Vláda v piatok schválila návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý predpokladá zníženie deficitu verejných financií v prepočte na 4,1 percenta výkonu ekonomiky. Pre tento rok kabinet premiéra Roberta Fica naopak navýšil odhadovaný verejný schodok na 5,01 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z pôvodne plánovaných 4,72 percenta HDP.
Predlohu kritizovali opozícia, odbory, zamestnávatelia aj rozpočtová rada. Premiér naopak vyjadril spokojnosť so schválením predloženého rozpočtu.
Nedodržíme kritériá EÚ
Slovensko tak na základe uvedených údajov naďalej nebude plniť úniové pravidlo, že verejný schodok nemá prekročiť tri percentá HDP; kvôli tomu už EÚ vedie proti Slovensku konanie.
Už tento rok by Slovensko nemalo dodržať ani ďalšie úniové kritérium, že dlh štátu by nemal byť vyšší ako 60 percent HDP.
Schodok samotného štátneho rozpočtu Slovenska, ktorý je súčasťou hospodárenia celého verejného sektora, podľa návrhu v budúcom roku klesne na 5,75 miliardy eur z tohtoročných plánovaných zhruba 6,28 miliardy eur.
„Od nástupu do vlády v roku 2023 sa potýkame s neporiadkom vo verejných financiách. Rozpočet na roky 2026, 2027 a 2028 je rozpočtom, ktorý zaručuje Slovenskej republike, že nová vláda, ktorá nastúpi v roku 2027 po parlamentných voľbách bude mať verejné financie v poriadku a pod kontrolou,“ povedal novinárom Fico o schválení štátneho rozpočtu na budúci rok a rozpočtového výhľadu do roku 2028.
Rozpočtové príjmy vlády by mali stúpnuť medziročne len nepatrne, predloha počíta tiež s miernym znížením výdavkov. Viac peňazí bude smerovať napríklad do školstva a zdravotníctva.
Naopak, s nižším rozpočtom majú hospodáriť napríklad ministerstvá dopravy a sociálnych vecí.
Počíta sa s konsolidáciou
Výdavky na obranu by mali dosiahnuť v prepočte dve percentá HDP, teda najnižšiu možnú úroveň vyplývajúcu z členstva krajiny v NATO.
Štátny rozpočet Slovenska na budúci rok už zahŕňa tretí konsolidačný balík súčasnej vlády, ktorý opäť najmä zvýšil dane a odvody. Ministerstvo financií pôvodne ohlásilo tiež úspory 1,3 miliardy eur vo výdavkoch štátu.
Do tejto sumy zahrnulo aj pôvodne plánované použitie viac ako 420 miliónov eur z európskych fondov na kompenzácie vysokých cien energií. Takéto priame použitie európskych peňazí však podľa vlády nie je možné.
Bratislava preto bude usilovať o ich využitie v programoch financovaných zo štátneho rozpočtu. Týmto spôsobom by tak uvoľnila peniaze na pomoc s cenami energií.
Až na výnimky sa v budúcom roku na Slovensku nebudú zvyšovať platy zamestnancov verejného sektora, počet pracovníkov v ňom by však mal stúpnuť.
Štát nešetrí na sebe
Zástupcovia zamestnávateľov podobne ako odbory, kritizovali, že ozdravenie štátnych financií bude opäť založené na zvyšovaní príjmov štátu. Opozičné strany poukázali okrem iného na pokračujúce zadlžovanie krajiny.
Nezávislá rozpočtová rada zase uviedla, že po troch konsolidačných balíčkoch Ficovej vlády a pri historicky najvyšších príjmoch verejného sektora v pomere k výkonu ekonomiky verejný schodok krajiny bude v roku 2027 podľa rozpočtového výhľadu vlády opäť nad piatimi percentami HDP, ak štát nepristúpi k ďalším opatreniam.
Predstavitelia vládnej koalície nepopulárne rozhodnutie predtým odôvodnili tým, že predchádzajúce vlády hospodárili zle; terajšia opozícia to odmietla.
Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok vychádza z predpokladu rastu ekonomiky o 1,3 percenta, zrýchlenia inflácie na 4,4 percenta a poklesu tempa rastu reálnych miezd.
