Tisíce Slovákov si dnes budujú kariéru v Prahe. Nie preto, že by bola bližšie, ale preto, že ponúka viac. Lepšie podmienky, väčší trh, profesionálne výzvy aj pocit, že sa veci môžu hýbať dopredu.
Nie je to exodus z beznádeje, ale migrácia ambícií. Každý deň sa v pražských kaviarňach, kanceláriách aj coworkingoch rozpráva po slovensky – nie preto, že by bola bližšie, ale preto, že ponúka viac možností.
Praha sa stala mestom, kde Slováci hľadajú to, čo doma nenachádzajú: väčší priestor na rast, profesionálne výzvy, funkčný systém a život, ktorý má rytmus veľkomesta. A hoci ju delí od Bratislavy len niekoľko hodín cesty, pre mnohých predstavuje hranicu medzi tým, čo sa dá, a tým, čo sa stále len sľubuje.
Podľa posledných dostupných údajov Českého štatistického úradu žilo koncom roku 2022 v Česku 117-tisíc Slovákov, z toho približne štvrtina sa nachádza v Prahe. Slováci sú po Ukrajincoch druhou najpočetnejšou skupinou cudzincov v krajine, pričom až 72 percent z nich je v produktívnom veku od 20 do 49 rokov. Je to generácia, ktorá nechce čakať, kým sa na Slovensku „niečo zmení“. Chcú sa rozvíjať tu a teraz – a Praha im na to dáva priestor.
Kariérne príležitosti
„Hlavným dôvodom bola kariérna príležitosť, ktorú by som v Bratislave nedostal,“ hovorí Peter Jančárik, ktorý pracoval v bratislavskej PR agentúre Seesame a v Prahe sa zamestnal v technologicko-mediálnej spoločnosti Seznam.cz. Jeho príbeh nie je ojedinelý. Do českého hlavného mesta sa presťahoval tesne pred voľbami, no ako hovorí, politika nebola hlavným dôvodom. „Keď sa zhováram s ľuďmi, ktorí odchod zvažujú, hovorím im, aby to nerobili len pre politickú situáciu. Tá sama osebe nie je dostatočný dôvod,“ dodáva.
Keď sa zhováram s ľuďmi, ktorí odchod zvažujú, hovorím im, aby to nerobili len pre politickú situáciu.
V Prahe, kde mesačne pracuje vyše 880-tisíc ľudí, je ekosystém technologických firiem, startupov a médií podstatne širší než doma. „Samotná veľkosť pôsobiska zohráva v tomto ekosystéme veľkú úlohu,“ hovorí v jednom z rozhovorov pre Forbes spoluzakladateľ technologického startupu Deepnote Jakub Jurových. Podľa neho, ak sa snaží získať do tímu dvoch vynikajúcich vývojárov, už aj Praha je pomerne malá. O to väčší problém to môže byť v Bratislave.
Podľa Jakuba však rozhoduje aj reputácia miesta. „Nie je jednoduché presvedčiť dizajnéra z Londýna, aby sa presťahoval do Bratislavy. Praha má svetové renomé, Bratislava zatiaľ nie.“
Okrem trhu a imidžu rozhodujú aj dáta. V roku 2024 dosiahla priemerná mzda v Prahe 59 870 korún, teda približne 2 426 eur. V Bratislave to bolo 2 162 eur, celoslovenský priemer len 1 524 eur. Rozdiel 300 až 900 eur mesačne predstavuje pre mladého odborníka rozdiel medzi komfortom a kompromisom. Ale ani to nie je všetko.
„V bežnom živote by som vyzdvihol kvalitu verejných priestorov, MHD, kultúru, školstvo aj zdravotníctvo,“ hovorí Jančárik. „V Prahe sú služby rozvinutejšie, trh práce profesionálnejší a konkurencia väčšia.“
Vysokoškolské vzdelanie
Slováci tvoria v Česku výnimočnú skupinu. Až 31 percent z nich má vysokoškolské vzdelanie – najvyšší podiel spomedzi všetkých cudzincov po Rusoch. Tri štvrtiny Slovákov v Česku pracujú, z toho viac než 80 percent ako zamestnanci. Najviac v priemysle, zdravotníctve a obchode. V praxi to znamená, že ide o ekonomicky silnú, kvalifikovanú skupinu, ktorá Česku prináša know-how, dane aj pracovnú etiku.
„V Sezname má moja práca značný vplyv,“ hovorí Slovák, ktorý sa venuje moderácii obsahu a boju proti dezinformáciám. „Naše služby mesačne využíva takmer 90 percent českej internetovej populácie a na homepage prídu denne štyri milióny ľudí. Cítim, že mám pre svoju prácu mandát aj podporu vedenia.“
Peter Jančárik je jedným zo Slovákov, ktorí za svoje pôsobisko zvolili Prahu. Foto: Archív Petra Jančárika
Česko-slovenské tímy pritom podľa neho spolupracujú mimoriadne dobre. „Slováci sú akčnejší, srdečnejší, Česi zas rozhodujú viac na základe dát. Jedni sú väčší ‚driveri‘, druhí to držia viac pri zemi. A to je ideálna kombinácia.“ Prahu opisuje ako „väčšie zahraničie, ktoré však nie je úplne zahraničím“. Cíti sa tam ako doma, ale zároveň v prostredí, ktoré ho posúva ďalej.
Nie všetko je však bezchybné. „Veľkým problémom Prahy je nedostupnosť bývania a škôl,“ priznáva. „Mesto rastie, no infraštruktúra nestíha.“ Tí, ktorí prichádzajú s rodinou, často riešia školské kapacity či adaptáciu detí. „Presun asi najťažšie niesla naša dcéra, ktorú sme vytrhli z jej školy a kolektívu v Bratislave,“ hovorí.
Trvalé rozhodnutie
Napriek tomu je rozhodnutie trvalé. „Najprv som dochádzal, potom sme sa presťahovali všetci. Nedávno sme predali bratislavský byt, takže návrat neplánujeme.“
Z makropohľadu ide o trend, ktorý by mal Slovensko znepokojovať. Krajina má 5,42 milióna obyvateľov a ich počet klesá. Slováci odchádzajú najmä do Česka, Rakúska a Nemecka – teda tam, kde systém funguje efektívnejšie. „Slovensko nielenže nevytvára motivujúce podmienky pre odborníkov, ale často sa ich aktívne zbavuje a dáva im najavo, že o ich expertízu nestojí,“ hovorí Jančárik. Pritom sa to všetko týka nielen platov, ale aj škôl, príležitostí a celkovej kvality života.
To je jasný budíček pre celý ekosystém.
Pritom aj posledný report o startupovom ekosystéme priniesol alarmujúce závery. Až štvrtina z týchto mladých inovačných firiem zvažuje odchod zo Slovenska. „To je jasný budíček pre celý ekosystém,“ hovorí Eva Šimeková, associate partner spoločnosti Civitta. Pre mnohé firmy je totiž Slovensko testovacia pôda, kým nájdu skutočné príležitosti v zahraničí.
Odliv mozgov je tichý, no o to vážnejší problém. Každý kvalifikovaný človek, ktorý odíde, oslabuje nielen produktivitu, ale aj inovačný potenciál krajiny. Tí, ktorí ostávajú, to často vnímajú ako osobnú výzvu – alebo ako boj s veternými mlynmi. „Úprimne držím palce každému, kto to so Slovenskom nevzdáva,“ dodáva. „Ja sám som roky veril, že keď odídu všetci, neostane nikto, kto by to tu potiahol. Ale mne sa už trochu vybili baterky. Nech sa snažia mladší a motivovanejší.“
Jakub Jurových k tomu dodáva, že Slovensko má stále veľký potenciál – ak sa naučí pracovať so svojím ľudským kapitálom. Minimálne v startupovom prostredí navrhuje, aby sa mestá sústredili na zgrupovanie talentu, čím pritiahnu nových ľudí.
Príbehy ako tieto ukazujú, že slovenský odchod do Prahy nie je útek pred realitou, ale racionálne rozhodnutie pre prostredie, ktoré ponúka viac. A zároveň nastavujú Slovensku zrkadlo. To pritom neodráža, kto je vinný, ale čo treba zmeniť, aby tí, ktorí dnes odchádzajú, raz mali dôvod vrátiť sa.
