepšovať efektivitu výroby a ísť „na objem“.
Za 19 rokov produkcie Modelu T predal v Spojených štátoch 15,5 milióna áut, ďalší milión v Kanade a zhruba 250-tisíc vozidiel vo Veľkej Británii, čo predstavovalo približne polovicu globálnej produkcie automobilov.
Osem hodín a dosť
Okrem sprístupnenia auta masám však Ford zohral kľúčovú úlohu aj v popularizácii konceptu osemhodinového pracovného času.
Predviedol totiž, že z ekonomického hľadiska dáva zmysel. Jeho rozhodnutie z roku 1914 významne pomohlo robotníckym hnutiam z celého sveta, ktoré sa o zavedenie tohto štandardu pokúšali prakticky od začiatku 19. storočia, avšak s minimálnymi úspechmi.
Slogan britského priemyselníka Roberta Owena spomínaný v úvode pochádza už z roku 1817, keď boli bežnou praxou zmeny na 16 hodín.
Na realizáciu Owenových predstáv si tamojší robotníci museli počkať celé storočie. V roku 1847 bol v Anglicku uzákonený 10-hodinový pracovný deň, ale len pre ženy a deti. Francúzski robotníci sa v roku 1848 dočkali 12-hodinových smien.
Osemhodinový pracovný čas sa vo svete výraznejšie rozšíril až po prvej svetovej vojne. Počas vojny sa stal štandardom v amerických továrňach, kde sa však pracovalo šesť dní v týždni. Väčšina európskych krajín potom v prvej polovici 20. rokov minulého storočia prijala rovnaký 48-hodinový pracovný týždeň.
K päťdňovému pracovnému týždňu, ako ho poznáme dnes, viedla ešte dlhá cesta, no Henry Ford bol opäť medzi prvými, keď ho Ford Motor Company zaviedla v roku 1926.
Americkí kongresmani potom v roku 1938 uzákonili 40 hodín práce týždenne, čokoľvek nad tento limit malo byť preplácané ako nadčas. Francúzsko stihlo podobné opatrenie zaviesť o dva roky skôr.
Do 70. rokov minulého storočia postupne implementovala päťdňový pracovný týždeň väčšina európskych krajín.
Slogan britského priemyselníka, mysliteľa a sociálneho reformátora Roberta Owena | Foto: Wikimedia Commons
Nemeckí robotníci v roku 1978 zorganizovali 6-týždňový národný štrajk, počas ktorého žiadali skrátenie pracovného týždňa zo 40 na 35 hodín. Neuspeli, ale v krajine sa stalo štandardom 37,5 hodiny práce týždenne.
Československo zaviedlo osemhodinové pracovné zmeny krátko po prvej svetovej vojne, päťdňový pracovný týždeň sa tu postupne uvádzal do praxe od októbra roku 1968.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Marek Tomanka.
