V analýze sa Forbes pozrel na možnosti a náklady optimalizácie v známych daňových rajoch ako Monako, Dubaj, ale aj Cyprus, Malta, Česko a Latinská Amerika.
Pri mene Karol III. si väčšina ľudí automaticky predstaví súčasného monarchu Spojeného kráľovstva. Daňoví poradcovia však určite viac ocenia jeho monackého menovca z predminulého storočia. Z chudobného štátu na Azúrovom pobreží urobil vysnený európsky daňový raj.
V článku nájdete:
- aké vstupné náklady sú potrebné na využitie daňového raja v Monaku,
- v akých prípadoch musia rezidenti Monaka platiť daň,
- kedy je v daňových štruktúrach užitočné Slovensko,
- aké nástrahy vyplývajú z účelovej zmeny daňovej rezidencie a ako to daniari kontrolujú,
- akému vyšetrovanie čelili známi športovci, ktorí sa v Monaku usadili,
- ako kombinovať štruktúry naprieč krajinami,
- čím sú špecifické možnosti optimalizácie v Dubaji,
- V čom môže byť pre našinca zaujímavé v Česku,
- Aké výhody ponúka presťahovanie do Latinskej Ameriky,
- Ako riešiť povinné zdravotné poistenie.
Po nútenom odstúpení časti územia Francúzsku v roku 1861 čelilo Monako existenčným problémom. Karol III. prišiel s nápadom na kasíno vo štvrti, ktorá sa neskôr preslávila pod názvom Monte Carlo. Už v roku 1869 bola herňa taká zisková, že si kniežactvo mohlo dovoliť nevyberať dane. Túto výhodu majú doteraz všetci obyvatelia s výnimkou Francúzov.
