Banky to budú mať o niečo ťažšie, pretože regulátori sledujú situáciu orlím zrakom a pravdepodobne budú od nich chcieť podrobnejšie majetkové priznania a väčší investičný kapitál, myslí si Kim Fournais, riaditeľ a zakladateľ dánskej Saxo Bank – a tiež jeden z najbohatších Dánov.
V banke, ktorú v roku 1992 spoluzakladal, drží stále necelých 28 percent. Nadpolovičnú väčšinu spoločnosti dnes vlastní čínska automobilka Geely – patrí jej napríklad švédske Volvo – a zvyšok podielu pripadá Sampo Group a drobným investorom.
Saxo Bank má síce banku v názve, v skutočnosti však patrí skôr k fintech spoločnostiam. Medzi tými európskymi dnes predstavuje pomyselný „blue chip“, teda stávku na istotu. V deväťdesiatych rokoch prvý raz zabodovali so svojou internetovou obchodnou platformou, potom zaútočili na bankovom trhu.
Dnes umožňujú ako plne licencovaná a regulovaná banka privátnym investorom a inštitucionálnym klientom obchodovať s viacerými aktívami z jediného účtu na rôznych zariadeniach. Okrem toho poskytuje bankám a ďalším inštitúciám prístup k maklérskym službám a obchodným technológiám.
Saxo Bank má viac ako dvetisíc zamestnancov a okrem kodanského sídla nájdete ich pobočky v Londýne, Paríži, Ženeve, Zürichu, Singapure, Tokiu, Marbelle, Pekingu a tiež v Prahe.
Nikto neveril, že úroky môžu opäť rásť
Čo si myslíte o kríze s depozitmi na americkom bankovom trhu? Musela prísť a má vplyv aj na európsky trh?
Treba zopakovať, že v hre bolo viac vecí, ktoré k tomuto cieľu smerovali. Zažili sme viac ako dekádu trvajúce obdobie monetárneho uvoľňovania, nekonečných programov kvantitatívneho uvoľňovania a záporných úrokových sadzieb, čo malo plazivé, ale zato naozaj masívne účinky na štruktúru spoločnosti a prehlbovanie nerovností.
Prvým faktorom bola, samozrejme, rastúca inflácia. Na túto hrozbu Saxo Banka upozorňovala už viac rokov, ale nik tomu nevenoval pozornosť, pretože inflácia sa pomaly dvíhala celkom dlhý čas a zdanlivo bez nejakých následkov. Model z čias ekonomickej prosperity bol natoľko zabehnutý, že dokonca nikto dlho neveril tomu, že by sa úrokové sadzby mohli začať zvyšovať.
Medzi ďalšie faktory patrí kvantitatívne uvoľňovanie, záporné úrokové sadzby a novým rozšírením od poslednej finančnej krízy potom bolo pumpovanie likvidity počas covidu. Základný model však zostáva rovnaký, základné úrokové sadzby neustále klesajú, ale trh sa nemilosrdne ženie stále nahor.
Keď sa pozrieme na hlavný trend od poslednej krízy, trh šiel prakticky len nahor bez ohľadu na to, do čoho ste investovali. Či ste dali peniaze do dlhopisov alebo akcií, zarábali ste.
Bolo to vidieť na spôsobe, ako rôzne priemyselné odvetvia získavali obrovský investičný kapitál, ale aj na retailovej ochote riskovať. Žiadna beta nebola dosť veľká, ľudí prenasledovali stále riskantnejšie a riskantnejšie inštrumenty. Došlo k masívnemu nafúknutiu hodnoty všetkých aktív, čo následne viedlo k väčšej ochote riskovať.
Trestanie ľudí za sporenie a vyhýbanie sa riziku môže dopadnúť veľmi zle.
Vo veľkom sa investori vrhali napríklad na kryptomeny. Mnoho z nich sa ocitlo v situácii, keď odrazu mali, aspoň na papieri, toľko peňazí, že už nemuseli pracovať, čo spustilo novú kultúru výpovedí. Bolo to desivé, pretože odrazu bola vo vzduchu taká koncentrácia zlých stimulov, že bol takmer nedýchateľný. Buffettov verný pobočník Charlie Munger raz prehlásil: „Ukážte mi stimulačnú štruktúru a ja vám poviem, ako to dopadne.“
Kim Fournais. Foto: archív Saxo Bank
Keď dlhodobo trestáte ľudí za to, že sporia a vyhýbajú sa riziku, môže to časom dopadnúť veľmi zle. No ak k tomu beztak dosť problematickému prostrediu ešte prihodíte nezodpovedne spravované finančné inštitúcie, ktoré v dobe nízkych úrokových sadzieb stavia väčšinu depozitu na vládne dlhopisy s najdlhšou splatnosťou, aby maximalizovali zisk…
Je to ako zmiešať glycerol s kyselinou dusičnou. Vznikne vysoko výbušná zmes, pri ktorej stačia trochu nestabilné podmienky, ako keď americká centrálna banka začne zvyšovať úrokové sadzby, a výbuch je na svete. To je problém, ktorý dostihol Silicon Valley Bank, ale tiež banku Charles Schwab a papierovo rad ďalších amerických bánk.
Kríza sa už začala zhmotňovať
Aké sú rozdiely v investičnom bankovníctve v USA a Európe? A bola kríza Credit Suisse len lokálnou epizódou, alebo poukazuje na hlbšie problémy európskych bánk?
Mnoho stredne veľkých amerických bánk má rovnaký problém ako Charles Schwab či Silicon Valley Bank – v dobe nízkych úrokových sadzieb investovali do dlhodobých dlhopisov a v poslednom roku, keď Fed zvýšil úrokové sadzby, zápasia so stratami z týchto investícií. Ale problém Credit Suisse je odlišný.
Problémy vykazovala dlho, viacero rokov tam chýbala dobrá kontrola rizika a kultúra dodržovania predpisov. Je to hanba, ale rozhodne skôr epizóda než systémový problém. Je možné, že to teraz banky budú mať o niečo ťažšie, pretože regulátori sledujú situáciu orlím zrakom a pravdepodobne budú chcieť v budúcnosti od bánk podrobnejšie majetkové priznania a väčší investičný kapitál.
Iná vec je, že to, čoho sme zatiaľ boli svedkami, má ešte ďaleko ku kríze v plnej sile. Pokiaľ sa prejaví – a ja si myslím, že sa prejaví – potom slovami Buffetta bude zaujímavé sledovať, kto plával nahý. Inflácia je totiž napriek energetickej úľave stále veľmi vysoká, platy stúpajú a zamestnanosť sa stále drží na rekordných číslach.
Stále je tiež v obehu príliš veľa peňazí. Sú odvetvia, kde sa už kríza začína zhmotňovať. Vidíme to vo fintech sfére, kde spoločnosti zisťujú, že už nie je také ľahké získať ďalší kapitál a siahajú k väčšiemu prepúšťaniu.
Fintech verzus tradičné banky
Ako vnímate vstup pôvodne rýdzo technologických spoločností na bankový trh? Čo napríklad znamená nedávny vstup Apple na trh so sporiacimi účtami pre tradičné banky?
Myslím si, že je to veľmi zaujímavý koncept, ktorý zvyšuje tlak, aby ste pri prevádzke úspešnej finančnej inštitúcie museli zároveň mať veľmi pokročilé technologické know-how. Mnoho tradičných bánk to však stále nerobí, sú totiž zviazané svojimi core bankovými systémami, ktoré sú z dnešnej perspektívy praveké.
Dôsledkom je, že nebudujú mikroslužby, nebežia v cloude, nepoužívajú správne dátové štruktúry a nie sú schopné rýchlo inovovať a prichádzať s lepšími produktmi, ktoré trh požaduje. Na rozdiel od nich firmy z oblasti big techu majú obrovskú užívateľskú a fanúšikovskú základňu a technologické know-how, ktoré môžu ihneď zužitkovať.
Problém často nastáva v compliance a otázkou je tiež škálovanie. Keď si zoberieme ako príklad spomínaný Apple, jeho sporiaci účet ponúka úrok 4,15 percenta, čo vyzerá v porovnaní s niektorými bankovými ponukami super. Je však Apple pripravený škálovať? Zrejme áno, je to predsa Apple. Chýbajú však relevantné nadväzujúce produkty, banku to z neho ešte nerobí.
Pokiaľ k tomu časom dôjde, bude to udalosť, ktorá prepíše geografickú mapu finančného sveta, zatiaľ sa to ale nedeje. Na čo však dnes stále častejšie narážame, je shadow banking. Teda poskytovanie finančných bankových služieb bez potrebných licencií a regulácií. To je však vec, s ktorou sa musia nejako popasovať regulátori.
Obed zadarmo neexistuje
Vnímate Saxo Bank viac ako banku, alebo ako technologickú spoločnosť?
Povedal by som, že sme technologická spoločnosť s bankovou licenciou. Fintechu sme sa venovali skôr, než tento pojem vôbec vznikol. Oproti tradičnému bankovému prístupu sme vždy boli viac zameraní na klientov a ich technologické potreby.
Máte pomerne vysokú poplatkovú politiku. Ako táto stratégia zapadá do obdobia, keď ľudia môžu investovať či obchodovať doslova za pár centov s aplikáciami ako Revolut či Robinhood?
Nikdy sme nikomu netvrdili, že ponúkame obchodovanie zdarma. Snažíme sa však dávať veľmi férovú cenu v rámci toho, že ponúkame obchodné nástroje, ktoré sú technologicky na vrchole. Pokiaľ ide o Robinhood, tomu sa aktuálne nedarí nejako zvlášť dobre, stačí sa pozrieť na akcie.
Stále platí, že neexistuje obed zdarma. Pokiaľ za obchodovanie neplatíte vy, ste produktom – a platí za neho niekto iný. Myslím, že v našom biznise je dlhodobo výhodnejšia stratégia apelovať na ľudskú inteligenciu než na hlúposť, ako to robia podobné investičné aplikácie.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Karel Wolf.
