Čísla nepustia. Veľkým tlačiarňam na Slovensku padajú tržby aj zisky a viaceré už doslova bojujú o prežitie. Biznis im berie digitalizácia, lacní ázijskí tlačiari a čoraz vyššie náklady na podnikanie na Slovensku. Svetlom na konci tunela môže byť orientácia na e-commerce a celkovo obalový biznis.
Tretia najväčšia tlačiareň na Slovensku – banskobystrická TBB – dosiahla vlani po prvýkrát za dekádu stratu – 1,2 milióna eur. „V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to zásadný pokles,“ zhodnotilo vedenie vo výročnej správe. Aj TBB má v portfóliu najmä tlač kníh a veľký podiel exportuje na západoeurópske trhy.
Druhá najväčšia tlačiareň na Slovensku – martinská Neografia – dva roky po sebe vykázala stratu pred zdanením vyše štyri milióny eur. Tržby aj počet zamestnancov kedysi výkladnej skrine slovenskej polygrafie klesli v uplynulej dekáde na polovicu a manažment aktuálne bojuje o budúcnosť firmy ozdravným plánom.
Wikipedia
Trhová jednotka sa drží
Prepad do červených čísel zatiaľ nehlási najväčšia tlačiareň na domácom trhu – Slovenská Grafia zo skupiny Grafobal Group milionára Ivana Kmotríka. Grafia síce v minuloročnej výročnej správe avizovala štvrtinový útlm výroby – napokon sa však podľa aktuálnych vyjadrení firmy nerealizoval.
„Hospodárenie Slovenskej Grafie sa vyvíja veľmi podobne ako v roku 2024 vo všetkých základných ukazovateľoch – tržby, zisk, potlačené tony papiera. Žiadna krízová situácia v strednodobom horizonte Slovenskej Grafii nehrozí,“ vysvetľuje hovorca Grafobal Group Peter Kresánek.
Štatistický úrad SR eviduje na trhu približne štyristo tlačiarenských firiem, kvarteto spomínaných spoločnosti sa vlani podpísalo zhruba pod polovicu všetkých tržieb slovenských tlačiarov. Tie v minulom roku presiahli 360 miliónov eur, ziskovosť odvetvia ako celku však spadla pod nulu.
Dlhá, nekončiaca búrka
Čo sa deje so slovenskými tlačiarňami?
„Neografia, ako aj celý polygrafický priemysel v Európskej únii má problémy,“ hovorí generálny riaditeľ martinskej Neografie Michal Tkáč. „Situácia v polygrafii nielen, ale v celom priemysle, je veľmi zložitá,“ pritakáva prezident Zväzu polygrafie na Slovensku Peter Blubla. „Je to trápenie,“ podčiarkuje Jakub Mello z prievidzskej tlačiarne Patria I.
„Nielen veľkí majú problémy, skončilo aj množstvo malých tlačiarní, akurát o nich sa nehovorí,“ dodáva Jaroslav Bellák z krupinskej tlačiarne Nikara.
Peter Blubla je prezidentom Zväzu polygrafie na Slovensku. Foto: archív P. Blublu
Na tlačiarov sa postupne zosypalo hneď niekoľko negatívnych faktorov – digitalizácia a s ňou spojený prepad spotreby papiera, rozmach lacnej ázijskej konkurencie, tvrdý konkurenčný boj a napokon inflácia a s ňou spojené zvýšenie cien kníh, ktoré nepatria medzi základné potreby. Ale poďme po poriadku.
Digitalizácia otriasa základmi
Spotreba papiera v Európskej únii klesla v uplynulých troch rokoch zhruba o 13 percent. A to napriek tomu, že spotreba obalov a hygienických výrobkov z papiera rastie. Podľa reportu 19 členských krajín Konfederácie európskeho papierenského priemyslu CEPI spotreba novinového papiera klesla od roku 2020 o pätinu, prepad spotreby kancelárskeho papiera a papiera na výrobu kníh či časopisov bol ešte prudší – takmer o štvrtinu.
Pripomeňme, že najčítanejší slovenský denník Nový čas kedysi putoval do predaja v počte takmer 250-tisíc výtlačkov. Aktuálne vychádza z tlačiarní zhruba 50-tisíc kusov. Podobným vývojom si prešli všetky periodiká, v papierovej podobe sa predávajú už len zlomky ich niekdajších nákladov.
„Na Slovensku dnes funguje už len jedna tlačiareň, ktorá vyrába noviny – Petit Printing Press v bratislavskej Petržalke,“ hovorí Peter Blubla. Viaceré vydavateľstvá posielajú svoje papierové vydania na tlač do maďarských, poľských alebo českých tlačiarní.
Viaceré okolité krajiny podľa Blublu v minulosti efektívne využili eurofondové výzvy na inovácie a investičné výdavky na obnovu tlačiarenských strojov. „Rozdiel v predaji tlačiarenských strojov na Slovensku a v Českej republike alebo Poľsku je v posledných rokoch obrovský,“ hovorí Tibor Nagy, senior sales manager nemeckého výrobcu tlačiarenských strojov Koenig&Bauer pre Slovensko a Českú republiku. Kým na Slovensku sa podľa neho od začiatku roka 2023 dodnes predali štyri veľké tlačiarenské stroje, v Českej republike ich bolo 17. „Počítam pritom nielen našu produkciu, ale aj stroje konkurencie,“ dodáva Nagy.
Martinská Neografia naopak tento rok nedostatočne využívaný výrobný areál veľkonákladovej rotačnej tlače zavrela – v rámci šetrenia a ozdravných opatrení.
Papier nahrádza elektronická komunikácia
Od papierovej komunikácie upustili aj mnohé organizácie, inštitúcie či úrady. Poisťovne, banky či telekomunikační operátori prestali používať predtlačené formuláre a preniesli ich do digitálnej formy. Zákazníkom posielajú návrhy zmlúv priamo do e-mailov a na pobočke ponúkajú digitálne tlačivá a podpis elektronickým perom.
„Firmy spotrebu papiera eliminujú aj kvôli tlaku na znižovanie uhlíkovej stopy a ESG reportingu, takže od tradičných formulárov upúšťajú a prechádzajú na elektronickú komunikáciu, kde sa len dá,“ hovorí Jakub Mello.
„Pandémia spôsobená vírusom Covid-19 a následná zrýchlená elektronizácia výmeny informácií hospodárske tlačoviny prakticky pochovali,“ dodáva Peter Blubla zo Zväzu polygrafie na Slovensku.
A ak aj firma v nejakej podobe ostane pri papierovej komunikácii – výrazne zníži objem tlačív, ktoré používa. Tlačiarne, ktoré investovali do veľkých a drahých tlačiarenských strojov tým pádom musia získavať veľké množstvá menších zákaziek, aby stroje nestáli a vrátili sa im náklady, ktoré na ne vynaložili. A tiež vysoké fixné náklady – na platy obslužných pracovníkov, energie či servis a údržbu strojov a výrobných priestorov.
Vysoké náklady žerú investície
„Najdrahší tlačiarenský stroj je ten, ktorý neprodukuje,“ dodáva Blubla.
To nahráva malým hráčom s výrazne nižšími nákladmi. „Pri nákladoch niekoľko kusov vám urobí vizitky, svadobné oznámenia či pozvánku na stužkovú ktorákoľvek malá tlačiareň, ktorých je na Slovensku veľa,“ hovorí prezident Zväzu polygrafie na Slovensku.
A keď sme pri kedysi obrovských počtoch výtlačkov – skončila sa aj éra letákov. Poštové schránky plné papierov s ponukou najlacnejších banánov, kuracieho mäsa či rožkov zhltla minulosť. Obchodné reťazce preniesli konkurenčný boj do vernostných aplikácií a svoju ponuku predávajú primárne cez obrazovky televízorov a mobilov.
Medzi najväčších hráčov v tomto segmente patria podľa Petra Blublu aktuálne aj tlačiareň KT v Komárne (známa aj ako Komárňanské tlačiarne). Komárňanské tlačiarne sa však v ostatných piatich rokoch trápia okolo hranice červených čísiel. Tržby im v ostatných troch rokoch klesli na polovicu – z dvanásť na šesť miliónov eur.
„Možno táto forma komunikácie ešte zažije svoju renesanciu, pretože tretinu obyvateľov Slovenska tvoria dôchodcovia a tí si radšej pozrú papierový leták a doma v kľude zakrúžkujú tovar, o ktorý majú záujem, miesto toho, aby ho hľadali na malej obrazovke mobilu,“ uvažuje Blubla.
Konkurencia z Číny nie je ďaleko
Ďalším fenoménom, ktorý trápi slovenských tlačiarov, je konkurencia z Číny. Tá ponúka výrazne nižšie ceny ako domáce či európske polygrafické firmy. Pri tlačovinách ako letáky, noviny či časopisy, ktoré musia reagovať na aktuálne dianie v horizonte dní a týždňov nedáva zmysel zadávať výrobu do logisticky vzdialenej krajiny. Neplatí to však pre knihy.
„V segmente je veľmi silná konkurencia z Čínskej ľudovej republiky a niektorých ázijských krajín,“ potvrdzuje Peter Blubla. Viaceré vydavateľstvá zo Slovenska aj Českej republiky využívajú služby čínskych tlačiarov opakovane.
„V Číne tlačia najmä vydavateľstvá, ktoré vydávajú trvalky, výpravné, plnofarebné knižky, napríklad detské rozprávky. My máme knihy bez ilustrácií, dlhé roky sme kvôli dobrej cene tlačili v Českom Těšíne, aktuálne využívame služby TBB, prípadne menších slovenských tlačiarov,“ hovorí Ján Gregor z vydavateľstva Premedia.
Všeobecným trendom v prostredí vydavateľstiev je podľa neho znižovanie nákladu kníh. „Bežný náklad je dnes 1500 kusov a zarábať vydavateľstvu dokážu iba prípadné dotlače,“ dodáva. To opäť nahráva malým a stredným hráčom na trhu.
„Čína je lacná, ale problém môže nastať, keď chcete niečo reklamovať alebo objednať dotlač, preto ju nevnímame ako zásadné ohrozenie,“ hovorí Bellák z tlačiarne Nikara. Za kľúčový dôvod ťažkej situácie považuje zostrený konkurenčný, najmä cenový boj.
„Technológie sa zlepšujú, v porovnaní s minulosťou dnes dokážete tlačiť a spracovať s rovnakým počtom zamestnancov podstatne viac tlačovín. Práve inováciami sa výrazne zvyšujú kapacity tlačiarní, ktoré v Európe poskytujú služby. To všetko viedlo k cenovej vojne, ktorú podľa všetkého najťažšie znášajú práve veľkí hráči,“ dodal.
Situácia sa ešte skomplikuje
Ani budúcnosť pre slovenskú polygrafiu nechystá zásadné zlepšenie podmienok na biznis. Skôr naopak. Konsolidačné opatrenia vlády zvyšujú cenu práce na Slovensku a rastie aj daňové zaťaženie – to zhoršuje konkurencieschopnosť domácich tlačiarní v porovnaní so susednými krajinami.
„Situáciu komplikuje neutešený stav verejných financií Slovenska a nevyhnutnosť prijímať konsolidačné opatrenia, ktoré vo výraznej miere dopadajú na finančnú situáciu obyvateľstva. Tieto faktory budú zvyšovať tlak na rast miezd, čo ešte viac prehĺbi napätie na už dnes výrazne vyťaženom trhu práce,“ upozorňuje tiež vedenie Slovenskej Grafie v ostatnej výročnej správe.
Wikipedia
Nové bremeno chystá – v tomto prípade pre všetkých výrobcov v Európskej únii – aj Brusel. Od januára má vstúpiť do platnosti nové európske nariadenie o odlesňovaní, ktoré aj tlačiarňam ukladá povinnosť preukázať, že žiadny z ich dodávateľov papiera ako produktu z drevnej suroviny, a ani ich dodávatelia, – nespôsobujú odlesňovanie.
„V knihe môže byť pokojne materiál od 20 rôznych výrobcov, takže to tlačiarom opäť zvýši náklady spôsobené zvýšenou byrokraciou vo vykazovaní a zmenší objem prostriedkov na investície,“ upozorňuje Blubla. Účinnosť nariadenia už bola raz o rok odložená, podnikateľské zväzy podľa neho v súčasnosti vyvíjajú tlak na ďalší odklad a zjednodušenie novej regulácie.
Rastie spotreba obalov
A tak sa slovenskí tlačiari musia obracať, aby sa dokázali nesmierne náročnej konkurencii prispôsobiť, prežiť a nájsť nové biznisové príležitosti. Jednou z možných ciest je napríklad orientácia na e-commerce či potravinársky priemysel, ktoré vo veľkom využívajú obalové materiály a ich potlač. Výrazný nárast zaznamenáva tiež personalizovaná tlač, ktorá má odlíšiť výrobky – tlač etikiet a obalov, často aj s hmatovým zážitkom.
Že ani to nebude jednoduché, ukazujú nedávne ukončenie výroby v spoločnosti DS Smith Turpak Obaly v Martine či výsledky podtatranskej spoločnosti Chemosvit Fólie. Fabrika s tržbami vyše 80 miliónov eur pred piatimi rokmi zúžila zameranie na výrobu polyetylénových obalov pre potravinárstvo a ich potlač. Vyrába a tlačí napríklad aj obaly na Horalku – najpredávanejšiu čokoládovú oblátku na Slovensku od seredského I.D.C. Holding. Vlani však aj spoločnosť Chemosvit Fólie vykázala stratu tri milióny eur.
„Na súčasnú situáciu existujú len osvedčené recepty spočívajúce v dôslednej kontrole nákladov v kombinácii s neustálymi investíciami do komplexnosti poskytovaných služieb a automatizácie všetkých využívaných procesov,“ uzatvára Peter Kresánek v mene Slovenskej Grafie.
