Slovenská trhová dvojka v poskytovaní webhostingu Webglobe ide do rúk nového majiteľa. Je ním popredný európsky poskytovateľ digitálnych služieb group.one. Podľa odhadov Forbesu sa podobné obchody pohybujú v stredných jednociferných násobkoch ročného obratu.
Celkový obrat spoločnosti Webglobe aj s českou a srbskou dcérou sa pohybuje na úrovni 10 miliónov eur. Igor Strečko, spoluzakladateľ a dlhoročný CEO spoločnosti, v rozhovore pre Forbes hovorí o tom, ako transakcia prešla a kam budú teraz smerovať jeho podnikateľské kroky.
Pred pár týždňami ste oznámili predaj firmy Webglobe, v ktorej ste mali podiel jedenásť percent. Ako k predaju prišlo? Boli ste oslovení alebo ste aktívne hľadali kupujúceho?
Webhostingové odvetvie je hladné po akvizíciách a sú pomerne časté, a to aj napriek tomu, že je v porovnaní s inými IT odvetviami pomerne malé. Na európskej úrovni sa všetci poznáme a sme v kontakte, takže záujem tu už bol.
Keď sme sa priblížili k časovému horizontu, v ktorom sme chceli exitovať, boli sme s potenciálnymi záujemcami v kontakte. Keďže bol záujem vysoký, našou výhodou bolo, že sme si partnera mohli vyberať, ale záverečná fáza už prebehla rýchlo.
Vaším kupujúcim je najväčšia európska webhostingová spoločnosť group.one. Ako prišlo k rokovaniam?
Oslovili nás nielen na základe finančných atribútov, ale veľmi nám záležalo na tom, aby firmu čakala zaujímavá budúcnosť. Sú lídrom v európskom hostingu a majú čo priniesť po odbornej stránke, ale rovnako sú zabezpečení zaujímavými finančnými inštitúciami, napríklad britským private equity fondom Cinven.
Aj preto je pre nás zaujímavé, že si nás vybrali ako platformu na akvizíciu. Ich cieľom bolo – keďže v západnej Európe už majú silné postavenie – posilniť svoje pôsobenie aj v tej východnej. Ich manažment sa vyjadril, že práve my sme pre nich platformou, vďaka ktorej sa im to môže podariť.
Prvé pokusy
Mali ste už aj predtým ponuky, ktoré boli na spadnutie?
Úplne na spadnutie nie. V roku 2019 sme uzatvorili obchod so spoločnosťou Sandberg Capital a vedeli sme, kedy asi chceme exitovať. Boli tu aj nejaké pokusy, ale poďakovali sme sa, pretože neprišli v správny čas.
Roky sme boli v kontakte s potenciálnymi partnermi, no urobili sme vo firme kus práce, aj spolu s tímom Sandberg Capital, vybudovali sme akvizično-integračný nástroj, kupovali sme konkurenčné webhostingové služby a bolo by mi veľmi ľúto, keby to úsilie zaniklo. Nakoniec sme boli radi, keď sme našli partnera, ktorý v tom chce pokračovať.
Ako dlho prebiehali diskusie a rokovanie o cene?
Keď už prišlo k procesu, tak to bolo za pár týždňov, ale o to intenzívnejšie.
Proces manažoval Jakub Krajčovič zo Sandberg Capital a fond vo Webglobe držal pôvodne 75 percent, tie sa však navýšili na 89 percent. Aké boli teda pri predaji majetkové pomery?
Po pár rokoch prišlo k niekoľkým udalostiam. Private equity fondy vstupujú zväčša do firiem s cieľom prebrať majoritu. Pri kúpe ďalších firiem sme reinvestovali a menili sa aj podiely. Okrem toho som mal pri zakladaní spoločnosti spoluzakladateľa Juraja Hantáka, ktorý svoj podiel neskôr predal.
Takže vám zostalo zvyšných jedenásť percent.
Áno, pri predaji.
A viete priblížiť cenu?
Rozumieme, že ide o lákavú informáciu a každý by to číslo chcel vedieť. Bohužiaľ, nemôžeme ju prezradiť, pretože v procese je zainteresovaných viacero strán a stačí, že jedna so zverejnením nesúhlasí. Suma sa však nevymyká podobným obchodom pri väčších webhostingových firmách vo svete.
Aké pocity má zakladateľ, keď po dvadsiatich piatich rokoch predáva svoje „dieťa“?
Paradoxne je to aj čas, keď zvyčajne odchádzajú z domu aj vaše deti. Môj vzťah k firme sa menil tak, ako sa menila ona. Začínalo to ako študentská operácia, neskôr menšia „webhostingovka“, až sme narástli tam, kde sme teraz. Prišiel k nám Sandberg a menila sa aj moja úloha.
Napríklad posledné dva roky nie som CEO, ale vystriedal ma na stoličke Giacomo Tognoni a firme priniesol mnohé kompetencie. Som si istý, že firma je vo skvelých rukách. O budúcnosť dieťaťa sa teda obávať nemusím.
Manažment teda zostáva aj po exite?
Áno, aj Giacomo si sadol s manažmentom group.one a zostáva aj širší manažment, keďže máme dobré talenty. Spoločnosť riadi už dva roky – odkedy nie som CEO a sústredil som sa najmä na M&A v rámci firmy. To bola až doteraz moja parketa.
Na začiatku boli stránky
Pôvodne ste mali plány robiť webové stránky, ale neskôr ste videli príležitosť vo webovom hostingu. Ako ste túto príležitosť rozoznali?
Išlo to prirodzene. Začiatkom milénia sme spolu s Jurajom Hantákom založili firmu ako študentský projekt a pôvodným plánom bola výroba webových stránok. Firmy v tom čase začali objavovať čaro internetu, tak sme im s tým chceli pomôcť. Zistili sme, že nie je kde tie stránky hostovať. U nás takéto služby veľmi neboli a prístup k tým zahraničným nebol veľmi dobrý, tak sme si postavili vlastný server a začali hostovať weby na ňom.
Zároveň sa nám potom začali ozývať ďalší vývojári, ktorí mali o čosi podobné záujem. Nakoniec sme zistili, že je tu vlastne diera na trhu a sme oveľa lepší v hostingu ako vo vývoji stránok. Vývojársku časť sme zrušili a sústredili sa na budovanie nových projektov.
A čo váš konkurent, jednotka na slovenskom trhu Websupport? Ako ste odlišovali svoje aktivity?
Vznikla medzi nami zaujímavá dynamika. Webhosting je zaujímavá komodita, dá sa odlíšiť a robili sme to tam, kde sa dalo. Išlo najmä o nástroje na správu webhostingových účtov, technickú podporu, marketing a ďalšie produkty. Vďaka tomu sme sa vyprofilovali ako najvýraznejší hráči.
Napriek tomu sme mali priateľský kontakt a vedeli sme si aj pomôcť. Zaujímavou tradíciou je, že naši technickí riaditelia spolu chodia pravidelne na obedy, dokonca aj po ich výmene. Konkurenčná rivalita nám však pomohla, pretože si myslím, že sme sa ako dvaja najväčší hráči na trhu stále snažili zlepšovať svoje nástroje a produkty, až sme ich nakoniec exportovali do zahraničia.
Prečo ste teda v roku 2019 odpredali 75-percentný podiel spoločnosti Sandberg Capital?
Rástli sme organicky a dá sa povedať, že sme skonsolidovali slovenský trh, ako sa dalo. Potom sme zostali v situácii, že sme nemali kde rásť a robiť tu akvizície. Trh bol saturovaný a na medzinárodnú akvizíciu sme nemali kapitálovú silu.
V tom nás oslovil Sandberg s víziou. Vedeli sme robiť M&A, integrovať firmy a mali sme pre nich zaujímavú platformu. Oni mali skúsenosť robiť to vo väčšom, mali kapitál a chceli spojiť sily.
Potreba rastu
Predtým ste o externého investora záujem nemali?
Nie, ale keď nás oslovil Jakub Krajčovič, ktorý má sám profesijné pozadie z webhostingu, tak to bola pre nás skvelá príležitosť. Dnes to hodnotíme ako dobrý krok, pretože sme spoločne urobili devätnásť akvizícií a do firmy priniesli nielen kapitál, ale aj kompetencie, ktoré sme potrebovali, aby sme narástli do súčasného stavu.
Čo sa z vašej vízie podarilo naplniť a čo nie?
Niektoré vízie sme museli po kontakte s realitou zjemniť, ale hlavné piliere sa podarili. Boli tu rozdrobené trhy a videli sme, že ak sa nič neudeje, veľkí hráči zo Západu na tento trh vstúpia a pohltia ho. Tak sme si povedali, že poďme vybudovať jednu platformu na našich základoch, ktorá jednotlivých partnerov zlúči, ale neskonzumuje.
Väčšina tímov v akvirovaných firmách zostala, ako aj mnohí zakladatelia, ktorí tieto firmy rozbehli pred dvadsiatimi rokmi. Naším cieľom bolo zachovanie pôvodného dedičstva. To sa nám podarilo a dnes sme rozpoznateľní aj na európskej úrovni – a tak to zostane aj po predaji group.one.
Pred dvoma rokmi ste spustili expanziu na Balkán. Prečo vás zaujal tento trh? Prečo sem slovenské firmy expandujú skôr ako na Západ – s výnimkou Českej republiky?
Je na to hneď niekoľko dôvodov. Česko je asi každému jasné. Keď sa nám podarilo skonsolidovať slovenský a český trh, tak sme sa chceli posunúť. Robili sme analýzy a pre Srbsko sme sa rozhodli z viacerých dôvodov.
Trh bol fragmentovaný a bolo tam veľa lokálnych webhosterov v rukách pôvodných zakladateľov. Pre nás to boli dôležité akvizičné príležitosti. Druhým dôvodom bol potenciál rastu. Chceli sme tu byť v tejto fáze vývoja, pretože trh už nebol v plienkach, ale ani saturovaný. Napriek tomu, že Srbsko nie je v EÚ, je kľúčovým trhom západného Balkánu.
A čo také Rakúsko, ktoré je tiež naším susedom a tvorí priamy koridor do Nemecka?
Celá západná Európa je vo vývoji trošku ďalej. Trh je saturovanejší ako východoeurópsky, rastie pomalším tempom a na druhej strane je viac skonsolidovaný. Webhostingové firmy tu už urobili svoju prácu a väčšina hráčov je v rukách väčších štruktúr, ktorým sa ťažko konkuruje.
Čo bude vo vašom profesijnom živote nasledovať teraz? Oddych alebo sa púšťate do ďalšieho biznisu?
Na toto obdobie sa veľmi teším. Musím dokončiť proces exitu, ešte získavame nejaké povolenia, ale verím, že to bude do pár týždňov uzatvorené (rozhovor sme nahrávali začiatkom júna, pozn. red.), ale dôchodok určite nie je v mojom slovníku. Podnikanie mám v DNA a už mám na mysli nové projekty.
Kto je Igor Strečko
Igor Strečko založil a viac ako dvadsať rokov viedol slovenskú firmu Webglobe, v ktorej realizoval prvé akvizície na domácom webhostingovom trhu. V spoločnosti dodnes pôsobí ako predseda predstavenstva. Pod jeho vedením sa Webglobe stal slovenskou dvojkou a úspešne expandoval do Česka a Srbska. Jeho skúsenosti ho ďalej viedli do investičného ekosystému. Doposiaľ uzavrel dvadsaťštyri strategických akvizícií a transakcií rôznej veľkosti – až osemnásť z nich za posledné štyri roky. Aktuálne investuje do malých a stredných firiem a investičných fondov. Je tiež spoluzakladajúcim partnerom novej spoločnosti Eco Verde Recycling, ktorá na Slovensku spúšťa linku na ekologickú recykláciu plastového odpadu s doteraz najväčšou kapacitou.
Prvé investície
Máte za sebou investície napríklad do investičného softvéru Vestberry. Išlo len o investíciu alebo aj aktívne pôsobíte v jeho štruktúrach?
Vestberry je zaujímavá investícia. V ich štruktúrach nepôsobím, je to pre mňa skôr pasívnejšia záležitosť. Firme sa však darí, je to investícia do exekučných schopností Mareka Zámečníka ako zakladateľa Vestberry a myslím si, že som sa nemýlil. Je to pre mňa však netypická investícia. Nechcem investovať do startupov, aj keď Vestberry ním je. Chcem sa skôr zamerať na investície do začínajúcich firiem v tradičných odvetviach, ako je napríklad Eco Verde Recycling.
Púšťajú slovenské malé firmy do svojich štruktúr investorov?
Myslím si, že je dosť takých, ktoré by chceli. Začínajúce firmy v nestartupovom prostredí nemajú kde zohnať kapitál. Startupy majú anjelské investície, venture kapitálové fondy a viac rozvinuté firmy zasa private equity a bankové pôžičky.
Musia sa spoliehať na vlastné zdroje, keďže im nikto nepožičia a rozvoj takejto firmy im môže trvať nekonečne dlho. Chcel by som do tohto segmentu priniesť trochu investičnej kultúry. Nielen v oblasti financií, ale aj know-how. So správnym partnerom sa im môže podariť vybudovať za päť-šesť rokov toľko, čo samým za dvadsať.
Ale aj venture kapitáloví investori vravia, že chcú podávať pomocnú ruku a know-how, ale stále očakávajú desaťnásobnú návratnosť. To asi pri firmách z tradičnejších odvetví vy čakať nemôžete.
K číslu návratnosti sa zatiaľ nechcem vyjadrovať, ale áno, VC fondy ponúkajú startupom pomocnú ruku a do istej miery to aj robia. Majú však limitovanejšie možnosti ako private equity investori, keďže investujú do väčšieho množstva firiem a nemôžu byť pri každom zakladateľovi.
Firmy z tradičnejších odvetví sú oveľa menej rizikové ako startupy, aj keď je potenciálna návratnosť nižšia, stále ide pre mňa o zaujímavý biznis. Sú predikovateľnejšie, aj v skorom štádiu je možné nakresliť predpoveď cash flow a aspoň nahrubo plánovať. To je pri technologických firmách nemožné.
Napríklad? Spomínali ste Eco Verde Recycling…
To je typický príklad. Ide o novú firmu na recykláciu odpadu, kde som trošku spoluzakladateľ a trošku investor, čiže zmiešaná rola. Firme aktívne pomáham, ale nemanažujem, zároveň tam nie som sám ako investor, ale je nás viacero, napríklad aj impaktový fond CB ESPRI Impact One.