Jednoducho, tvrdia jazykovedci a autori štúdie publikovanej v žurnále PLOS ONE. Stačí, keď mu vami preferovanú voľbu umiestnite na druhé miesto.
Predstavte si nasledujúcu situáciu: Sedíte v reštaurácii a chcete, aby si vaše dieťa vybralo medzi hranolkami a zeleninou ako prílohou k mäsu. Pokiaľ chcete, aby si dieťa vybralo zeleninu, napríklad práve brokolicu, položte mu otázku: „Čo chceš? Hranolky alebo zeleninu?“ namiesto „Čo chceš? Zeleninu alebo hranolky?“.
Ukázalo sa totiž, že keď si deti majú vybrať medzi dvoma variantami a odpovedať na zvolené otázky, vyberú si druhú odpoveď v 85 % prípadoch. A to i napriek tomu, že by chceli variant číslo jedna.
Opakujú to, čo počujú, pretože si ku konkrétnym slovám nevedia priradiť ich skutočný význam, vysvetľuje jedna z autoriek štúdie Emily Sumner. Deti majú len obmedzenú kapacitu pracovnej pamäte a v hlave „udržia“ len to posledné, čo počuli.
Má to však jeden háčik – účinok tohto skreslenia (ktoré, ako sa ukazuje, majú len deti) slabne, len čo sa deti blížia k tretiemu roku života. Alebo inak – dvojročné deti sú ovplyvniteľné, ale štvorročné už týmto trikom neobalamutíte.
Pokiaľ teda chcete svoja batoľatá naučiť jesť brokolicu, tento trik stojí za vyskúšanie. Najhoršie, čo sa môže stať je, že dieťa nepresvedčíte.
Článok vyšiel na webe Forbes.cz.
