Počas svojho doktorandského štúdia prispela k vývoju génovej terapie na Huntingtonovu chorobu, dnes buduje firmu HypherData, zameranú na zdieľanie vedeckých a priemyselných dát. „Problém bol a stále je, že sme ako vedci roztrúsení, nevieme, kto na čom robí, či je tam priestor na spoluprácu, čo väčšinou je, my len o sebe a o svojich dátach vôbec nevieme,“ hovorí pre Forbes.sk Jana Miniariková.
Aj keď ju na strednej škole bavilo umenie, vďaka pobytu v zahraničí sa začala zaujímať i o vedu. „Každý rok sme zo školy chodili na výmenné pobyty do Francúzska. Študenti tam mali prístup k drahým laboratóriám a mali priestor robiť na komplexných projektoch. To vtedy na Slovensku, bohužiaľ, nebolo možné,“ spomína Jana Miniariková.
Fascinovala ju najmä exaktnosť a snaha definovať prírodné procesy a aj preto si to neskôr namiesto umeleckej školy namierila na prírodovedeckú fakultu.
Vo svete mužov
Bakalárske štúdium ukončila v Bratislave a jej ďalšie kroky smerovali do Holandska, kde sa zamerala na bunkovú biológiu a microRNA. „Verila som, že majú veľký terapeutický potenciál, tak som si po magistrovi hľadala doktorandské štúdium s týmto zameraním. Vtedy boli ťažké podmienky, na jednu pozíciu sa hlásilo viac ako 120 ľudí s medzinárodnými diplomami z Ameriky. Ale ja som mala šťastie, že ma vybrali na miesto, ktoré som chcela,“ hovorí.
Čo jej pomohlo? Pravdepodobne vlastná motivácia, odpovedá. „Potvrdilo sa mi základné pravidlo – robiť veci, ktoré cítim, že sú pre mňa správne. Aj iní to potom vnímali ako pozitívnu motiváciu. Nikdy som si nevybrala školu, zamestnanie alebo krajinu podľa toho, čo mi odporúčali ostatní, alebo podľa toho, čo malo dobrú budúcnosť,“ vysvetľuje.
Začiatky v novej krajine boli výzvou a v náročných časoch čerpala energiu zo širokej sociálnej siete, ktorú sa jej podarilo vybudovať. „To bol základ môjho prežitia v zahraničí. Vždy po práci sme šli von na kávu a mala som aj veľa ďalších spoločenských aktivít. Dávalo mi to silu robiť 10 hodín denne 7 dní v týždni v ‚labáku‘,“ vraví Jana a dodáva, že jej pomohli aj ženy na vysokých postoch, ktoré jej dali šancu.
„Aby sa vedkyňa presadila, musela byť pracovitá, priamočiara, občas tvrdohlavá a hlavne ste sa museli vedieť obracať vo svete mužov s veľkými egami. Nie je tajomstvo, že takto to doposiaľ vo vede bolo,“ hovorí. Situácia sa však podľa nej zlepšuje.
K vlastnému biznisu
V holandskej firme uniQure, ktorá vyvíja lieky na rôzne ochorenia na základe génovej terapie, sa jej už počas doktorátu podaril veľký úspech. Prispela k vývoju terapie na doposiaľ nevyliečiteľnú neurodegeneratívnu Huntingtonovu chorobu.
Na terapiu vlastní patent a od roku 2020 je klinicky testovaná. „Uvidíme, ako tie klinické štúdie dopadnú, ale pre mňa je to už teraz životný míľnik,“ hovorí.
Spoluzakladatelia startupu HypherData (zľava) Sjoerd Geurts, Jana Miniariková a Mehrzad Karami. Foto: archív Jany Miniarikovej
Jane sa darilo a dostala dobré ponuky pokračovať vo vede ďalej, no rozhodla sa posunúť ďalej. Chcela totiž prispieť k riešeniu problému, ktorý ju v tomto sektore trápil – (ne)zdieľanie dát.
„Počas mojej doktorantúry, čo boli vlastne predklinické štúdie, sme spolupracovali s rôznymi univerzitami či R&D firmami. Celý predklinický výskum trval spolu asi 7 rokov, no keď sa na to pozriem spätne, mohli sme to skrátiť na polovicu. Problém bol a stále je, že sme ako vedci roztrúsení, nevieme, kto na čom robí, či je tam priestor na spoluprácu, čo väčšinou je, my len o sebe a o svojich dátach vôbec nevieme,“ vysvetľuje.
Dodáva, že až 85 % dát vo vede nie je prístupných externému ekosystému, čo veľmi spomaľuje výskum a zbytočne ho to predražuje. „Nevidela som zmysel pokračovať a robiť vedu v takom ‚rozbitom‘ a spomalenom systéme. Radšej som chcela byť súčasťou riešenia,“ hovorí.
Keďže má medzi priateľmi veľa podnikateľov, aj vďaka nim si uvedomila, že je tu priestor na vytvorenie platformy na zdieľanie dát. Rozhodla sa teda skúsiť priniesť do vedy riešenie cez biznis.
Unikátny dátový systém
Cez startup HypherData, ktorý prešiel rebrandingom zo ScientiCore, dnes Jana spoločne s inými odborníkmi buduje digitálnu platformu, ktorá má za ciel spájať vedcov z akadémie a priemyslu a poskytovať digitálne nástroje na výmenu vedeckých a priemyselných dát.
„Naším cieľom je vytvoriť jeden veľký vedecký a vývojový dátový ekosystém, v ktorom sa dáta z rôznych oblastí budú môcť predávať a nakupovať za podmienok, ktoré si obe strany nastavia. Veríme, že týmto spôsobom sa urýchli vedecký pokrok. Veda už nebude izolovaná a spoločnosť bude viac informovaná,“ vysvetľuje.
Firmu HypherData vedie Jana Miniariková zo Slovenska, no pôsobia aj v Holandsku, ktoré bolo ich štartovacím bodom. Medzi klientov patria malé aj veľké firmy, nemocnice, štátne organizácie a vedci z univerzít zaoberajúcich sa výskumom a vývojom.
„Náš unikátny dátový ekosystém chcú podporiť všetky jednotky pôsobiace v oblasti vývoja v zdravotníctve a vede. Momentálne máme partnerov z univerzít, ale aj z priemyslu,“ hovorí podnikateľka.
A hoci sú so svojím projektom len na začiatku, už sa im podarilo získať šesťcifernú pre-seed investíciu od slovenského investora, ktorého zatiaľ nechcú menovať. A na jeseň začínajú ďalšie investičné kolo.
V čom sa líši jej nová rola podnikateľky od vedeckej činnosti? „Pravdupovediac, podnikanie mi veľmi pripomína moje Ph. D. štúdium. Máte vlastný projekt, ste zaň zodpovedná a postupne musíte zabezpečiť, aby do seba jednotlivé časti puzzle zapadali,“ vysvetľuje.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
