Predstavte si, že jedného dňa zle nastúpite a vďaka vašej prítomnosti v nesprávnom autobuse sa vydá správnym – či aspoň normálnejším – smerom geopolitický a ekonomický poriadok celého sveta. Spoznajte príbeh Glenna Cowana, muža, ktorému ušiel autobus.
Keď nastúpil do toho ďalšieho, neprekvapovalo ho, že nespoznáva pasažierov. A zatiaľ čo on zaskočený nebol, spoza sedačiek na neho hľadeli ľudia s nefalšovaným úžasom v šikmých očiach.
Hoci mal vizáž dlhovlasého rockera a hlásil sa k hnutiu hippies, v skutočnosti bol Glenn Cowan americkým reprezentantom v stolnom tenise. A na svetovom šampionáte, ktorý sa vo februári 1971 odohrával v japonskej Nagoji, vliezol po tréningu (na ktorom sa zdržal, takže mu jeho mužstvo odišlo) do autobusu s členmi čínskeho národného tímu.
Američan v autobuse Číňanov? Ľahšie bolo predstaviť si tigra objímajúceho ovečku. Medzi oboma krajinami panoval v tej dobe nezmieriteľný antagonizmus a ten sprvu viac-menej kopírovala aj atmosféra v autobuse. Bola taká chladná, že by z nej zamrzla aj Sahara. Potom sa však stalo niečo, po čom sa ľady roztopili – nielen vo vozidle, ale aj vo vzťahoch oboch mocností.
Desiateho júna 2021 uplynulo rovné polstoročie od zrušenia amerického obchodného embarga uvaleného na Čínu. Niet pochýb, že k tomu prispel Cowanov nástup do zlého autobusu a udalosti, ktoré nasledovali tesne potom.
„Let it Be“
Obavy z toho, ako sa zachovať, keď sa k nim vkradol nepozvaný hosť, prelomil Čuang Ce-tung, trojnásobný majster sveta v ping-pongu. Pristúpil k zarastenému Američanovi, potriasol mu rukou a začal sa s ním prostredníctvom tlmočníka rozprávať.
Potom mu ako pozornosť venoval vyobrazenie pohoria Huangshan vyšité na hodvábnej vreckovke, ktorú našiel v taške (Čuang mal v taške aj odznaky s portrétom vtedajšieho červeného vodcu Mao Ce-tunga, ale vyhodnotil, že takýto darček by nebol úplne diplomatický).
Cowan priateľské gesto uvítal a v taške začal na oplátku hľadať darček pre Čuanga. Okrem spoteného dresu mal len hrebeň, ktorým si česal hustú hrivu. „To ti nemôžem dať,“ prehodil v rozpakoch, lebo taký dar mu neprišiel vhodný.
Veľký dar sa však naskytol novinárom, keď Cowan vyšiel s čínskymi športovcami z autobusu. Fotoaparáty rýchlo cvakali, zachytili aj to, ako americký stolný tenista vysvetľuje Čuangovi význam trička, ktoré mal na sebe: mierový symbol na ňom dokresľoval nápis „Let it Be“, teda názov piesne od Beatles, v preklade „Nechaj to tak“.
Bolo vážne načase nechať tak napätie, ktoré medzi USA a Čínou panovalo už približne 20 rokov – Amerika označovala Čínu za agresora od roku 1950, keď sa komunistická krajina vojensky a proti Američanom angažovala v kórejskej vojne. Odvtedy presadzoval Washington voči Pekingu tvrdé ekonomické sankcie.
Chceli by ste navštíviť Čínu?
„Pán Cowan, chceli by ste navštíviť Čínu?“ Vrhli sa novinári na mladíka, ktorý vystúpil z nesprávneho autobusu.
„Rád by som sa pozrel do akejkoľvek krajiny, v ktorej som nebol,“ odvetil Cowan. „Do Argentíny, do Austrálie, do Číny…“
Takáto odpoveď reportérom nestačila: „Bavme sa len o Číne – chceli by ste tam ísť?“
„Samozrejme!“ Vypadlo z neho.
Reakcia čínskej vládnucej strany bola pomerne rýchla: o pozvaní tímu amerických stolných tenistov do svojej krajiny rozhodol sám veľký Mao. „Čuang Ce-tung nielenže hrá dobre ping-pong, ale vyzná sa aj v zahraničných záležitostiach a má zmysel pre politiku,“ vyhlásil komunistický vládca.
Lenže zmysel pre politiku sa nezrodil u Čuanga ľahko. Neskôr spomínal, že cesta autobusom trvala štvrťhodinu a on sa odhodlal osloviť Cowana až po desiatich minútach. „V hlave sa mi ozývalo, že som vyrastal s heslom – Preč s americkým imperializmom! A sám seba som sa pýtal, či môj čin nebude chápaný ako ‚bratríčkovanie sa‘ s nepriateľom číslo jeden,“ uviedol Čuang v rozhovore z roku 2002.
Dobrá príležitosť pre Čínu
Samozrejme, že to aj mohlo byť chápané ako bratanie sa so „satanom“. Našťastie sa Číne pred 50 rokmi hodil úplný opak. Práve totiž razantne ochladli jej vzťahy so Sovietskym zväzom a pragmatickí súdruhovia usúdili, že užšie väzby s USA vôbec nemusia byť na zahodenie.
Preto v apríli 1971 priletelo do Číny deväť amerických hráčov stolného tenisu, dvaja funkcionári, dve manželky „účastníkov zájazdu“ a niekoľko žurnalistov. Išlo o prvú delegáciu od roku 1949, ktorá sa oficiálne ocitla v Pekingu. Hráči zohrali pár exhibičných zápasov, prezreli si Veľký čínsky múr a navštívili predstavenie baletu.
Dejinnú udalosť zrejme poznáte z oscarového filmu Forrest Gump, v ktorom bol hlavný hrdina súčasťou výpravy. Tá bola akýmsi predvojom americkej štátnej návštevy v Číne na čele s prezidentom Richardom Nixonom. Pingpongový stôl vystriedal ten rokovací a výsledkom bolo výrazné oteplenie vzťahov.
Výsledkom boli aj konkrétne vplyvy na ekonomiku. V ďalších zhruba troch rokoch sa Američania rozhodujúcou mierou podieľali na výstavbe elektrární v Číne za 2,2 miliardy dolárov, čo je len jeden z mnohých príkladov obchodu, ktorý sa po prelomení embarga rozbujnel.
Nie že by toto bola definitívna bodka za turbulentnými postojmi, ktoré k sebe USA a Čína zaujímajú, ich vývoj a dramatický diplomatický „ping-pong“ môžeme napokon s napätím sledovať aj dnes. Na vtedajšie urovnanie vzťahov možno ale hľadieť ako na kladnú kapitolu nekončiaceho príbehu.
A keď vám nabudúce ujde autobus, nefrflite príliš. Nikdy neviete, čo sa môže stať…
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorom je Filip Saiver.
