Dominika Palková (27) pochádza z východného Slovenska, no už niekoľko rokov žije v dedinke Roncola v talianskom Bergame, ktoré patrí do regiónu Lombardsko. Práve táto oblasť eviduje väčšinu prípadov nákazy koronavírusom v Taliansku, kde napriek tvrdým opatreniam počet obetí a infikovaných stále rastie. Celkovo je iba v tomto regióne aktuálne v karanténe 16 miliónov tamojších obyvateľov.
V rozhovore pre Forbes.sk hovorí Dominika o tom, ako vnímali udalosti posledných týždňov, v akom režime momentálne fungujú a aj to, ako vníma aktuálnu situáciu na Slovensku, kde má rodinu. „Prosím, ostaňte doma a obmedzte návštevy,“ odkazuje z Talianska.
Taliansko je po Číne krajinou, ktorú koronavírus zasiahol najviac. Žijete na severe, ktorý je uzavretý a kde je situácia najhoršia. Ako ste prežívali posledné týždne?
Taliansko je, bohužiaľ, najviac zasiahnutou krajinou v Európe. Niektorí vravia, že to „našťastie“ zasiahlo severnú časť, ktorá má zdravotníctvo na veľmi vysokej úrovni. Bohužiaľ, ani to nestačí na to, aby oblasť fungovala bez problémov. Pamätám si na prvé dni, keď sa tu koronavírus vyskytol. Na pacienta číslo jedna, dva a aj na prvé desiatky ľudí, ktoré každým dňom pribúdali. Spomínam si na to, ako sme sa všetci v malej dedinke v horách, kde žijem, spoliehali na to, že k nám koronavírus nedorazí.
Psychologička o dopadoch koronavírusu:
Hýbu nami emócie, no zatiaľ som paniku nezachytila
Spomínam si tiež na aroganciu ľudí, ktorí situáciu prirovnávali k bežnej chrípke, aj na dvoch mladých chlapcov, ktorí ušli z karantény a pre ktorých museli dať do karantény všetkých susedov. Teraz to máme pod nosom a nevieme, kto je a kto nie je nakazený alebo prenášač. Sme odtrhnutí od zvyšku sveta.
Ako ste vnímali opatrenia, ktoré postupne prijímala vláda?
Taliani to podľa mňa na začiatku podcenili. Najprv sa zatvárali školy a škôlky, neskôr zavreli bary po 18 hodine a stoly v reštauráciách museli byť od seba vzdialené minimálne jeden meter. Neskôr zákaz barov zrušili a potom znova zaviedli. S priateľom máme bar, reštauráciu a hotel, ktorý sme sa rozhodli uzavrieť hneď, ako sa v Taliansku vyskytol koronavírus. Bar a reštauráciu sme mali ešte chvíľu otvorené, v tom čase však už lekári a vláda prosili ľudí, aby sa zdržiavali doma. Tak sme zhodnotili, že situácia je vážnejšia, ako sme si mysleli, a zatvorili sme aj tie.
V reštaurácii, ktorú s priateľom vlastnia, mali už období koronavírusu toľko klientov, že sa približovali k počtom turistov, na ktoré sú zvyknutí v lete. Foto: archív Dominiky Palkovej
Chodili k vám v tom čase ešte nejakí ľudia?
Bohužiaľ. V našej horskej dedinke, kde je asi tisíc obyvateľov, sme mali už období koronavírusu toľko klientov, že sme sa približovali turizmu, ktorý máme v lete. Ešte pred vyhláškou vlády sme sa preto s priateľom dohodli, že bar zatvoríme. Pre naše zdravie, pre zdravie našej malej dcéry, priateľových rodičov a celkovo pre zdravie všetkých. Stále musíme platiť zamestnancom, splácať pôžičku a veľmi nám to naruší príjmy, ale zdravie je prvoradé. Udivovalo ma, akí boli ľudia bezohľadní. Dva dni potom, čo sme zatvorili, vydala vláda vyhlášku, že všetky bary a reštaurácie ostanú zatvorené do odvolania.
Ako momentálne fungujete?
Otvorené máme potraviny, lekárne a tí, čo môžu, tak pracujú z domu. Vláda zatiaľ nezaviedla celkovú karanténu pre všetkých. Opozícia ich žiada o to, aby všetko pozastavili, pretože ľudia vo fabrikách stále pracujú a dochádzajú do práce. Nepovažujem to za správne. Tiež sa mi nepáči, že veľa ľudí sa stále nechráni. Pred pár dňami, keď ešte nebolo vydané nariadenie vlády o zákaze vychádzania, som šla na nákup dole do mesta. Mala som respirátor a rukavice na rukách, no bola som jedna z mála. V obchodoch boli rodiny s deťmi bez akejkoľvek ochrany. Nehovoriac o dôchodcoch, ktorých nákup obsahoval jedno maslo, mlieko a päť pomarančov. Rozumiem, keď musí ísť nakúpiť jeden člen rodiny, ale prečo päť?
Podobná situácia je aj na Slovensku, kde to veľa ľudí berie na ľahkú váhu. Ako to vnímate?
Nezvyknem sa vyjadrovať na sociálnych sieťach k ničomu, ale aktuálna situácia ma prinútila. Chcela som poukázať na hlúpe komentáre ľudí, ktorí si myslia, že ich vylieči pitie horúceho čaju, a influcencerov, ktorí si z toho ešte pred pár dňami robili srandu a vraveli, že stačí brať vitamín C. Videla som fotku z Jasnej z minulého týždňa a veľmi ma to nahnevalo. Ľudia si asi neuvedomujú, že karanténa a pandémia neznamenajú jarné prázdniny a výlety na hory.
Keď som to ukazovala kamarátom v Taliansku, tiež krútili hlavami. Denne vidím na Facebooku smutné príbehy známych. Jeden z nich napríklad prišiel naraz o oboch rodičov. Zomreli sami, v nemocnici, bez poslednej rozlúčky a posledného bozku. To je niečo, čo by sa nemuselo stávať v takomto rozsahu, keby sme k sebe boli ohľaduplnejší. Prosím, ostaňte doma a obmedzte návštevy.
Dominika s priateľom fungujú podobne ako ostatní Taliani v režime obmedzeného pohybu. Foto: archív Dominiky Palkovej
Vnímate nejakú paralelu so Slovenskom?
Aj u nás sa to začalo podobne ako na Slovensku. Najprv desať nakazených, potom dvadsať a za tri týždne to stúplo na 2 200 nakazených za jeden deň. Bojím sa, že sa ľudia nepoučia z toho, čo vidia u nás, a že bude neskoro. Ja mám rodinu na východe Slovenska, v meste, kde zatiaľ žiaden prípad potvrdený nie je, no som znepokojená. Môj otec má veľa zdravotných problémov, mama bola operovaná na kĺby, babka má rakovinu a brat mal pred rokom embóliu pľúc.
Ide o ohrozené skupiny. Apelujem teda na svojich rodičov a na všetkých, aby si urobili nákup a čo najviac sa zdržiavali doma. Pre ich vlastné dobro, ale aj pre dobro ostatných. Teraz je úplne jedno, či niekto zarobí 200 eur mesačne v bare, alebo nie. Dôležité je stáť pri sebe. Pri všetkých, mladých, starých, chorých aj zdravých, lebo len keď nám bude záležať na sebe navzájom, dokážeme túto chorobu poraziť.
Ako je na tom vaša domácnosť v Taliansku?
Pre pár dňami mi ochorelo bábätko a malo 39-stupňové teploty, ktoré som nedokázala znížiť. Pediatrovi, ktorého máme prideleného, som volala o radu a poradil mi čakať. Horúčka však neustupovala. Ja som sa začala obávať, a tak som mu po dni volala znova. Prosila som ho, či by mohol prísť k nám, samozrejme, za poplatok, no to nebolo možné. Našťastie máme rodinného známeho lekára, ktorý ju prišiel skontrolovať domov. Nemala žiadne problémy s dýchaním, a tak sa mi uľavilo. Po troch dňoch horúčka ustúpila, no ochorel priateľ. Podobný príbeh, po troch dňoch to prešlo, no celé to vo mne vyvoláva strach.
Čo v prípade, keby bola ich situácia vážnejšia? V akom stave sú najbližšie nemocnice?
Pred dvoma týždňami volala rodinná známa s obavami záchrannú službu s tým, že jej otec má už niekoľko dní horúčky, ktoré neklesajú. Kázali jej počkať. Vraj ak nemá problémy s dýchaním, nemôžu nič robiť. Čakala teda deň, dva, zvýšená teplota neustupovala, a tak volala znova. Začínal už mať aj problémy s dýchaním, prišla teda záchranná služba. Vravela nám, že ich musela prosiť, aby otca odviezli do nemocnice. Nakoniec ho zobrali a je pozitívny na koronavírus. Momentálne bol z Bergama prevezený do Milána v kritickom stave.
Dá sa ešte pripoistiť proti koronavírusu a ako na storno?
Advokátka odpovedá na otázky cestovateľov
Pred dvomi dňami odviezli záchranári do nemocnice aj pani z našej dediny. Má horúčky a problémy s dýchaním. Urobili jej test a čakajú na výsledok, no ostáva doma. Poslali ju tam pre nedostatok miesta v nemocnici. Uvedomujeme si, že vzhľadom na preplnenosť nemocníc a vyťaženosť zdravotného personálu musia dodržiavať určitý protokol. Presne zo štvrtka na piatok, odkedy zavreli aj bary, reštaurácie a dali príkaz nevychádzať, ak to nie je nevyhnutné, sa tu nakazilo za deň 2 200 ľudí.
Ako tam fungujú napríklad starší ľudia či iní ľudia z ohrozených skupín?
Moji svokrovci, ktorí majú 80 rokov, od nás dostali zákaz vychádzania. Je to pre nich nebezpečné, nakupuje im vždy niekto z rodiny. Dohodneme sa a jeden ide nakúpiť. Pre seniorov je tu aj susedská pomoc a donášky robia aj potravinové reťazce či záchranári. Je viacero možností, na koho sa v prípade záujmu obrátiť. Napriek všetkému držia Taliani spolu, aj keď sa zdá, že celý svet je proti nim.
Podporujú sa hashtagmi #iorestoacasa (ja zostanem doma) alebo podpornou skupinou andrà tutto bene (všetko bude dobré). Influencerka Chiara Ferragni a jej manžel založili crowdfundingový účet na podporu nemocníc a darovali desaťtisíce eur tým najviac postihnutým. Každý deň o šiestej večer vychádzajú ľudia vo väčších mestách a na sídliskách do okien a spoločne spievajú.
Taliani sa spájajú pod sloganom Andra’ tutto bene, ktorý v preklade hovorí, že všetko bude v poriadku. Foto: Sita/AP
To sú asi veci, ktoré vám situáciu pomáhajú zvládať psychicky. Dokážete si ešte zachovať chladnú hlavu?
Úprimne, pokiaľ sme fungovali s otvoreným barom a reštauráciou, nedokázala som si zachovať chladnú hlavu. Jediné, čo mi dáva teraz naozaj nádej, je to, že sme doma. Sme doma a nevychádzame. Teraz je to viac-menej povinnosť.
Prebiehajú aj nejaké kontroly, napríklad políciou?
Ak máte niekde namierené, všade sú policajti, ktorí vás kontrolujú. Predtým to takto nebolo. Na internete kolovali videá nezodpovedných ľudí, preplnené podniky a ľudia, ktorí utekali zo zatvorenej červenej zóny, len aby si dali večer drink. Príde mi to ako arogancia voči všetkým ľuďom a na túto sebeckosť jednotlivcov potom doplácajú tí najzraniteľnejší.
Nesúhlasím s čiastočnou izoláciou, akú máme teraz. Mám pocit, že hovorím za väčšinu. Treba uzavrieť úplne všetko na dva – tri týždne, ako to urobili napríklad v Codogno, meste, ktoré bolo postihnuté ako prvé. Uzavreli ho, ľudia nemohli vychádzať ani prichádzať, zavreli všetky bary a reštaurácie. A výsledok? Po troch týždňoch nejavia žiadne nové nákazy.
Prečo nie sú opatrenia tvrdšie?
Nikto nerozumie, na čo vláda čaká. Pomaly uzatvárajú všetko, čo malo byť dávno uzatvorené tak, ako to žiadala opozícia. Stále však dúfame, že sa uzavrie všetko. Možno, keby sme si vzali príklad z Číny hneď na začiatku, ekonomika už mohla začať fungovať a hlavne straty na životoch mohli byť menšie. Z toho by si mohli vziať príklad aj iné krajiny. Tým, že uzatvoria školy v Bratislave, bary v Bratislave a polovica ľudí odíde na východ, nič podľa mňa neriešia.
Spomenuli ste, že na začiatku veľa ľudí považovalo koronavírus len za obyčajnú chrípku. Poučilo sa už aspoň Taliansko?
Ľudia to u nás brali na ľahkú váhu, aj v mojom okolí. Taliani však robili testy každému, kto prejavoval čo i len najmenšie príznaky. Možno to vyvolalo rozruch, ale aspoň sme boli o danej situácii informovaní. Teraz je nutné prijať reštriktívne opatrenia aj v iných krajinách. Zatvoriť bary a reštaurácie, školy, univerzity, zrušiť spoločenské podujatia a ponechať otvorené len potraviny a lekárne. Čím skôr sa to zavedie, tým skôr sa môžeme všetci vrátiť k normálnemu životu a objať svojich najbližších. Dva týždne nie sú dlhý čas. Život za to stojí.
