Jedna tona „hnedého zlata“ sa na vrchole obchodovala približne za 12 900 dolárov, teraz sa cena pohybuje v rozmedzí 3 500 až 3 600 dolárov.
Najväčší svetový výrobca čokolády, švajčiarsko-belgická skupina Barry Callebaut, sa prepadá do problémov a cena jeho akcií od začiatku roka išla dole o 17 percent.
Na vine je vojna v Iráne, ktorá narúša dodávateľský reťazec, dočasné uzavretie tovární v Kanade a hlavne cena kakaa, ktorá sa po predchádzajúcom divokom raste o štyristo až päťsto percent zase prepadla o približne sedemdesiat percent. A práve v tom je problém.
Výrobca čokolády so sídlom v Zürichu naznačil, že oproti predchádzajúcej prognóze už neočakáva rast prevádzkového zisku, ale, naopak, jeho prepad o „stredné desiatky percent“. Analytici zo spoločnosti J. P. Morgan po tomto výhľade znížili odhad ziskov skupiny pre obdobie 2025/26 zhruba o dvadsať percent.
„Jedinečná rýchlosť poklesu trhu v kombinácii s konkurenčným trhom s nadmernou kapacitou, poklesom objemu a narušením dodávok ovplyvnila výkonnosť zisku EBIT a upravila náš výhľad ziskovosti na tento rok,“ vyhlásil k výsledkom a výhľadu nový generálny riaditeľ skupiny Hein Schumacher. Spomínaný polročný zisk EBIT klesol na 310,9 milióna švajčiarskych frankov (približne 338 miliónov eur), teda o 4,2 percenta.
To je po predchádzajúcej silnej rastovej prognóze studená sprcha. Investori v reakcii na to vo štvrtok poslali akcie spoločnosti nadol o viac ako 15 percent. Tento rok pritom spoločnosť a treba povedať, že po niekoľkých turbulentných rokoch, pôvodne začala s veľmi sľubnými vyhliadkami, čo investori až do 25. februára oceňovali akciovým rastom. Následný pozvoľný pokles, ktorý predchádzal štvrtkovému voľnému pádu, sa potom už viac-menej kryl s vypuknutím iránskeho konfliktu.
To, že až do kolapsu cien kakaa bola firma na správnej ceste, dokazuje aj čistý zisk za polrok, ktorý vzrástol o úctyhodných 66 percent. Lenže v súčasnosti rýchlo stúpajúce náklady ukrajujú z profitu čiastku už takú veľkú, že ju vo výkazoch už jednoducho neschováte, a na výhľadoch ďalšieho zisku to začína byť poznať. Do toho navyše firme neustále klesajú predaje.
Spoločnosť preto uviedla, že podniká „krátkodobé opatrenia“, aby ochránila svoj podiel na trhu na úkor rastu.
Za všetkým hľadaj kakao
Najväčšiu ranu zasadilo výrobcovi paradoxne zlacnenie kakaa. Barry Callebaut štandardne nakupuje surovinu do zásob s mnohomesačným predstihom, aby zaistila plynulú výrobu. Počas nedávnej cenovej horúčky firma naplnila sklady rekordne drahým kakaom za ceny presahujúce 12-tisíc dolárov za tonu.
Tým, že firma stavila na pokračujúci rast, sa však v momente prudkého prepadu cien (na zhruba 3 500 dolárov za tonu) ocitla v pasci: drží plné sklady najdrahšieho kakaa v histórii, zatiaľ čo trh už prešiel na zlomkové ceny. Spoločnosť má totiž so zákazníkmi uzavreté zmluvy, ktoré predajnú cenu čokolády automaticky nadväzujú na aktuálnu trhovú cenu kakaa.
Tento mechanizmus, ktorý má firmu bežne chrániť pred zdražovaním, sa pri náhlom spľasnutí cenovej bubliny obrátil proti nej. Spoločnosť je teraz nútená predávať svoje výrobky za ceny, ktoré sú nižšie ako náklady, za ktoré surovinu pôvodne zaobstarala. Rozdiel medzi drahou zásobou a lacným predajom tak priamo vymazáva ich zisk.
Firma sa navyše čiastočne zaisťuje proti krátkodobým výkyvom cien kakaa nákupom futures kontraktov, práve tie však v tomto prípade ešte priliali olej do ohňa, pretože sa ich cena prakticky zrútila.
Kakao zažívalo posledné roky špekulatívny supercyklus, ktorý vyvrcholil v decembri 2024. Jedna tona tohto „hnedého zlata“ sa na jeho vrchole obchodovala približne za 12 900 dolárov, teraz sa cena podľa organizácie International Cocoa Organization pohybuje v rozmedzí 3 500 až 3 600 dolárov za tonu.
Tento rok v marci sa navyše cena na chvíľku prepadla až na 2 900 dolárov za tonu, čo bola cena, za ktorú mohli výrobcovia čokolády alebo komoditní špekulanti kakao nakupovať naposledy v apríli 2023. Cena kakaa sa od začiatku tohto roka prepadla o 41 percent a o 57 percent za posledný rok. Oproti situácii pred piatimi rokmi však kakao stále zostáva takmer o päťdesiat percent drahšie.
Prepad hospodárenia firmy však nemá len čisto špekulatívne dôvody. Intenzívne k nemu prispel aj slabnúci záujem o drahú čokoládu a po chudobnejších rokoch pomerne bohatý zber v niektorých regiónoch a štartujúca nová produkcia v Ekvádore.
To je príjemná zmena po najdivokejšom období (2024 až 2025), ktoré sa vyznačovalo zlými zbermi a nevyváženým počasím, ktoré zahŕňalo prívalové dažde aj náhle dlhé suchá a prispelo k väčšiemu šíreniu chorôb rastlín. Tieto faktory sa v danom období podpísali predovšetkým na zberoch Pobrežia Slonoviny, odkiaľ pochádza najväčšie percento svetovej produkcie kakaa.
Útok na zisky spoločnosti Barry Callebaut, ale aj ďalších výrobcov čokolády však prebieha na viacerých frontoch. Ku klesajúcim cenám kakaa sa totiž pridáva ešte slabnúci dopyt po čokoláde, ktorý pre zmenu spôsobil predchádzajúci rýchly rast cien a fakt, že koncoví predajcovia zlacňujú len veľmi neochotne.
Výrobné kapacity jej tovární na čokoládu sú tak teraz väčšie ako schopnosť trhu produkciu absorbovať. Firma tak nemôže jednoducho kompenzovať nižšie ceny vyššími objemami predajov, čo je jej štandardná stratégia. Ziskovosť sa tak pomaly rozplýva ako tabuľka čokolády, ktorú zabudnete v parnom lete v aute.
Okrem toho Barry Callebaut uvádza ako ďalší nečakaný problém narušenie dodávateľského reťazca, ktoré spôsobila vojna v Iráne, ako aj dočasné uzavretie továrne v Kanade v prvom štvrťroku.
Napriek vyššie uvedenej chmúrnej prognóze spoločnosť uviedla, že keď už neporastie zisk, očakáva aspoň oživenie objemov v druhej polovici roka. Úvaha je pritom jednoduchá: keď sa nižšie ceny kakaa premietnu do cien v obchodoch, mohlo by dôjsť k výraznejšiemu oživeniu trhu. Vďaka lacnejšiemu kakau má tiež teraz firma veľké množstvo voľného cash flow, ktoré môže reinvestovať do upevňovania svojej pozície.
