Hollywoodske megahity, ale aj domáca slovenská tvorba. Zvukár Viktor Krivosudský prerazil vo svete veľkých filmových produkcií a prezradil, ako vyzerá pozadie filmového biznisu.
Akčný triler Podfukári 3, dobová dráma Norimberg, ale aj biografický hit Maria s Angelinou Jolie. Slovenský zvukár Viktor Krivosudský roky pracuje vo filmovom fachu. Jeho meno nájdete za prácou slovenských divácky najúspešnejších hitov, ako sú gangsterky Miki a Černák, ale aj filmy Čiara či Invalid.
Postupne sa však prepracoval aj do hollywoodskych vôd, kde pôsobil v štáboch najznámejších zahraničných značiek. Pre Forbes prezradil, ako môžu zvukári filmárom ušetriť tisíce a prečo sa na jeho džob niekedy pozerá cez prsty.
Otvára sa skôr Pandorina skrinka. Časom prichádzam na to, že dôležitejšia než osveta o zvuku medzi kolegami zvukármi je osveta u ostatných zložiek štábu. Nemajú totiž presnú predstavu, čo zvuk v skutočnosti znamená a aké dôsledky vyplývajú z jeho zanedbania.
Presne tak. Je to veľká neznáma, ktorú málokto ovláda. Preto si ľudia ľahko povedia, že sa zvuk opraví neskôr v postprodukcii. Neuvedomujú si však jednoduchú vec: ak je herec v kostýme, pripravoval sa na rolu dva roky a je v danom priestore so svojimi hereckými partnermi, podáva jedinečný výkon.
Je nemožné ho zopakovať o rok neskôr v štúdiu, keď sa bude pozerať na svoj vlastný obraz spred niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. Je to dnes vo svete veľká téma, moment záznamu zvuku je len jeden a neexistuje spôsob, ako ho zopakovať s rovnakými črtami a tou istou „mágiou“.
Áno, vieme ušetriť obrovské sumy. Ak sa zvuk kvalitne zaznamená už na začiatku, celá postprodukcia sa extrémne zrýchľuje, pokojne aj o týždne. Rovnako ako vtedy, keď ušetríme čo i len jeden deň v mixážnej hale, je to finančne oveľa výhodnejšie, než platiť drahé postprodukčné kapacity.
Bavíme sa o tisíckach až desiatkach tisíc eur vo zvukovej postprodukcii. V prípade hollywoodskych produkcií stoja niekedy tisíce eur aj samotné sekundy nakrúcania. Existujú dni, kedy každá jedna sekunda prevádzky stojí tisíc eur.
Točilo sa to na osem až 12 kamier súčasne, s veľkým štábom a komparzom, aby sa ušetril čas. Bola to veľmi drahá sekunda výroby, lebo pracujete s hereckou hviezdou, ktorej honorár je takisto nákladný.
Jeden z veľmi zaujímavých projektov bol film Now You See Me 3 (distribučný slovenský názov Podfukári 3, pozn. red), ktorý už diváci môžu vidieť v kinách. Pôsobil som tam ako asistent zvuku a mikrofonista s tímom, ktorý zaznamenával bojové scény.
Mojou úlohou bolo dostať mikrofón na správne miesto vždy tak, aby bolo možné zaznamenať každý prejav herca aj bez použitia skrytých mikrofónov, pretože ho herci často odmietajú z dôvodov komfortu pri náročných bojových choreografiách.
Na Norimbergu som mal menšiu úlohu. Celý film sa nakrúcal v Budapešti, ale prenajímali si historické dobové autá zo Slovenska. Tieto autá boli jedinečné a mali rôzne špecifiká, ktoré sa režisérovi tak zapáčili, že chcel dodatočné nahrávky zvukov tých konkrétnych áut, ktoré mali aj na nakrúcaní.
Kolegovia z Los Angeles oslovili maďarskú produkciu a zvukára, ktorý robil záznam zvuku na lokácii, tí následne oslovili mňa a my sme tieto autá nahrali v Bratislave. Takto to niekedy vyzerá – niekto z opačnej strany sveta potrebuje detail, napríklad konkrétne trúbenie auta, a tak nehľadá tento zvuk v databanke, ale chce autentický zvuk daného stroja. To je úroveň detailu, ktorá sa niekedy vyžaduje.
Robo Homola
Práca s Angelinou Jolie
V predchádzajúcich rozhovoroch ste spomínali film o Márii Callas s Angelinou Jolie. Rozoberali ste, aké bolo komplikované, keď ste boli „hlasom v jej uchu“. Ako fungovala táto spolupráca?
Pri tomto projekte bola kľúčová príprava. Strávili sme obrovské množstvo času vymýšľaním, ako to celé technicky zrealizovať a samotná technická príprava trvala asi mesiac. Našou úlohou bolo navrhnúť celý systém nahrávania, tok zvuku po pľaci a vypracovať alternatívy A, B, C a D. Pre hlavného zvukára Maca Rutha som zostavoval celý set, riešil som každý kábel a dokonca nechal vyrábať transportné obaly na mieru.
Komplikácia projektu spočívala totižto aj v tom, že jeden deň točíte v Paríži, druhý v Miláne, tretí v Budapešti a štvrtý v Grécku. Z tohto dôvodu musíte so zvukovou technikou cestovať po svete, musí sa dať rýchlo zbaliť a vybaliť, aby bola okamžite k dispozícii a musí byť do veľkej miery modulárna, aby ste mohli točiť v každom priestore, od veľkého operného domu až po jachtu či čln.
Dôležité je vždy sa prispôsobiť každej jednej situácii a scéne, nielen veľkosťou a modulárnosťou, ale aj tým, čo konkrétny kus techniky dokáže. Ak pracujete s Angelinou Jolie a točíte jemnú áriu, kde šepká, je to iné, než keď spolupracujete s orchestrom.
Ona musí v uchu počuť všetko presne tak, ako to v danej scéne potrebuje. Pripravili sme preto tri či štyri rôzne systémy, ona si ich vyskúšala a vybrala si ten, ktorý jej vyhovoval. Úroveň servisu pre veľké produkcie je práve o tom, že máte plány B aj C, aby mal umelec možnosti a mohol podať výkon v ktorejkoľvek situácii.
Problémy zvukára v 21. storočí
Takže musíte brať do úvahy aj to, aby sa váš typ techniky nerušil s inými zariadeniami?
Áno, aj s tým sa často stretávame a býva to problém. Na to slúžia technické obhliadky. Ako vedúci jednotlivých filmových zložiek sa vtedy stretneme na miestach budúceho nakrúcania, snažíme sa priestory vopred skontrolovať a čo najlepšie sa pripraviť na nakrúcanie.
V súčasnosti poznáme sofistikované metódy, aby sme sa vyhli konfliktom s rušením signálu. Momentálne sa tomu venujem aj v rámci svojho post doktorandského výskumu, pretože rušenie frekvencií je pre zvukárov aj celý štáb najväčšou výzvou budúcnosti. Všade je Wi-Fi, 3G, 4G, 5G, digitálne vysielanie a množstvo ďalších zariadení, ktoré navzájom medzi sebou súperia o signál.
V bežnom činžiaku vidíte napríklad 24 Wi-Fi sietí, ale na pľaci s veľkým štábom je pokojne 480 zariadení – každá vysielačka, každé svetlo, každý telefón, tablet či komunikačné zariadenie sú na nakrúcaní v neustálom pohybe a všetky spolu súperia o kvalitu signálu.
Ako riešite podobný chaos na pľaci?
Problém je v tom, že dnes je takmer každé zariadenie bezdrôtové. Ak vypadne bezdrôtový prenos obrazu, režisér nevidí, čo sa točí. Ak vypadne bezdrôtový prenos zvuku, režisér nepočuje, či herec povedal repliku so správnym výrazom. Čas je extrémne drahý a takéto výpadky sú neprípustné.
Musíme preto venovať veľa času koordinácii s ostatnými oddeleniami. Vo svete je už bežným javom, že na veľkom nakrúcaní vzniká pozícia takzvaného RF koordinátora. Jeho úlohou je prideliť každej zložke časť frekvenčného spektra, ktoré bude využívať na svoje zariadenia. V našich končinách a pri menších výrobách často táto téma zasahuje hlavne zvukárov, pretože my sme na bezdrôtovom prenose životne závislí. Kamera má v sebe pevný disk a nahráva lokálne, ale k nám zvuk väčšinou „letí“ vzduchom.
Ak nám prenos vypadne, nemáme možnosť spätnej opravy. Je to kritická vec. Dnes už vznikajú technológie, ktoré nám umožňujú záložný záznam priamo na vysielač, ale bezdrôtový prenos stále zostáva kľúčovým prvkom pre správny chod nakrúcania.
archív VK
Na pľaci so superstar
Vráťme sa k Angeline Jolie. Je to síce trochu lifestylová téma, ale zaujíma ma to z odborného hľadiska. Ak je film postavený na jej hlase a zvuku, ako s takouto herečkou komunikujete? Je na pľaci určitá profesijná hierarchia alebo s takouto herečkou komunikujete priamo?
Záleží na tom, či hovoríme o nakrúcaní alebo o postprodukcii. V postprodukcii je hierarchia jasná – pri veľkých projektoch je od začiatku supervízor zodpovedný za celú zvukovú stránku.
Keďže išlo o hudobný film, v prípade filmu Maria to bol John Warhurst, ktorý s ňou komunikoval od začiatku projektu o jej postave, prejave, speve a jednotlivých scénach. Angelina mala šesť mesiacov hlasovú koučku, čo bolo počuť na nakrúcaní. Spievala fantasticky.
V niektorých častiach filmu je vo výsledku použitý aj jej hlas a spev, ale väčšinou je to kombinácia originálu Marie Callas, jednej maďarskej speváčky a Angeliny Jolie. Aj o výsledné zloženie tejto kombinácie sa stará práve spomínaný supervízor.
No a potom je tu produkčný tím, ktorého súčasťou som bol aj ja. Našou úlohou bolo zabezpečiť záznam zvuku na pľaci a maximálny komfort pre hercov, aby sa im dobre spievalo, hralo a všetko fungovalo. Prvý deň boli medzi zvukármi a hercami traja ľudia, ktorí nám posúvali informácie.
Nevznikal takto komunikačný šum a chaos?
Bolo to veľmi kontraproduktívne, pretože sa ku mne informácie dostávali skreslené. Moja prvá skúsenosť s Angelinou Jolie bola celkom vtipná. Tlačil na mňa tretí asistent réžie, aby som jej niečo pustil do miniatúrneho slúchadla na kontrolu, či je všetko správne, hoci som videl, že práve hovorí s režisérom a nechcel som ju rušiť. Po sérii takýchto chýb som sa tieto medzičlánky snažil vynechať a prešiel som na priamy kontakt. Fungovalo to na sto percent – jedna otázka, jedna odpoveď.
Úplne sme eliminovali informačný šum. Celkovo som mal najradšej intímnejšie scény, kde nebol okolo nás veľký štáb. Pri týchto scénach nás často v miestnosti nebolo viac ako 5. Keď stála vedľa mňa, mohol som sa jej priamo opýtať, či je to v poriadku a čo môžeme vylepšiť. Pamätám si, že raz mi po prvom ostrom zábere povedala, že potrebuje dlhšiu koncovku posledného tónu, aby mohla emocionálne dohrať moment vnútorného zrútenia jej postavy.
Potrebovala na to tri až štyri sekundy. Nahrávka nemala taký dlhý koniec, ale vyriešil som to pár kliknutiami a vyrobil som dlhší dozvuk posledného tónu, ktorý sa postupne rozplynul. Pracoval som v podstate ako postprodukčný zvukár, ale priamo na pľaci. Mal som otvorený notebook s rovnakým softvérom, aký používame vo zvukovej postprodukcii v štúdiu a okamžite som tak mohol pripraviť, o čo ma v danej chvíli Angelina požiadala. Keby to vtedy vysvetľovala asistentovi, informácia by sa ku mne mohla dostať v úplne deformovanej podobe.
Robo Homola
Evolúcia biznisu
Kde sa momentálne nachádza komerčný hollywoodsky zvukový biznis?
Je zaujímavé, že od čias covidu už Los Angeles nie je tou výhradnou mekkou filmu. Produkcia sa presúva do sveta, pretože európske krajiny zaviedli finančné stimuly.
Na Slovensku môžete takto dostať späť 33 percent z investovaných peňazí, takzvaných vratiek. To otvorilo našu krajinu zahraničným filmárom, vďaka čomu som sa aj ja spoznal s ľuďmi z branže.
Pre vysvetlenie – časť financií sa produkcii vráti cez štátne vratky.
Presne tak. Ak tu investujú tri milióny, milión dostanú späť. To je lákavé, najmä ak sú tu schopní profesionáli a ceny sú stále nižšie než v USA, hoci výsledky môžu byť porovnateľné.
Stále menej produkcií preto zostáva v Amerike. Dokonca aj veľké franšízy ako Marvel sa presunuli do Británie. Filmový biznis v posledných rokoch ovplyvnili aj streamovacie platformy, ktoré investujú aj do lokálnych produkcií po celom svete. Trh sa mení, Netflix kupuje Warner Bros., vznikajú nové giganty, ale aj naše lokálne platformy ako Voyo investujú do pôvodnej a vlastnej tvorby.
Čo pre vás ako zvukára znamená táto migrácia filmových štábov do Európy?
Mne to umožnilo dostať sa na najväčšie svetové sety priamo v rámci Európy. To, čo sa kedysi dialo za bránami Hollywoodu, je teraz dostupné dve hodiny odo mňa, obrovské filmové štúdia sú napríklad v Maďarsku a najnovšie aj v Rumunsku.
Investície filmových produkcií v Maďarsku dosiahli v roku 2023 miliardu eur, Maďarsko je dlhodobo považované za jednotku na Európskom filmovom trhu. To, k čomu sme kedysi vzhliadali, je dnes na dosah hneď vedľa nás. Naopak, množstvo zvukárov v USA v minulých rokoch dokonca skončilo so svojou profesiou, pretože tam už nie je toľko projektov.
archív VK
Cesta zvukára
Viete opísať vašu evolúciu od zvukára jednotlivca až po majiteľa firmy (Sohom s. r. o., pozn. red.)?
Základom bolo robiť veci kvalitne. Aby som rástol, musel som investovať do vlastného vzdelávania. Pri každom filme som išiel na hranu svojich možností, času aj zdravia. Mal som aj šťastie na projekty a každú šancu som sa snažil využiť naplno. Kedysi som sa živil najmä reklamami, urobil som ich vyše dvetisíc, s nadhľadom by sa dalo povedať, že nenájdete na Slovensku veľkú spoločnosť, ktorú by som nemal v portfóliu.
V období covidu som sa však rozhodoval, čo budem robiť ďalej, cieľom sa stalo zamerať sa viac na filmovú tvorbu. Postupne som okolo seba vybudoval tím ľudí, ktorým verím a spolupracujeme už 15 rokov. Hoci som často zvukovou tvárou firmy ja, stojí za mnou veľa šikovných ľudí.
Postupne mi začali chodiť ponuky aj od produkcií, s ktorými som nikdy nerobil – či už zo Slovenska, alebo zo zahraničia. Keď máte viac ponúk, než je váš čas, musíte vybudovať štruktúru, ktorú máte pod kontrolou. Postupne sme investovali do techniky a začali sme pracovať na viacerých frontoch – aj pri nakrúcaniach a zázname zvuku, aj vo zvukovej postprodukcii.
Na Slovensku je paradoxom, že zvukár niekedy zvuk nielen nahráva, ale ho aj spracováva v štúdiu a finalizuje. V zahraničí to tak nie je, je tam oveľa väčšia špecializácia na konkrétnu činnosť. Pre mňa však táto kombinácia priniesla množstvo benefitov, sadu kombinovaných zručností, čím som sa stal zaujímavým aj pre zahraničných zvukárov ako asistent.
Je to zväčša práve preto, že rozumiem obom svetom – od samotnej nahrávky na pľaci až po finálny mix v postprodukcii.
Podľa otvorených registrov mala vaša firma minulý rok tržby cez 150-tisíc eur, ale zároveň ste boli v strate cez tritisíc eur.
Zisky závisia od toho, koľko investujeme do rozvoja. Minulý rok sme sa rozhodli, že dotiahneme technológiu na záznam zvuku na absolútnu svetovú špičku bez kompromisov. To si vyžiadalo veľký finančný vklad. Vedel som však, že tento rok budeme mať množstvo projektov, kde techniku využijeme a táto investícia sa vyplatí.
V roku 2025 sme zrealizovali tri hrané filmy a jednu veľkú mini sériu, čo bolo spolu viac ako 150 dní na pľaci. Jeden z filmov skončil u nás koncom tohto roka aj v postprodukcii. S odstupom času tak viem zhodnotiť, že investícia sa vyplatila – zvuková kvalita opäť narástla, ale najvýraznejšie sa prejavila investícia na časovej efektivite na samotnom nakrúcaní aj vo zvukovej postprodukcii.
Spočiatku bola firma Sohom najmä o mne, teraz je to už viac o tíme. Keď sa firma rozrástla na tím, znásobili sa aj tržby. Vďaka kombinácii tímu a investícií pevne verím, že tento rok to porastie aspoň na dvojnásobok v tržbách oproti minulému roku. To by sme opäť radi využili na rast a investíciu, tentokrát do postprodukčnej techniky, aby sme dostali naše štúdio na najlepší svetový štandard.
Prirodzeným vývojom do budúcna bude aj rozšírenie priestorov, investícia, ktorá opäť pohltí veľkú časť zisku. Dôležitou je tiež investícia do marketingu, máme viacero spoločností – jedna rieši zvukové služby, iná ostatné služby, napríklad produkciu. Do filmov tak vieme vstúpiť aj ako koproducenti. Ak má niekto dobrý film, vieme tak zainvestovať a ozvučiť ho aj bez toho, aby klient musel platiť plnú sumu.
Robo Homola
Ceny zákaziek
Skúste orientačne naznačiť, ako firma za zákazku na slovenskom filme získate honorár v hodnote tisícok či desiatok tisíc eur?
Veľmi záleží na počte dní nakrúcania daného filmu. Rádovo sa pohybujeme na sumách 800 až 900 eur za zvukársky tím pri menších projektoch na deň až po 1 600 eur na deň pri tých väčších. Strop určuje najmä prenájom techniky potrebnej na to, aby sa vedel projekt zrealizovať, čiže záleží na náročnosti filmu a scén, ktoré sa vo filme odohrávajú.
V priemere sa filmy u nás točia okolo 30 dní. Štandardný rozpočet filmu je v tomto smere 40 až 50-tisíc eur za záznam zvuku a samotná postprodukcia často kopíruje túto sumu. V prípade dlhodobejších projektov alebo väčších projektov suma adekvátne rastie k počtu dní nakrúcania a ich náročnosti.
Následná zvukovú postprodukciu cenovo ovplyvňuje množstvo faktorov od toho, či ide o kinofilm, televízny film, či sa predáva do zahraničia, aký rozsah služieb je pre konkrétny projekt potrebný a podobne. Dá sa však s istotou povedať, že ak to je náročné na pľaci, rovnako náročné to bude aj pri zvukovej postprodukcii, to odzrkadlí aj počet dní potrebných na postprodukciu a finálnu mixáž.
A pri hollywoodskej produkcii?
Opäť záleží na tom, aký veľký tím a akú techniku potrebujete. Dôležitým faktorom je, samozrejme, aj v akej krajine na filme pracujete a aké ambície má projekt. Je to veľmi komplexné. Produkcia sa vždy prispôsobuje lokálnym pravidlám. Iné ceny sú v Británii, Nemecku a iné zase v Budapešti.
Keď prichádza zahraničná produkcia do nášho regiónu, snaží sa vychádzať z lokálnych cien. Pri Budapešti to je oproti slovenským cenám vyššie o 25 percent, Británia môže byť vyššia aj o 50 percent a Amerika pokojne aj o 200 percent.
Samozrejme, potom sa zavažuje faktor, či chcete špičku vo svojom odbore, či už kameramana, alebo zvukára. Aj to môže cenu navýšiť.
archív VK
V oscarovej komisii
Ste členom Americkej filmovej akadémie, ktorá rozhoduje o Oscaroch. Ako ste sa k tomu dostali?
To bolo veľmi zaujímavé. Zahraniční zvukári ma veľmi podporovali. Vo svete panuje veľká otvorenosť a podpora. Súčasní elitní zvukári sú vo veku 50 až 70 rokov a prirodzene chcú svoje skúsenosti odovzdať ďalej. Fandili mi, videli moju prácu na Slovensku, ocenenie, ktoré som dosiahol, a tiež to, že už vyše deväť rokov učím na vysokých školách a organizujem workshopy.
Niektorí si ma preverili priamo na spoločných projektoch. Iniciatíva vstupu do Akadémie prišla od zvukára Simona Hayesa, držiteľa Oscara za Bedárov. Sedel so mnou na Slovensku a pýtal sa na moje portfólio. Povedal som mu, že žiadne nemám, lebo som ho u nás nikdy nepotreboval. Dal mi zoznam vecí, ktoré si mám pripraviť. Po mesiaci som mu to poslal a dozvedel som sa, že jeho plánom bolo navrhnúť ma do Americkej filmovej akadémie.
On ako špička v odbore sa za mňa zaručil a napísal odporúčací list. Toho roku bol nominovaný na Oscara za film Wicked. Podporili ma aj ďalší zvukári, napríklad Stéphan Bucher, ktorý bol v ten rok nominovaní na Oscara za Gladiátora 2 alebo Mark Ulano, čo je držiteľ Oscara za Titanic a zvukár Quentina Tarantina. Hlavnými garantmi môjho vstupu do Akadémie boli Mac Ruth a John Warhurst.
Robo Homola
Ako vyzerá samotný výberový proces?
V prvých kolách vyberáme shortlist pre kategóriu zvuk. Z následných shortlistov môžeme hlasovať vo všetkých kategóriách. Každý člen má prístup do aplikácie, kde si môže pozrieť všetky nominované filmy. V Hollywoode je to na inej úrovni než u nás. Na Slovensku rovnako dostaneme odkaz na filmy, ale Americká filmová akadémia robí množstvo aktivít navyše.
Sú o krok vpred. Tento rok napríklad investovali veľké množstvo financií do inovácie kina v Los Angeles, vybavili ho najmodernejšími reproduktormi. Ako zvukárov Akadémie nás všetkých pozvali na kalibračnú projekciu, kde pustia minuloročné filmy nominované na Oscara. Následne všetci zúčastnení napíšu pripomienky, ktoré sa zapracujú.
Kino tak bude pripravené na projekcie tohtoročných nominácii. V takomto prostredí dokážete skutočne vyhodnotiť ten najlepší zvuk. Nie je to teda len o pozeraní na iPhone. Podobné aktivity sú aj v iných mestách a projekcie prebiehajú v Los Angeles, New Yorku, San Franciscu alebo Londýne. Akadémia sa čoraz viac otvára svetu, čiže možno budúce roky pribudnú aj ďalšie svetové metropoly.
Museli ste podpisovať zmluvy o mlčanlivosti?
Je to o profesionálnej cti. Len raz v histórii vyhodili člena, ktorý niečo vyniesol von. Žiadne špeciálne zmluvy nie sú potrebné, je to vecou dôvery. Nikomu by ani nenapadlo to porušiť, v tomto svete by s vami potom už nikto nerátal.
