Silvia Rajniak sa stala prvou generálnou manažérkou luxusného hotela známej siete v Egypte.
Po zaujímavej práci na veľvyslanectve sa rozhodla zmeniť zamestnanie a na svoj vytúžený džob čakala ako nezamestnaná viac ako jeden rok. Napokon bola pri otvorení luxusného hotela v Bratislave.
V rámci siete Kempinski vyskúšala viacero destinácií, kým sa napokon stala prvou riaditeľkou hotela Soma Bay v Egypte. Ostýchavosť najmä mužských zamestnancov rýchlo prekonala a hotel pod jej vedením prekvital a získal aj prestížne ocenenie od Tripadvisoru, ktoré ho zaradilo medzi absolútnu svetovú špičku.
Ešte pred Egyptom pôsobila Silvia Rajniak ako hotelová manažérka v ghanskej Akkre. Počas prípravy tohto rozhovoru finalizovala svoj presun z Egypta do hotela Gold Coast City v Akkre, kde sa práve stala prvou ženskou riaditeľkou. S jasnou misiou. Uspieť. Opäť.
Máte dovolenku?
Povedala by som, že som skôr v relaxačnom režime. V nedeľu som opustila Egypt a o týždeň sa v pondelok presúvam do novej destinácie. Mám za sebou balenie, sťahovanie, prišla som so štyrmi kuframi a dvoma príručnými batožinami, takže posledné dni sú pestré a zaujímavé.
Koľko rokov ste boli v Egypte?
V Egypte som bola tri roky, ale pre sieť Kempinski pracujem už šestnásť rokov. Môj život hotelierky sa začal v Bratislave, kde som otvárala hotel. Predtým som robila niečo úplne iné, v inej brandži.
Dokonca aj na veľvyslanectve.
Pracovala som na nemeckom veľvyslanectve, kde som pracovala pre styčného dôstojníka Spolkového kriminálneho úradu. Bolo to v druhej polovici deväťdesiatych rokov, keď tu u nás bol „divoký západ“, takže to bolo veľmi zaujímavé obdobie. Po vstupe do EÚ už nebol styčný dôstojník na Slovensku potrebný. Navyše sa mi končila zmluva, a hoci si ma chcel veľvyslanec nechať, povedala som mu, že si jeho ponuku veľmi vážim, no odmietla som ju.
Prečo?
Všetky ostatné oddelenia boli pre mňa príliš nudné a administratívne. Zobrala som to ako príležitosť zmeniť smer, poobzerať sa a robiť niečo iné. Na Slovensko prichádzala sieť Kempinski, a tak som tam poslala životopis. Vtedajší riaditeľ mi ponúkol prácu vo Vysokých Tatrách a ja, rodená Liptáčka, som to odmietla. Aj napriek tomu, že sa veľmi rada vraciam na Liptov, nedokázala by som tam už žiť. Dohodli sme sa, že počkám, kým otvoria hotel v Bratislave.
Vtedy som ešte netušila, že pri otváraní hotelov je bežné meškanie a žiadny hotel sa neotvorí načas. Takže som bola dobrovoľne vyše roka nezamestnaná a čakala som na tú pozíciu v Kempinskom. Keď som potom v roku 2009 nastúpila, začínala som v tíme, ktorý hotel otváral. Pracovala som ako asistentka generálneho riaditeľa. Preberali sme hotel od dodávateľa. Robili sme kontrolu kvality izieb, opravy a všetko, čo bolo potrebné. Tým som získala dobrý základ, pretože som zažila otvorenie hotela od piky – prešla som celým procesom soft openingu a openingu.
Prečo ste Liptov tak zavrhli?
