Z detského koníčka sa stala životná vášeň i kariéra. Slovenský grafik Matej Gábriš od ôsmich rokov vyrába fantasy bankovky. Teda papierové peniaze, ktoré nemajú reálnu nominálnu hodnotu. Sú však jeho umeleckým dielom a populárnym zberateľským artiklom. „Gábrišovky” so svojím portrétom autorovi podpísali aj spisovateľ Jo Nesbo či herec Pierre Richard.
Je takýto koníček vo svete rozšírený?
Osobne sa poznám so siedmimi umelcami, ktorí sa venujú téme fantasy bankoviek. Aktívne tvoriacich autorov je však viac. Niektorí sú profesionáli, pre iných je to koníček. Aj v histórii malo mnoho umelcov vo svojej tvorbe aspoň zopár diel, ktoré pracovali s bankovkami ako s témou alebo médiom.
Fantasy bankovku vytvoril aj Banksy
Gábrišovka Walesu s princeznou Dianou z roku 2016. Lady Dianu umiestnil na bankovku aj Banksy. Ilustrácia: Matej Gábriš / gabrisnote.sk
Aké sú najdrahšie fantasy bankovky?
V ponuke sú 0 eurové suveníry s fixnou cenou, ale aj grafiky, ktoré existujú v malom náklade či iba ako jediný kus, a tam sa cena môže vyšplhať vysoko. Kreslená 10-librovka od umelca J. S. G. Boggsa sa vydražila za 1140 dolárov. Desaťlibrovka s Lady Dianou od Banksyho za viac ako 8-tisíc dolárov.
Ale aj niektoré 0 eurové suveníry dnes majú pre zberateľov vysokú hodnotu. Nulaeurovka s motívom nemeckého ženského futbalového klubu MSV Duisburg z roku 2016 sa predáva aj za viac ako 800 eur.
V čom sa odlišuje komunita zberateľov klasických a fantasy bankoviek?
Nemyslím si, že sa v niečom líšia. Každý má vlastné kritériá, podľa ktorých niečo zbiera. Niekto vníma bankovky ako historické artefakty, iný ako pekné grafiky a ďalší iba ako predmet, ktorý ho teší zbierať, pretože sa mu páči. Samozrejme, sú zberatelia, ktorí striktne zbierajú iba tie „skutočné“ bankovky.
Kam až je možné zájsť
Vy ste zbierali bankovky už ako šesťročný, čo vás fascinuje ako zberateľa dnes?
Okrem umeleckej roviny aj tá technická. Každá komerčná tlačiareň cenín vydáva reklamné či testovacie „bankovky“, ktoré reprezentujú pokrok vo výrobe, nové ochranné prvky či materiály. Fascinuje ma posúvanie možností – čo ešte je možné vytlačiť. Akými spôsobmi možno interpretovať farby, ako možno grafiku rozložiť na linky, náhodné objekty a tak ďalej. Mám vyštudovanú polygrafiu a tlač samotná je pre mňa hlavnou inšpiráciou.
Keď si prehliadam vaše bankovky, pôsobia ako reálne platidlá. Myslím tým, že obsahujú ochranné prvky, sú vytlačené na špeciálnom papieri. Ako si vlastne stanovujete technické kritériá pre vaše diela?
Každý autor si vytvára vlastné kritériá a tie sa ešte vyvíjajú v čase. Sú takí, ktorým stačia montáže existujúcich. Niektorí robia zásah do skutočných. Niečo premaľujú, na spôsob grafiti. Mňa baví celý proces od nápadu cez skice prípravu hlavných motívov, hľadanie farebnosti, prípravu ochranných prvkov až po tlač.
Samozrejme, pripomínam, že takáto pamätná tlač nie je v skutočnosti bankovkou. Ide iba o tlač vo forme bankoviek, aj keď má ochranné prvky a často sa realizuje v rovnakých tlačiarňach ako tie skutočné. Preto svoje diela nenazývam bankovkami, sú to jednoducho gábrišovky, či v angličtine – gabrisnote.
Zákazky si starostlivo vyberá
Matej Gábriš. Foto: archív Mateja Gábriša
Okrem voľnej tvorby tvoríte aj reálne ceniny, prípadne fantasy bankovky na zákazku?
Spolupracujem s tlačiarňami, ktoré sa venujú tlači cenín, pripravil som aj množstvo akcií, dlhopisov a iných špeciálnych tlačovín. Väčšina mojich prác predstavuje voľnú tvorbu.
Zákazky si už vyberám, pretože takáto práca je časovo náročná, niekedy dokončenie podkladov trvá mesiace. A preto idem iba do takých projektov, ktoré ma môžu napríklad svojou náročnosťou niekam posunúť.
Pre koho ste robili zakázky?
Niektoré projekty boli charitatívne, napríklad pre nadáciu českej tenistky Hlaváčkovej, či séria „artových bankoviek“ pre obnovu Kaštieľa v Moravanoch. Vážim si spoluprácu s guvernérom Národnej banky Slovenska, pre ktorého pripravujem pamätné listy ako personalizovaný dar pre guvernérov národných bánk iných krajín. Sú to vlastne medaile v inej forme.
Takže vlastná bankovka je zrejme exkluzívny darček.
Áno, ale sú firmy, alebo jednotlivci, ktorí si takúto finančne a časovo náročnú tlač nechajú zrealizovať. Len nedávno v Čechách vyšla „bankovka“ pri príležitosti desiateho výročia úmrtia prezidenta Václava Havla. Realizovala ju Státní tiskárna cenin a autorkou grafiky je akademická maliarka Eva Hašková, ktorá je okrem iného tiež autorkou prvej českej pamätnej bankovky s portrétom Alojza Rašína.
Kde čerpáte inšpiráciu?
Pretože som tiež zberateľ, inšpirácie mám stále dosť. Ale často mi ju prinášajú ľudia, ktorí moje práce zbierajú. Na začiatku procesu tvorby vždy urobím rešerš na danú tému. Samotné hľadanie je inšpirujúce. Niekedy mi nové vedomosti úplne zmenia prvotnú predstavu o tom, ako bude grafika vyzerať. Alebo prinesú ďalšie témy.
Potom prichádza kreslenie, spracúvanie motívov v počítači v špeciálnych programoch, príprava do tlače a výroba. Niektoré práce nechávam „odležať“ v šuflíku, iné hneď realizujem. Musím byť ale s výsledkom spokojný, pretože takáto tlač je finančne náročná. Samozrejme s odstupom času zbadám chyby, detaily ktoré som mohol urobiť inak. Ale na kvalite spracovania mi veľmi záleží a dúfam, že je to na výsledku vidieť.
Vždy najskôr hľadá ženský motív
Najnovšie gábrišovky z roku 2021. Foto: Forbes Slovensko
Máte aj vlastné koncepty tvorby?
Áno, takým dlhodobejším projektom sú napríklad návrhy bankoviek pre krajiny, ktoré ich nikdy nemali. Vtedy hľadám informácie o samotnej krajine, jej histórii, snažím sa nájsť formu, ktorá je typická pre daný región a vychádza z miestnych tradícií.
Inokedy ma nadchne kniha, ktorú čítam, či seriál, ktorý práve sledujem. Je mi veľmi blízka Škandinávia, špeciálne Nórsko. Realizáciou niektorých tém chcem poukázať priamo na osobnosť či autora, ktorí ma inšpirovali.
A čo sa týka zobrazovaných osôb?
Jednou z mojich obľúbených tém sú ženy na bankovkách. Ešte stále sú krajiny, ktoré na svojich platných bankovkách nemajú žiadnu ženskú osobnosť. Napríklad Rumunsko vydalo svoju prvú bankovku s motívom ženy ako historickej osobnosti (nemám na mysli fiktívne portréty dekoratívneho charakteru) s portrétom veteránky z prvej svetovej vojny Ecateriny Teodoroiovej až tento rok. Poľsko nemá na platných obehových bankovkách ženskú osobnosť doteraz. Preto keď spracúvam pre mňa novú tému, vždy najprv hľadám ženský motív.
Ktorí umelci mali na vás najväčší vplyv?
Niektoré témy som si vybral iba preto, že som chcel vyskúšať vlastnú interpretáciu. Ako by som daný motív spracoval ja. V dizajne bankoviek platia isté konzervatívne mantinely, ktoré sa iba pomaly darí posúvať. Pri portrétoch sa používa klasická rytina, rovnako ako v 19. storočí. Mne sa páčia práve nové prístupy, nové spôsoby prevedenia grafiky spojené s modernými technológiami. Klasická rytina má svoje čaro, mňa zaujíma kam sa dá táto špecifická tlačovina posunúť.
A konkrétne mená?
Na začiatku ma fascinovali klasické bankovky. Autori ako Alfonz Mucha, Max Švabinský či Albín Brunovský boli mojimi idolmi. Na mojej ceste k fantasy bankovkám ma najviac posunul učiteľ a neskôr kolega a kamarát akademický maliar Ľubomír Ďurček. Vďaka nemu som objavil fenomenálneho umelca J. S. G. Boggsa či Tima Prusmacka, amerických autorov, ktorí sa celý svoj umelecký život venovali bankovkám ako hlavnej téme.
Fidel Castro Gábrišovi aj poďakoval
Nórsky spisovateľ Jo Nesbo na gábrišovke z roku 2015. Ilustrácia: Matej Gábriš / gabrisnote.sk
Dostali sa vaše fantasy bankovky aj k ľuďom, ktorých zobrazujú?
Áno. Nápad tvoriť gábrišovky pre žijúce osobnosti som dostal pred návštevou spisovateľky Kathy Reichs na Slovensku v roku 2012. Ľudia si po besede s ňou nechali podpísať knižku. Ja som si dal podpísať svoju „bankovku” s jej portrétom a daroval jej ostatný náklad.
Ako to bolo s gábrišovkou pre Jo Nesba?
To bolo zaujímavé, pretože tento nórsky spisovateľ pracoval aj ako burzový maklér a vyštudoval ekonómiu v Bergene. Keď som mu na jeho autogramiáde v Bratislave venoval balík vlastných „peňazí“, zasmial sa a povedal: „Ha, money!“ A jednu mi podpísal.
Aké reakcie ste ešte dostali?
Keď som k 77. narodeninám poslal Fidelovi Castrovi pamätné bankovky s jeho portrétom, jeho hovorca mi poslal pohľadnicu s jeho podpisom a list, v ktorom mi napísal, že Fidelovi sa moja práca páčila a je presvedčený, že ma čaká skvelá budúcnosť.
Aj herec Pierre Richard, ktorý patrí k detstvu všetkých mojej generácie mi s radosťou poslal jednu s vlastnoručným podpisom. Len tá sa, žiaľ, stratila kdesi na Slovenskej pošte.
Ktoré krajiny robia v súčasnosti zaujímavé bankovky?
Každá krajina má svoj charakteristický štýl platidiel. Niektoré síce odrážajú skôr zvyklosti danej tlačiarne, kde si ich štát objednáva, často aj so samotnými návrhmi, no mnohé navrhovali miestni umelci a sú teda skutočným odrazom danej kultúry a aj doby v ktorej vznikali.
Veľmi zaujímavá je história dizajnu holandských a švajčiarskych papierových platidiel. Bankovky súkromných škótskych bánk tiež ukazujú nové cesty, akými sa možno budú uberať dizajnéri moderných bankoviek. A tiež austrálske polymérové bankovky znamenali veľký medzník v nazeraní na to, ako môže moderná ceninová tvorba vyzerať.
A čo bankovky nášho regiónu?
Československá tradícia je vo svete vysoko hodnotená, v roku 2008 spoločnosť International Association of Currency Affairs ocenila novú českú tisíckorunáčku ako bankovku roka.
Umelecká interpretácia kryptomien
Pandemická gábrišovka z roku 2020 – vpredu rúška, vzadu Kramáre. Z predaja bankovky išlo 1000 eur na nákup zdravotných pomôcok. Ilustrácia: Matej Gábriš / gabrisnote.sk
Ako vnímate končiacu sa „dobu cashu“? Myslíte si, že bankovky úplne vymiznú?
Nemyslím si, že prichádza koniec. Švédsko zatiaľ od úplného zrušenia hotovosti upustilo. Jednak stále nie sú bezhotovostné platby úplne bezpečné a vždy hrozí kybernetický útok. A potom, tradičné peniaze zaručujú slobodu a fungujú za každých podmienok. Takže možno sme na ceste k bezhotovostnej spoločnosti, ale podľa môjho názoru to bude ešte dlhá cesta.
Zaregistrovali ste prvé čínske NFT bankovky?
Áno, Číňania majú v tomto smere opäť prvenstvo. Pravdepodobne boli prví, ktorí zaviedli papierové peniaze – už v 7. storočí počas vlády dynastie Tang. Teraz vzdali hold svojim bankovkám z minulosti a v centre digitálneho umenia Izblu Labs, ktoré propaguje čínske dedičstvo a kultúru prostredníctvom technológie blockchain, spustili sériu Time Travel X Banknote NFT. Každá „bankovka“ NFT je krásne navrhnutá, plná čínskych symbolov, pamiatok a vyobrazení špecifických pre dané obdobie.
Je toto cesta, ako preniesť estetiku papierových bankoviek do sveta kryptomien?
Kryptomenám a ich možnej papierovej interpretácii sa venuje kolega z Británie Tom Badley. Je jedným z prvých autorov fantasy bankoviek, ktorý emituje diela tiež na platforme NFT – digitálnom umení na platforme blockchain. V nasledujúcom roku chcem aj ja vyprodukovať časť diel na tejto platforme, ktorá je neskutočne zaujímavým médiom pre umelcov a podľa mňa je budúcnosťou publikovania (možno emitovania) umeleckých diel.
Prvá bola československá tisíckorunáčka
Sámska gábrišovka z roku 2017. Ilustrácia: Matej Gábriš / gabrisnote.sk
Aké sú vaše ciele vo svete fantasy bankoviek?
Rád by som zrealizoval svoju „bankovku“ v spolupráci so Státní tiskárnou cenin v Prahe. Ich produkcia je jednoducho kvalitná, každá tlač realizovaná u nich dýcha „československou“ atmosférou. A Československo bude navždy moja vlasť.
Samozrejme by som rád raz vytvoril návrh reálnej bankovky. Jeden sen sa mi už splnil, v malom nórskom meste Eikelandsosen blízko pri Bergene platila miestna mena, ktorej som bol autorom.
Európska centrálna banka plánuje emisiu úplne nových eurobankoviek niekedy v roku 2024. Už sa neviem dočkať vyhlásenia súťaže na novú podobu bankoviek, na ktorej sa práve pracuje. Bude to pre mňa skutočná výzva, taká na ktorú najviac čakám.
Vaše najväčšie ocenenie?
Povedzme keď predsedkyňa sámskeho parlamentu Aili Keskitalo na môj návrh sámskej bankovky povedala, že presne takto by mohli sámske peniaze vyzerať. No a samozrejme fakt, že si ma vybrala dvojica umelcov a kurátorka nórskej galérie v meste Os a v roku 2020 som vďaka tejto spolupráci vystavoval prvýkrát svoje diela vo veľkom aj v zahraničí.
K vytváraniu bankoviek ste sa vraj dostali už ako osemročný…
Áno, vtedy prišiel strýko navštíviť mojich starých rodičov s prvou výplatou. Bolo to 1600 korún a medzi bankovkami bola nová tisíckorunáčka. Veľmi sa mi páčila chcel som ju do zbierky, ale samozrejme, to nebolo možné. Tak som si ju na chvíľu požičal, aby som si ju aspoň nakreslil. Všetci boli ohromení kresbou a ja som objavil svet falšovateľov. (úsmev).