Spánková deprivácia je u dospelých ľudí v USA už normou. Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uvádza, že minimálny odporúčaný počet hodín spánku je sedem, priemerný dospelý Američan však spí ešte menej.
A to nie je dobré, takmer polovica Američanov totiž už v súčasnosti hlási negatívne následky vyplývajúce z nedostatku spánku.
V prípade mužov je to ešte horšie, keďže spánková deprivácia je u mužov častejšia ako u žien. Výskumníci z Oregonskej univerzity veria, že je to dôsledok „maskulínneho stereotypu spánkovej deprivácie“, čo je zároveň aj názov ich práce na túto tému, ktorá vyšla v odbornom časopise Journal of the Association for Consumer Research.
Nemáme čas na naše záľuby a potom trpí naše duševné zdravie. Psychologička radí, ako to zmeniť
Autori skúmali hypotézu, že muži nespia dostatočne dlho čiastočne aj pre to, ako vykresľujú mužov zaužívané stereotypy. Zistili, že to, že muž menej spí, spôsobuje, že je vnímaný ako „mužný“, akoby skutoční muži ani nepotrebovali spánok.
Keď premýšľam o ikonách maskulinity, napadajú mi osobnosti ako Arnold Schwarzenegger. V jednom z jeho filmov z 80. rokov v jednej scéne kričal niečo v tomto zmysle: „Som odolný voči fyzickej bolesti.“
A rovnako dobre si ho viem predstaviť ako hovorí „Spánok je pre slabochov“, alebo „Oddychovať budem v hrobe“.
Zdravie má byť najväčší životný cieľ. Toto je 25 tipov, ako byť lepší k sebe aj k životnému prostrediu
Veda však jednoznačne potvrdzuje, že spánok nám dodáva silu, a ak nemáme kvalitný spánok, je aj pravdepodobnejšie, že zomrieme skôr. Teda ak sú muži, a najmä v adolescentnom veku, vystavení nerealistickým stereotypom ohľadom mužnosti, ktoré forsírujú myšlienku spánkovej deprivácie, zaplatia za to vysokú cenu.
Kvalitný spánok, základ šťastia a zdravia
Ako lekárky sa ma ľudia často pýtajú, čo by mali robiť, aby podporili svoj imunitný systém. Alebo aby sa cítili lepšie. Alebo šťastnejšie. Alebo ako napomôcť deťom k správnemu vývoju či zvládaniu emócií. Alebo ako sa mať dobre.
A ja im vravím nasledovné: „Všetko sa začína spánkom.“ Spánok je základom nášho zdravia, šťastia a kvalitného života.
Keď spíme dostatočne dlho, naše mentálne a emocionálne zdravie je lepšie, ako keď spíme málo. Aj v spoločnosti sa nám darí viac, pretože keď sme oddýchnutí, je nám dobre a ľudia sa v našej spoločnosti cítia príjemne. Dokonca aj naša finančná situácia má súvislosť s dobrým spánkom.
Má to zmysel, pretože keď sme dostatočne oddýchnutí, lepšie nám to myslí, čo následne vedie k lepším pracovným výkonom a pravdepodobne aj k lepším rozhodnutiam týkajúcim sa aj samotného utrácania peňazí.
Naopak, ak nespíme dostatočne dlho, má to množstvo negatívnych následkov. Spánková deprivácia sa u vysokoškolákov spájala so slabšími študijnými výsledkami. A stredoškoláci, ktorí spali sedem hodín denne, mali horšie výsledky v škole ako ich spolužiaci, ktorí si pospali bližšie k deviatim hodinám odporúčaným pre adolescentov.
Nedostatok spánku tiež nahlodáva naše fyzické zdravie. V dlhodobom horizonte nedostatok spánku vedie k zvýšenému riziku všetkých možných problémov, ktoré váš praktický lekár preveruje počas preventívnej prehliadky – vysokému krvnému tlaku, nárastu váhy a obezite, cukrovke, infarktu či mŕtvici.
Počas spánku sa naše telo regeneruje a „dáva sa do poriadku“, a ak to telu neumožníme, nakoniec ochorieme. Spánok je taký dôležitý, že akýkoľvek pokus o vylepšenie nášho výkonu v práci či v škole je odsúdený na neúspech, ak nezačneme dobre spať.
Oddychovať budem v hrobe
Štúdia autorov Study Nathana B. Warrena a Troya H. Campbella sa zamerala na to, či skutočne existuje stereotyp „maskulínnej spánkovej deprivácie“. Celkovo uskutočnili 12 experimentov s 2 564 účastníkmi z USA. V rámci jedného z experimentov účastníkov požiadali, aby popísali dva typy mužov – jeden „veľmi maskulínny a mužný“ a druhý „nie veľmi maskulínny ani veľmi mužný“ typ muža.
Tí, ktorí popisovali maskulínnych mužov, si ich predstavovali ako osoby, ktoré spia v priemere o 33 minút menej ako tí, ktorí popisovali „nie veľmi mužných“ mužov.
Keď účastníkov požiadali, aby si predstavili samých seba a povedali im, že spia viac, ako bol priemer, cítili sa výrazne menej maskulínne, ako tí, ktorí uviedli, že spali menej ako bol priemer.
V ďalšom experimente, mojom obľúbenom, účastníkov požiadali, aby si predstavili muža, ktorý kupuje posteľ. V tomto scenári sa predavač pýta zákazníka: „Koľko hodín bežne spíte?“. Účastníci prieskumu muža, ktorý kupoval posteľ a uviedol, že spí menej, vyhodnotili ako maskulínnejšieho, zatiaľ čo tých, ktorí uviedli, že spia dlhšie, hodnotili ako menej maskulínneho.
„Spoločenská povaha maskulínneho stereotypu spánkovej deprivácie pozitívne posilňuje mužov, ktorí spia menej, aj keď prispieva k významným psychickým a fyzickým zdravotným problémom,“ uviedli autori.
Muži chcú byť mužmi a to môže znamenať, že spia menej, ako by potrebovali. Nie je to voči nim fér a autori štúdie sa domnievajú, že takáto situácia nie je veľmi dobrá ani pre spoločnosť.
„Muži, ktorí spia menej sú podľa zistení agresívnejší a násilníckejší,“ napísali autori štúdie. „To môže byť škodlivé ich zdraviu, ale aj celej spoločnosti. Napriek tomu si autori myslia, že je tu nádej: „Keďže spoločnosť aj naďalej spochybňuje tradičné chápanie maskulinity, aj postoje vo vzťahu k spánku sa môžu postupne meniť a všetci ľudia si budú môcť napokon vychutnávať plnohodnotný a zdravý spánok.“
Autorkou článku je Alison Escalante. Pre Forbes US píše o vedeckých témach.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
