Pôvodne nastúpila do Slovenských elektrární so zadaním vybudovať právne oddelenie, dnes má za sebou viacero významných projektov. Refinancovala dlh spoločnosti či dohodla pozastavenie zákazu dovozu jadrového paliva z Ruska. O úlohe právničky v manažmente sa rozprávame s riaditeľkou pre právne a firemné záležitosti Zorou Mistríkovou.
Umiestnili ste sa v tohtoročnom rebríčku Forbesu Top ženy slovenského biznisu v kategórii manažérky. Pozrime sa aj v tomto kontexte na vašu doterajšiu kariéru. Čo vás priviedlo do Slovenských elektrární?
Po skončení vysokej školy som pôsobila v advokácii. Prvú veľkú pracovnú skúsenosť som získala v medzinárodnej advokátskej kancelárii Linklaters, kde som pracovala pod vedením kanadských partnerov. To ma výrazne ovplyvnilo.
Naučila som sa, že úlohou právnika je prevziať zodpovednosť za riešenie problémov a ponúkať riešenia. Medzi moje prvé veľké transakcie patril predaj akcií Globtelu a privatizácia SPP – veľa som sa pri nich naučila.
Foto: Slovenské elektrárne
V roku 2017 ma oslovil vtedajší generálny riaditeľ elektrární, či by som mu nepomohla vybudovať právne oddelenie. Presvedčil ma tým, že mu stačí, aby som prišla na rok.
Nakoniec ste nezostali rok, ale dnes je to už osem rokov…
Áno, pôvodne bolo mojím cieľom vybudovať fungujúce právne oddelenie. Vôbec som nerozmýšľala o budovaní kariéry. Pustila som sa do riešenia vecí, ktoré som mala „na stole“. V tom čase sa riešil problém s financovaním dostavby jadrovej elektrárne v Mochovciach.
Potrebovali sme predĺžiť splatnosť dvadsiatich úverových zmlúv, museli sa vyrokovať podmienky s mnohými financujúcimi stranami, založiť majetok vrátane jadrových elektrární, načerpať akcionársky úver, podriadiť pohľadávky štátu. Od úspešnosti tohto projektu závisela nielen realizovateľnosť dostavby Mochoviec, ale aj „prežitie“ Slovenských elektrární. Rokovania trvali rok a pol a boli náročné.
Čo spätne hodnotíte ako najcennejšiu lekciu, ktorá vám pomohla profesijne rásť?
Nemám pocit, že by to bola jedna situácia. Keď sa pozriem späť, najťažšie pre mňa bolo zvládať situácie s komplikovanými ľuďmi, či už hralo úlohu to, že som žena, alebo niečo iné. Ako poučenie som si odniesla: netreba podľahnúť tlaku, netreba sa nechať rozhodiť a treba zotrvať v pozícii. To si opakujem aj dnes, keď čelím náročným situáciám.
Baví ma prichádzať na riešenia. Motivuje ma, keď vidím výsledok.
Tento rok ste ohľadom energií komunikovali s politikmi na najvyššej európskej úrovni. Dosiahli ste stanovené ciele?
Podarilo sa nám jasne odkomunikovať argumenty, ktoré viedli k pozastaveniu pôvodne plánovaného zákazu týkajúceho sa dovozu obohateného uránu z Ruskej federácie na úrovni Európskej únie. Ciele sa nám teda podarilo naplniť, no predpokladám, že v budúcnosti o tom ešte bude ďalšia diskusia.
Ako by ste zhodnotili rolu žien v biznise a politike na Slovensku?
Nedávno sme u nás mali premiérku aj prezidentku. Je bežné, že vo vládach sedia ministerky. V korporáciách sú ženy aj na vysokých riadiacich pozíciách. Máme veľa úspešných podnikateliek. Myslím si, že všetky tieto ženy sú dôkazom toho, že rodové stereotypy dokážeme aj my Slováci prekonávať.
Stretli ste sa aj vy osobne niekedy s predsudkami? Máte nejaký tip, ako ich odbúrať?
Keď som pôsobila v advokácii, mali sme klienta, ktorému som sa venovala spolu s kolegom. Na začiatku bolo pre mňa veľmi ťažké akokoľvek prispieť do spoločnej diskusie, pretože klient mi dával najavo, že ho nezaujíma, čo chcem povedať, hoci – keď hovoril môj kolega – plne sa na neho sústredil.
Mňa to, samozrejme, hnevalo, pretože som mala pocit, že mám k danej veci relevantné argumenty, preto som sa opakovane snažila do diskusie vstúpiť. V jednom momente ho napokon zaujalo, čo hovorím, a konečne si ma vypočul. Odvtedy sa ku mne správal s rešpektom a radil sa so mnou v rôznych veciach.
Môj tip je: nebáť sa vysloviť svoj názor alebo predložiť návrh, odôvodniť ho, prípadne ho oprieť o fakty.
Ste absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Súhlasíte s tvrdením, že aj so vzdelaním zo Slovenska sa dá uspieť?
Myslím, že ja som toho dôkazom. Poznám veľa šikovných a úspešných ľudí, ktorí vyšli zo slovenských škôl. Možnosti štúdia v zahraničí sú však teraz oveľa širšie. Chápem preto šikovných mladých ľudí, ktorí si štúdiom v zahraničí zvyšujú svoje šance na úspech.
Foto: Slovenské elektrárne
Čo je vaším „driverom“? Čo vám dáva pri práci najväčší zmysel?
Posúva ma vpred pocit zodpovednosti a vedomie, že viem a môžem byť aktívnou súčasťou rozhodovacích procesov vo veciach, ktoré sú dôležité. Slovenské elektrárne považujem za spoločnosť, ktorá je pre fungovanie slovenskej ekonomiky kľúčová.
O mojej práci neuvažujem v intenciách, aby som sa posunula v kariérnom rebríčku. Najväčší zmysel má pre mňa vedomie, že v zložitých situáciách viem relevantne prispieť k riešeniam, ktoré majú vplyv nielen na naše výsledky, ale potenciálne aj na kvalitu života na Slovensku.
Čím si dobíjate baterky v súkromí? Čo vás baví?
Najväčším relaxom je pre mňa beh. Pri ňom si viem dokonale prečistiť hlavu. Beh sa dá robiť kedykoľvek a takmer všade. Okrem toho rada bicyklujem, chodím na turistiku, v zime lyžujem alebo skialpujem. Mám vždy radosť, keď sa ku mne pridajú aj deti.
