Štátna firma Slovenská pošta sa nestíha prispôsobiť vývoju na trhu. Vlani znížila stavy o vyše šesťsto ľudí a ruší pobočky, napriek tomu prehlbuje stratu. Zdvojnásobenie straty očakáva aj tento rok – na 25 miliónov eur.
Piati členovia predstavenstva si vlani podľa účtovnej závierky rozdelili 230-tisíc eur, siedmi členovia dozornej rady 45-tisíc eur. Ide o zhruba desať percent nižšiu sumu, o akú si polepšili v roku 2023. Odmeny predsedu a podpredsedu predstavenstva vtedy podľa Transparency International Slovensko dosiahli bezmála 50-tisíc eur, členovia predstavenstva získali po 41-tisíc eur.
Členmi orgánov štátnych firiem sú často politickí nominanti, ako napríklad člen dozornej rady v Slovenskej pošte Igor Šufliarsky. Foto: FB Igor Šufliarsky
Dlhodobo v strate
„Členom predstavenstva a dozornej rady spoločnosti patrí pravidelná mesačná odmena, ktorá je vyplácaná na základe pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti, ktoré určuje rozhodnutím jediný akcionár spoločnosti, teda Ministerstvo dopravy SR,“ vysvetľuje Eva Peterová z komunikačného oddelenia podniku. Vedenie ministerstva zase odkazuje na uznesenia vlády z roku 2011, ktoré platia pre všetky štátne akciové spoločnosti.
Vedenie rezortu môže prácu členov predstavenstva oceniť aj extra ročnou odmenou, tá však podľa Peterovej vlani priznaná nebola.
Hospodárenie Slovenskej pošty sa zhoršuje a neuhradená strata minulých rokov dosiahla už aj s minulým rokom 66 miliónov eur. Pošta bola vlani dokonca nútená požiadať VÚB a Európsku investičnú banku o zhovievavosť pri splácaní pôžičiek. Pre nedodržanie zmluvných podmienok sa totiž stali okamžite splatnými.
„S odpustením predčasného splatenia úverov zo strany bánk neboli, respektíve nebudú spojené žiadne podmienky, sankcie ani náhradné plnenia,“ uviedla Peterová.
Pošta v zisku naposledy v roku 2019
Kladný hospodársky výsledok dosiahla Slovenská pošta naposledy v roku 2019 – vo výške 1,4 milióna eur. V minulosti dokázala pravidelne hospodáriť so ziskom napríklad v rokoch 2005 až 2009 či v období rokov 2013 až 2017.
Vedenie pošty odôvodňuje slabé výsledky najmä prepadom záujmu ľudí o tradičné poštové služby. Napríklad počet listov, ktoré vlani prijala a doručila Slovenská pošta, medziročne klesol o 15 percent, v porovnaní s rokom 2005 dokonca až na jednu tretinu.
Slovenská pošta
Doplácajú na službu obyvateľom
Každoročne rastúce náklady pošty na platy zamestnancov či prevádzku košatej siete pobočiek po celom Slovensku následne presahujú jej príjmy o stále vyššiu a vyššiu sumu. „Slovenská pošta v roku 2024 predpokladala zvýšenie straty po zdanení až na takmer 15 miliónov eur,“ upozorňuje Peterová.
Pripomeňme, že Slovenská pošta má na území Slovenska monopol na doručovanie listových zásielok do 350 gramov. Súčasne je však povinná poskytovať v krajine takzvanú univerzálnu poštovú službu – teda zabezpečiť „minimálne uspokojenie potrieb všetkých používateľov poštových služieb na území Slovenskej republiky“.
Súčasťou tejto úlohy je napríklad zabezpečiť dostupnosť základných poštových služieb prakticky na celom území krajiny, „každý pracovný deň najmenej s jedným vybraním a dodaním denne“, a to za štátom regulované ceny. Kvalitu služieb pošty kontroluje Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb cez externé spoločnosti, napríklad meraním času prepravy poštových zásielok.
Za zabezpečenie „univerzálnej poštovej služby“ dostane Slovenská pošta zo štátneho rozpočtu zhruba 13-14 miliónov eur ročne. Táto suma už pošte zjavne nestačí.
Skúšajú konkurovať v balíkoch
„Náklady na prevádzku a personál od roku 2018 stúpli o 24 percent, návštevnosť pobočiek sa za posledných päť rokov znížila o viac ako 30 percent. Viaceré z nich sú nevyťažené a nedokážu si na seba zarobiť. Výsledkom je hustá, drahá a neefektívna sieť, čo má negatívny vplyv na celkovú spokojnosť zákazníkov, ale aj na mzdy zamestnancov, ktoré stále zaostávajú za priemernými mzdami v hospodárstve,“ spresňuje jeden z dôvodov prehlbujúcej sa straty Eva Peterová z komunikačného oddelenia štátnej akciovky.
Vedenie tvrdí, že výpadok výnosov z doručovania listov sa firme vlani podarilo kompenzovať predajom nepotrebného majetku, zvýšením cien za služby v lete minulého roka či nárastom výnosov z expresných balíkových služieb.
Pošta sa snaží v tomto prekvitajúcom segmente e-commerce logistiky konkurovať súkromným firmám, ako je napríklad Packeta. Vlani napríklad rozšírila svoju sieť o 84 nových BalíkoBOXOV a 182 PoštaPOINTOV.
Foto: Slovenská pošta, Packeta
Osem miliónov eur firma ušetrila znížením počtu zamestnancov o vyše šesťsto ľudí. Išlo najmä o dôsledok rušenia pobočiek, ukončenia pracovných pomerov na určitú lehotu a odchodu zamestnancov do dôchodku. Koncom minulého roka Slovenská pošta zamestnávala 10-tisíc ľudí.
Nestíhajú sa prispôsobiť zmene
Prechod ľudí k e-mailom, chatu či ďalším formám digitálnej komunikácie je dlhodobým trendom a čelia mu pošty na celom svete. Slovenskej pošte a jej akcionárovi – ministerstvu dopravy – sa však nedarí vývoju adekvátne prispôsobiť. A to napriek opakovaným upozorneniam, výzvam a odporúčaniam zo strany konzultačných spoločností či Najvyššieho kontrolného úradu.
Tie navrhujú napríklad zvýšiť ceny služieb alebo znížiť legislatívne nároky na kvalitu – v podobe zníženia počtu dní, keď sa zásielky doručujú, alebo zníženia počtu miest, v ktorých má pošta pobočku. Slovenská pošta má aktuálne 1 368 pobočiek (zhruba 1 pobočka na 4 000 obyvateľov), na porovnanie, v Českej republike ich je po minuloročnej redukcii približne 2 900 (zhruba 1 pobočka na 3 700 obyvateľov).
Potrebu zmeny si uvedomuje aj vedenie. V marcovej tlačovej správe napríklad firma upozornila na prispôsobovanie sa pôšt v mnohých európskych krajinách. „Napríklad Česká pošta znižuje frekvenciu doručovania listov vo vybraných lokalitách a dánska poštová spoločnosť PostNord dokonca oznámila, že do konca roka 2025 úplne prestane doručovať listy,“ spomína sa v správe.
Redukcia siete pôšt
„Riešením je menšia sieť tvorená väčšími poštami s dlhšími otváracími hodinami a väčším počtom priehradkových zamestnancov, komfortnejším prostredím pre zákazníkov a atraktívnejšími podmienkami pre pracovníkov,“ hovorí ďalej Peterová za vedenie Slovenskej pošty.
Slovenská pošta v rokoch 2019 až 2023 zrušila vyše dvesto pobočiek. Regulačný úrad požiadala o zrušenie ďalších sto, túto dodatočnú redukciu sa však pre petície obyvateľov, nesúhlas úradu či z iných dôvodov napokon nepodarilo zrealizovať.
V optimalizácii poštovej siete s dôsledkami na rozsah pôšt a na počet zamestnancov plánuje Slovenská pošta pokračovať aj v roku 2025. V akom rozsahu a kde je optimalizácia naplánovaná, však pošta ani ministerstvo dopravy nechceli konkretizovať. „Ich zverejnenie by mohlo Slovenskú poštu oslabiť voči konkurencii,“ odkázal minister dopravy Jozef Ráž ml. cez komunikačné oddelenie rezortu.
Napokon, požiadavky štátnej akciovky môže opäť odmietnuť alebo skresať Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Česká pošta sa už mení
Podobné ťažkosti – prepad záujmu o klasické služby pošty následkom elektronizácie a rýchlejší rast miezd oproti produktivite práce – zažíva aj Česká pošta. Štátny podnik vlani hospodáril so stratou približne 50 miliónov eur, rok predtým so stratou 30 miliónov eur. Zhoršujúce sa výsledky a hroziaca platobná neschopnosť viedli českú vládu k rozhodnutiu o transformácii štátneho podniku.
Česká pošta prijíma ozdravné opatrenia, ktoré ju majú priviesť opäť k zisku. Foto: archív Českej pošty
Vlani Česká pošta zrušila vyše tristo z 3 200 pobočiek a výrazne znižuje stavy zamestnancov. Na začiatku tohto roka vytvorila samostatnú akciovku „Balíkovna“, do ktorej chce postupne vyčleniť balíkové a logistické služby a následne firmu predať.
Česká pošta sa tiež snaží rozpredať v aukciách prebytočné nehnuteľnosti v hodnote zhruba 80 miliónov eur. Opatrenia by mali priniesť postupné ozdravenie pošty a jej návrat k zisku.
Strata sa opäť zdvojnásobila
Na Slovensku sa však napriek odporúčaniam výrazné zmeny nedejú. „V minulosti vedenie spoločnosti neprijalo opatrenia na zvrátenie tohto trendu (pokles záujmu o tradičné poštové služby – pozn. red.). Od roku 2024 preto ministerstvo dopravy začalo aktívne sledovať hospodárenie spoločnosti a prijaté kroky. Výsledky sa však očakávajú až v dlhšom časovom horizonte,“ odkázal minister dopravy Jozef Ráž ml. cez komunikačné oddelenie rezortu.
Podnikateľský plán pre Slovenskú poštu na rok 2025, ktorý ministerstvo schválilo, podľa neho už zahŕňa úsporné opatrenia. „Prvé pozitívne výsledky sa prejavili už v úvodných mesiacoch roka, keď spoločnosť zaznamenala kladné výsledky hospodárenia,“ dodal rezort v stanovisku.
Ministerstvo dopravy SR v podnikateľskom pláne na rok 2025 súčasne schválilo Slovenskej pošte plánovanú stratu vo výške 24,4 milióna eur pred zdanením.
