Našu krajinu len nedávno obletela správa o mladom Slovákovi, ktorý skóroval na svetovej úrovni a na prestížnom galavečere získal cenu za televíznu tvorbu Emmy.
Tridsaťdvaročný Dávid Štumpf pôsobí skromným dojmom, no v jeho pracovnom portfóliu svieti niekoľko naozaj zvučných spoluprác. Vyštudoval bratislavskú VŠMU aj pražskú FAMU a ako animátor pracoval na seriáli Disney+ Ms. Marvel, za ktorý si odniesol zlatú sošku televíznej akadémie v kategórii „outstanding motion design“.
archív Dávida Štumpfa
Štumpf v animátorskej brandži nie je žiadnym nováčikom. Pracoval napríklad na projektoch veľkých spoločností, ako sú Youtube, Apple či Nike. Ruku k dielu priložil aj na oceňovanom seriáli Netflixu. V rozhovore pre Forbes prezradil viac o zákulisí odovzdávania Emmy, aké je byť freelancerom vo filmovej brandži, ale aj to, ako sa mu podarilo do seriálu Marvel „prepašovať“ vlastného psa.
Začiatkom januára ste sa zúčastnili odovzdávania Primetime Creative Arts Emmy v L.A. Dokážete opísať, aké je to získať prestížnu cenu Emmy?
Bol to super pocit. Keď som stál na pódiu, nevedel som, čo robiť s rukami a bolo to trochu trápne.
Takže aj trošku nervozity.
Jasné, bolo tam veľa ľudí a trošku nervozity. Bolo super, že v rámci Emmy sme sa vlastne prvýkrát videli osobne s celým tímom. Boli sme dobrá partia, ale videli sme sa len na online hovoroch, pretože sme pracovali remote.
Pred podujatím sa konala koktail párty, kde sme sa stretli. Ceremónia bola fajn, ale najviac ma bavilo to, čo prišlo po nej. Zabavili sme sa a dlho som nemal z niečoho taký dobrý pocit.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Zákulisie odovzdávania cien Emmy
Ste jedným z mála Slovákov, ktorému sa na toto prestížne odovzdávanie cien podarilo dostať. Čím vás prekvapil samotný večer?
Prekvapilo ma, že ľudia, ktorí nám Emmy odovzdávali, boli v určitom smere až bojazliví a hákliví na margo samotných cien. Museli sme podpísať rôzne protokoly o tom, že sme cenu prevzali a že cena nie je naším majetkom, ale majetkom televíznej akadémie.
archív Dávida Štumpfa
Viac byrokracie, ako ste očakávali?
Áno. Každého, kto získal cenu museli previesť byrokratickým procesom, čo pri jednom človeku trvalo približne 15 minút. Myslel som si, že tam prídem, dostanem cenu a pošlú ma preč. V skutočnosti išlo o zdĺhavejší proces. Keď sme podpísali protokoly, vzali nás do miestnosti, kde bolo fotenie na červenom koberci.
To bolo zase časovo obmedzené, nemohli sme na ňom nejako výrazne blbnúť a fotiť sa, ako sme chceli. Urobili nám pár rýchlych fotiek, pretože na fotenie čakali ďalší ľudia. Celé to dokopy trvalo asi pol hodinu.
Creative Arts Emmy je technická kategória pre ľudí zo zákulisia tvorby televíznej produkcie. V čom je pre vás ako tvorcu dôležité takéto ocenenie?
Myslím, že je dôležité. Faktom totiž je, že tvárami seriálov sú najmä producenti a distribútori, ktorých mená pozná verejnosť. Ďalej sú to herci a niekde na nižšej úrovni scenáristi a režiséri.
Samotní ľudia, ktorí vytvoria dielo, sú akoby trochu pozabudnutí. Ceny pre ľudí za oponou sú preto oveľa dôležitejšie ako pre hercov či režisérov. Je to pre nich navyše aj určité uznanie a zadosťučinenie, dôkaz, že to má skrátka zmysel.
Čo sa u vás zmenilo po získaní ceny Emmy?
Cítil som veľkú podporu od rodiny a známych. Písalo mi veľa ľudí, ktorým za to ďakujem. Zatiaľ neviem, do akej miery to ovplyvní môj profesijný život. V rámci osobného života to však bola veľká zmena.
archív Dávida Štumpfa
Nie som napríklad zvyknutý dávať rozhovory, ale teší ma, že takéto ocenenie upriamilo pozornosť aj na našu profesiu. Ak to motivuje ľudí ísť cestou animácie, napríklad aj na VŠMU, alebo podporiť nejakým spôsobom domáci priemysel, rozhodne to malo zmysel.
Cenu ste získali za „outstanding motion design“ za seriál Ms. Marvel od Marvel Studios. Skúste vysvetliť laikovi, čo je to za kategóriu.
Seriál Ms. Marvel sa skladá z dvoch svetov. Jeden je hraný svet reality, potom je tu druhý – vnútorný svet hlavnej hrdinky Kamaly. Je znázornený animovanými sekvenciami a pasážami vrátane otváracej sekvencie pri každej epizóde. Celý tento animovaný svet by som označil za ten motion design svet.
Menil sa váš tím počas práce na tomto seriáli?
Povedal by som, že sa menil podľa potrieb. Najskôr sme boli maličký tím, asi tak štyria ľudia. Vymýšľali sme, ako to bude vyzerať a fungovať. Celý jej svet a koncepciu sme sa snažili preložiť do filmového jazyka. Aby to bolo funkčné, snažili sme sa nastaviť princípy, ktoré sa potom mohli používať aj v rámci celého seriálu.
Neskôr, keď sme už išli do produkcie a začali sme vytvárať samotné sekvencie a animovať, tím sa rapídne rozrástol. Pribudli „3D-čkári“, ktorí nám pomáhali zasadiť animácie do živého obrazu, „compositori“ a podobne.
Rozrástli sme sa o približne 30 ľudí, ale nebolo to tak, že spočiatku sme boli štyria a potom tridsiati. Bol to organický proces a ľudia s nami spolupracovali podľa aktuálnej potreby tímu.
Správu o Emmy spočiatku pokladal za vtip
Očakávali ste, že cenu s tímom získate?
Vedeli sme to asi mesiac dopredu. Veľmi špecifické kategórie majú špeciálne zloženú odbornú porotu, ktorá pochádza z televíznej akadémie. Ide zhruba o desiatku ľudí.
Foto: archív Dávida Štumpfa
Samotné oznámenie nás prekvapilo. Seriál sme už robili pomerne dávno a premiéra bola posunutá o rok aj pre zmeny, ktoré som spomínal. Pre mňa to bol už zabudnutý projekt. Nič také, čo by som aktívne držal v pamäti. Keď mi zavolal režisér s tým, že sme vyhrali Emmy, pokladal som to za vtip. Až keď mi prišla oficiálna pozvánka na Emmy z Los Angeles, povedal som si: „Aha, je to realita.“
Zrejme nemôžete hovoriť o všetkých detailoch spolupráce na projekte, ale museli ste pri práci na Ms. Marvel dodržiavať nejaké špeciálne pravidlá, ktoré si stanovilo štúdio Marvel?
Práveže nie, mali sme v tom veľké šťastie. Aj pre samotných producentov to bol viac-menej experiment. Dali nám voľnú ruku a mohli sme si prakticky vymyslieť čokoľvek. Samozrejme, muselo to byť k veci a týkať sa témy. Páčili sa im naše nápady, ale problém nastal o niečo neskôr.
V momente, keď sa prerušila produkcia a prišli s novými požiadavkami. Chceli zmeniť dizajn v niektorých pasážach, čo bola škoda, pretože pôvodne sme to mysleli tak, že hlavná hrdinka Kamala je začínajúca umelkyňa, ktorá ešte nemá príliš vysoké ilustrátorské zručnosti.
Podľa mňa to fungovalo aj so samotným scenárom. Neskôr za nami prišli s tým, že chcú, aby Kamala bola profesionálna a skúsená umelkyňa, a preto sme zmenili aj dizajn. Mne osobne sa ten finálny až tak nepáčil. Vtedy som pocítil, že sme nemali úplnú slobodu. Prvý polrok sme však naozaj mohli doslova blbnúť s vlastnými nápadmi.
Do Marvel seriálu prepašoval fotku svojho psa
Marvel Studios vlastní spoločnosť Disney. Vstupovali aj do pripomienkovania projektu?
Myslím si, že len do distribučných záležitostí. Zaoberali sa skôr právnou stránkou. Ja som do seriálu napríklad prepašoval aj fotku svojho psa.
archív Dávida Štumpfa
To je zaujímavé, ako sa to stalo?
V seriáli je pasáž, kde sú rôzne internetové účty, ktoré sme si museli vymyslieť. Urobil som ich sebe aj psovi. Napríklad toto a iné právne záležitosti riešil práve Disney. Použil som aj fotku, kde bola moja priateľka, čo si vyžiadalo tiež pár byrokratických úkonov.
Častokrát to bolo otravné. Niekedy bolo presne definované, čo môžeme a nemôžeme použiť, preto sme museli hľadať iné cesty. Pes sa tam, našťastie, dostal a nemusel ani nič podpísať.
Ľudí zaujíma aj finančná stránka vašej práce. Nemusíte hovoriť konkrétne čísla, ale je práca pre zvučné značky zároveň dobre platenou?
Určite áno. Treba však dodať, že freelanceri si určujú cenu sami a sú tak na tom lepšie ako zamestnanci samotného štúdia. Na druhej strane, prácu si musia hľadať a nemajú ju vždy istú. Ja osobne sa po finančnej stránke nemám na čo sťažovať.
Platí u freelancera, že niekedy máte práce nad hlavu a inokedy zase „hluché obdobia“?
Presne tak to funguje. Minulý rok bol zhodou okolností na reklamnom trhu trochu hluchý. Veľkí klienti sa zľakli recesie a znížili rozpočty na reklamu, čo sa dotklo štúdií aj freelancerov. Mám množstvo známych, ktorí mali minulý rok problémy s prácou.
Mňa sa to, našťastie, nedotklo a celý minulý rok som prácu mal. Niekedy je to náročné a ľudia sú v strese z toho, čo bude ďalej. Na druhej strane, pri freelanceroch ich denná sadzba odzrkadľuje aj tieto riziká. Majú vyššie denné príjmy, aby mohli vykryť aj „hluché obdobia“. Ja bývam v Prahe, ktorá je neporovnateľne lacnejšia ako New York, preto je to v pohode aj pri výkyvoch.
Ktorý projekt sa vám finančne najviac oplatil?
Ťažko povedať, väčšinou mám dennú sadzbu, ktorá sa počas rokov zvyšuje. Mal som projekt, pri ktorom bol tím pod časovým stresom a museli sme ho urobiť veľmi rýchlo, ale zarobili sme 10-tisíc eur za pár dní.
archív Dávida Štumpfa
Ako vyzerá váš pracovný deň? Dáte si každé ráno kávu a pustíte sa do práce alebo sa to mení zo dňa na deň?
Záleží to od toho, kde sa nachádza dané štúdio, pre ktoré aktuálne pracujem. Ak sa nachádza v Spojených štátoch, napríklad v New Yorku, je tam časový rozdiel šesť hodín. Na začiatku projektu sa s producentom dohodnem, že nechcem robiť od piatej večera do jednej v noci. Zatiaľ sa vždy podarilo nájsť rozumný kompromis.
Zväčša pracujem pol dňa v rámci ich pracovného dňa, aby sme mohli komunikovať a zvyšok času si fungujem podľa seba. Keď ide o newyorské štúdio, tak väčšinou robím od obeda do ôsmej hodiny večer.
Môj bežný deň teda vyzerá tak, že ráno vstanem, okolo obeda začínam pracovať a niekedy v polovici dňa máme video hovor. Povedal by som, že zo strany týchto štúdií ide vcelku o agilný prístup. Každý deň si voláme a rozprávame sa o tom, kto čo urobil a na čom bude pracovať ďalej.
Na akom projekte pracujete aktuálne?
Som v New Yorku a so štúdiom Hornet pracujem na jednej reklamnej kampani. Síce nemôžem prezradiť konkrétnosti, ale bude to zaujímavá, pekná a relatívne veľká kampaň.
V minulosti ste pracovali aj pre Apple, Google či Nike. S ktorou spoločnosťou sa vám robilo najlepšie?
Jedna z mojich obľúbených spoluprác za minulý rok bola so spoločnosťou YouTube. Síce patrí pod Google, ale má svoj vlastný dizajnový tím. Dali mi úplne voľnú ruku, podporovali ma a mal som nulové reštrikcie. Druhá zaujímavá spolupráca nebola s konkrétnou značkou, ale štúdiom Buck, ktoré bolo pre mňa vysnívaným štúdiom už pred desiatimi rokmi, keď som sa len učil animovať.
Je to najrenomovanejšie animačné reklamné štúdio s pobočkami v Los Angeles či New Yorku. Zadefinovali, ako vyzerajú aktuálne reklamné kampane. Začali spolupracovať s nezávislými autorskými umelcami a s nimi vytvárali kampane pre firmy. Aj preto sú napríklad kampane pre Google také hravé.
archív Dávida Štumpfa
Štúdio Buck bolo v tomto smere veľkým priekopníkom a aj dnes sú veľmi progresívnym štúdiom. Spoluprácu s ním si zrejme vážim najviac. Sú to naozajstní profíci a navyše veľmi skromní ľudia. Buck je notoricky známe a prestížne aj pre klientov, ktorí mu skrátka veria.
Ktorá spolupráca bola pre vás, naopak, zlou skúsenosťou?
Tá s ČSOB, ale viac by som to asi nerozoberal.
Pracovali ste aj s Netflixom, o ktorom sa hovorí, že autorom necháva úplne rozviazané ruky. Niekedy však pre prílišnú slobodu umelcov trpí kvalita produktu. Aké sú vaše skúsenosti?
S Netflixom som mal veľmi dobrú skúsenosť. Nerobil som dlhodobo na nejakom seriáli, ale bol som hosťujúci režisér na detskom seriáli Storybots, ktorý je kvalitne urobený a vyhral dve ceny Emmy.
Scenárista, ktorý na ňom pracuje rešpektuje umelcov a necháva im slobodnú ruku. Vymyslel, že v každej epizóde sú tri hudobné videá, tri hudobné vložky a každú z nich režíruje vždy iný animátor vo vlastnom štýle. Ja som takto pracoval na dvoch.
Naozaj som mal slobodu a voľnú ruku pri práci. Predtým som pracoval na seriáli, ktorý je tiež na Netflixe. Volá sa How to Sleep. Je to antológia krátkych filmov o spánku od skvelých režisérov a ako animátor som pracoval na prvej epizóde, ktorú režírovalo poľské režisérske duo. Išlo tiež o dobrú spoluprácu.
Videoklip pre Patejdla
Ešte ako študent ste získali množstvo ocenení so študentskými filmami ako Kovbojsko a Sh_t Happens. Je aj toto cesta ako sa zviditeľniť pre štúdiá?
Celkom to fungovalo, ale skôr nepriamo. Festivalový filmový svet je trochu iný ako ten komerčný, hollywoodsky alebo newyorský reklamný svet. Umožnilo mi to vyvíjať si zručnosti a dostať sa k určitým nezávislým zákazkám. Bola ňou napríklad znelka na festival. Na základe tohto ma našli aj väčšie štúdiá, presnejšie na základe portfólia, ktoré som si vybudoval.
Máte aj svoj vysnívaný projekt?
Asi nemám. Ak by som si mohol zložiť vysnívaný tím dizajnérov a animátorov, tak by som chcel niečo určite vytvoriť, ale nebola by to komerčná vec. Skôr krátky film alebo hudobný videoklip.
Máte vysnívaného hudobníka, pre ktorého by ste chceli vytvoriť videoklip?
Pre Vaša Patejdla.
