Osem hodín práce, osem hodín voľna, osem hodín spánku. Slogan britského podnikateľa a socialistu Roberta Owena z čias priemyselnej revolúcie si osvojil jeden z najbohatších a najvplyvnejších ľudí 20. storočia a premenil ho na realitu.
Presne pred 111 rokmi zaviedol Američan Henry Ford svojim zamestnancom osemhodinovú pracovnú dobu, ktorá sa postupne stala štandardom po celom svete.
Podnikateľ, ktorý dal svetu prvý cenovo dostupný automobil a popri tom od základov premenil americkú spoločnosť aj ekonomiku, urobil 5. januára 1914 vo svojej automobilke radikálnu zmenu.
Ford Motor Company skrátila pracovný čas z deviatich na osem hodín a zdvojnásobila minimálnu mzdu robotníkov na päť dolárov denne. Priemer v rámci automobilového priemyslu v USA vtedy predstavoval 2,34 dolára na deň.
Henry Ford sa prakticky cez noc stal globálnou celebritou. Ľudia ho buď chválili ako ľudomila, alebo kritizovali ako šialeného socialistu. Sám Ford však povedal, že jeho rozhodnutie nemalo s dobročinnosťou nič spoločné.
Viac odpočinku pre zamestnancov viedlo k väčšej produktivite práce a vďaka vyšším mzdám si viac robotníkov mohlo dovoliť vlastný automobil, takže Fordovi sa taktiež rozrástla zákaznícka základňa.
Hlavným dôvodom však bola pohyblivá montážna linka, prvá svojho druhu, ktorú spoločnosť spustila pár mesiacov predtým v novej detroitskej továrni. Ford sa údajne inšpiroval na chicagských bitúnkoch, kde sa zavesené telá usmrtených zvierat posúvali od jedného pracovníka k druhému, ktorí ich postupne zbavovali vnútorností.
Montážna linka v továrni Ford Motor Company (1913) | Foto: Wikimedia Commons
Montážna linka v továrni Ford Motor Company (1913) | Foto: Wikimedia Commons
Vo Fordovej továrni následne vyrástol dlhý pásový dopravník, po ktorom putovali vznikajúce automobily. Kompletizovali ich robotníci stojaci okolo, pričom každý z nich mal v procese jednu špecifickú úlohu. „Pásová výroba“ výrazne zdvihla produktivitu závodu a čoskoro sa rozšírila aj ku konkurencii a do iných priemyselných odvetví.
Zrazu nebolo treba príliš zručných pracovníkov, stačilo, keď zvládli donekonečna opakovať rovnakú činnosť. Z dôvodu monotónnej a úmornej práce však dochádzalo ku chronickým absenciám a značnej fluktuácii pracovných síl.