Lietajúce auto zo Slovenska je opäť stredobodom pozornosti. Najsledovanejší youtuber súčasnosti, MrBeast, natočil video o výnimočných autách a zaradil medzi ne aj AirCar dizajnéra Štefana Kleina.
Video má za tri dni 80 miliónov zhliadnutí a takmer štyri milióny lajkov. Forbes navštívil tvorcu lietajúceho auta na nitrianskom letisku, kde prezradil, ako sa novému projektu darí.
Ako ste získali pozornosť MrBeasta, ktorý je aktuálne najsledovanejším tvorcom videí na YouTube a najlepšie zarábajúcim youtuberom na svete?
To oni oslovili nás. Chceli zaradiť lietajúce auto medzi najzaujímavejšie automobily na svete. Ja som MrBeasta ani nepoznal, na začiatku sme ich dokonca odmietli.
Hovorili sme im: „Vykašlite sa na nás, ešte nemáme všetko dokončené,“ a oni na to, že nie, že nás chcú. Keď som o tom neskôr hovoril svojim študentom, tí ho hneď poznali a hovorili mi, že je to úžasná príležitosť.
Ako vyzerala spolupráca s MrBeastom?
Prileteli na Slovensko súkromným lietadlom v polovici augusta, niekde sa ubytovali a na druhý deň prišli k nám na nitrianske letisko. O šiestej ráno sme vytiahli aeroplány, natankovali a do pol deviatej sme lietali.
Bolo to asi osemdesiat kilometrov. Celé to trvalo možno tri hodiny, všetko si natočili z rôznych uhlov. Boli to takí vyjašení, energickí mladíci.
Najsledovanejší youtuber na svete MrBeast (James Donaldson) zaradil AirCar do videa. Video: MrBeast/YouTube
A MrBeast?
Ten napokon nepriletel. Boli tu len ľudia z jeho tímu. (Na videu hovorí, že sa bojí výšok – pozn. red.)
Hľadáme investora na druhý prototyp
V akom štádiu je aktuálne vývoj lietajúceho auta AirCar?
Máme prototyp 1, na ktorom sme pracovali od roku 2017 a slúžil na výskum a testovanie. Získal osvedčenie o letovej spôsobilosti od štátneho Leteckého úradu SR, čo znamená, že prešiel certifikačným procesom, ktorý zahŕňal lietanie vo výške tritisíc metrov, voľné pády či pristátie v obmedzených priestoroch.
Na základe získaných vedomostí teraz môžeme postaviť prototyp 2 a hľadáme investora, ktorý by nám s tým pomohol.
Aký objem financií hľadáte?
Ideálna by bola suma zhruba päť miliónov eur. Mala by nám vystačiť na vytvorenie prototypu 2, ktorý budeme následne zalietavať, budeme lietať dlhé lety, pokúsime sa získať osvedčenie o letovej spôsobilosti. V prípade úspechu prejdeme na malosériovú výrobu.
Prototyp číslo 1 lietajúceho auta AirCar získal od slovenských úradov osvedčenie o letovej spôsobilosti. Foto: Marek Mucha
Pre akého zákazníka chcete vyrábať?
Chceme sa zaradiť do kategórie ultraľahkých lietadiel Experimental Light Sport Aircraft, ktoré je možné vyrábať ako kit– teda ako skladačku.
Vyrobíme na Slovensku a odošleme kuriérskou spoločnosťou zákazníkovi, ktorý si AirCar potom sám poskladá doma. V Amerike je to veľmi úspešná a populárna kategória. Čiže nechceme ísť cestou certifikácie pre auto aj lietadlo, ktorá by bola pre nás veľmi drahá a komplikovaná.
Pre fanúšikov lietania
Na aké účely môže kupujúci taký stroj užívať?
Môžete s ním lietať, kam chcete. Stačí informovať letecký úrad v príslušnej krajine, že u nich chcete lietať. Uvediete typ lietadla a požiadate o povolenie. Tým, že USA sú obrovská krajina a platia tam jednotné pravidlá, je to ešte jednoduchšie.
Načo by zákazníci AirCar využívali?
Na bežné lietanie, športové lietanie, presuny do práce či na dovolenku. Komerčnú činnosť s tým nemôžete robiť, ale myslím, že budeme zaujímaví najmä pre ľudí, ktorí ľúbia lietať.
Koľko potrebuje AirCar na vzlietnutie?
Päťsto metrov na štart a na pristátie sto metrov.
Tím MrBeasta natáčal AirCar na nitrianskom letisku. Foto: MrBeast/YouTube
Koľko má nalietané?
Zhruba sto hodín.
Ako dlho trvá transformácia?
Menej ako dve minúty.
Rokovania už prebiehajú
Ako ďaleko ste v hľadaní investora?
Rokujeme už dlhšie s čínskym podnikateľom, ktorý vlani kúpil licenciu na výrobu lietadiel senickej spoločnosti Shark Aero. Ak sa dohodneme, bude môcť AirCar vyrábať v licencii exkluzívne pre Čínu.
Máme tiež rokovania so spoločnosťou Israel Aircraft Industries, ktorá je významom porovnateľná s Boeingom. Ak by to vyšlo, boli by aj akcionári, pretože pri ich veľkosti dokážu certifikovať.
Máme aj rokovania s potenciálnymi investormi v Amerike, ktoré nám pomáha organizovať Matej Viecha, ktorý je u Elona Muska zodpovedný za vzťahy s investormi a je schopný nás zorientovať v tomto ekosystéme.
Štefan Klein v kabíne AirCar. Foto: Marek Mucha
Nebojíte sa, že predajom licencie do Číny stratíte obrovský trh?
Nie, my sa tam nechceme etablovať, navyše máme v oblasti vývoja prinajmenšom päťročný náskok. Keď nebudeme zadubení, tak si tento náskok vo vývoji dokážeme udržať.
V tom nevidím problém. Výhodou je, že takto získame zdroje na ďalší vývoj a rast. Navyše, sú to zdroje, ktoré ma nezaťažia. Tým, že je to licencia, nikto nevstupuje do firmy a nezmení sa jej štruktúra. To je pre mňa zatiaľ veľmi výhodné.
Začínal od nuly
Koľko má stáť AirCar z malosériovej výroby v porovnaní s bežným ultraľahkým lietadlom?
AirCar je drahší, pretože je to lietadlo aj auto. Má navyše prevodovku, diferenciál, a treba započítať aj náklady na zložitosť vývoja. Nebude stáť viac ako ultralight štvorsedadlovka, napríklad klasický ultralight Piper stojí v základnej výbave okolo 450 až 500-tisíc eur.
Mnohí ľudia si myslia, že po odchode z AeroMobilu ste svoje know-how jednoducho využili na výrobu AirCar. Je to tak?
Nie. Keď som odišiel z AeroMobilu, know-how som tam musel nechať. Z tých patentov som nemohol použiť vôbec nič. Postavil som úplne nový projekt. To riešenie je úplne iné ako v AeroMobile a všetko sme si vyvíjali sami.
AirCar má inú schému podvozku, ktorá umožňuje vzlietnuť ako na normálnom lietadle. Transformácia umožňuje krajší dizajn, pretože krídlo je schované a máte v podstate športové auto. Dlhšie rameno chvosta prinieslo stroju lepšiu stabilitu, takže v lete je stopercentne stabilný.
Tím MrBeasta použil vo videu o AirCar Štefana Kleina cenovku 600-tisíc dolárov. Foto: MrBeast/YouTube
Mám video, na ktorom som pustil riadenie a auto hodinu krásne letelo samé, bez autopilota. Preletel som tak celý Nitriansky kraj, len som smerovky “vykopával”, keď som trošku menil smer. AirCar je stabilný takmer ako auto, vzlietli by ste s ním aj bez školenia.
Infarkt po odchode z AeroMobilu
Ako sa spätne pozeráte na odchod z AeroMobilu a nový začiatok na zelenej lúke?
Odišiel som a predal som svoj podiel za smiešnu sumu, lebo som bol prinútený to urobiť. Za akých okolností, čím všetkým som si pritom prešiel, a že som mal aj infarkt, to už nechcem rozvádzať.
Jednoducho sme mali rozdielne predstavy o budúcnosti projektu a firmy. Ja som odišiel, pretože väčšina členov tímu bola lojálna druhému partnerovi v biznise (Juraj Vaculík, pozn. red.).
Čo ste robili potom?
Na čas som sa presťahoval do Chorvátska a snažil som sa dať dokopy, fyzicky aj psychicky. Viete si predstaviť, aký je to pocit, keď musíte opustiť niečo, čomu sa venujete celý život. Trvalo mi pol roka, kým som sa z toho vystrábil.
Boli ste otcom toho projektu a spomínam si, že pri testoch ste sa museli z vozidla katapultovať a prežili ste vďaka padáku.
Áno, natrápil som sa na tom aute, riskoval a zrazu musíte ísť preč? Bolo to hrozné. Na druhej strane som si povedal, že som dizajnér a inžinier a to najdôležitejšie, čo mám, je vlastná hlava.
To vám nikto nezoberie. Povedal som si, že je vlastne fajn, že môžem opäť slobodne tvoriť, hľadať nápady, veď to ma baví.
AirCar, lietajúce auto slovenského dizajnéra Štefana Kleina. Foto: AirCar
Štefan Klein pri vývoji lietajúceho auta AirCar začínal od nuly. Foto: Marek Mucha
Odleteli sme so ženou do Chorvátska a zavrel som sa do domčeka na brehu Jadranu. Tam som si na balkóne rozložil hŕbu výkresov a za týždeň som prišiel na nové riešenia.
Musel som vymyslieť iné riešenie, neostávalo mi iné. Ale to podstatné je, že som v tom opäť našiel radosť. Prototyp AirCar 1 je výsledok. Veľmi mi pomohol Anton Zajac, ktorý sa objavil v pravú chvíľu ako anjel strážny a vstúpil do firmy ako investor.
Lietanie na elektrinu má zatiaľ limity
Koľko doposiaľ investoval do AirCar?
Zhruba dva milióny eur.
Anton Zajac (vpravo) a vynálezca Štefan Klein s lietajúcim autom AirCar. FOTO: AIRCAR
Spoluzakladateľ Esetu a investor Anton Zajac (vpravo) a vynálezca Štefan Klein s lietajúcim autom AirCar. Foto: AirCar
Ako premýšľate nad globálnym posunom k elektromobilite v súvislosti s vaším autom?
Elektromobilita má mnoho úskalí, ale je to smer, ktorý je nevyhnutný. Jednoduché preklopenie do letectva však v súčasnosti fyzikálne nie je možné.
Prečo?
Pre limity výkonu batérií. Najlepšie baterky dnes dokážu vydať prácu zhruba 500 wattov na hodinu a kilogram. Na lietanie potrebujete výkon okolo sto kilovatov, takže treba dvestokilovú baterku, aby ste mohli hodinu lietať.
Cesty tvoria asi tri percentá zemského povrchu, takže máte obmedzený priestor na cestovanie. Vo vzduchu máte nekonečný priestor.
A to pri tej najlepšej účinnosti a optimálnych letových podmienkach. Pre istotu by ste teda mali mať 300- až 400-kilovú sadu batérií a to je pomaly celá váha ultraľahkého lietadla.
Pritom za hodinu preletíte asi dvesto kilometrov a chcete aspoň tisíc. Čistá elektromobilita v lietaní – cesta k nej – teda ešte potrvá dlho.
Ale čo už začína byť zaujímavé, je samostatný režim auta na batériu a lietadla na spaľovací motor. Keď ste v aute, stačí vám oveľa nižší výkon, povedzme 15-20 kilowattov, aby ste išli rýchlosťou 130 km/h.
To sa dá dosiahnuť s batériou do sto kíl a prejdete ako auto sto kilometrov. A ten veľký výkon idete na spaľováku. Hybridizácia má teda podľa mňa reálne základy, stačí sa do toho len pustiť.
Budúcnosť lietania
Mnohí hovoria, že budúcnosťou kombinácie auta a lietania je tzv. VTOL kategória, teda stroje, ktoré dokážu vertikálne vzlietnuť a pristáť ako vrtuľník.
Myslím, že budúcnosť bude rozdelená. V mestách budú po strechách lietať VTOL stroje a naša kategória strojov s veľkým doletom a s veľkou rýchlosťou bude lietať medzi mestami. Snažím sa cez AirCar riešiť výhody a nevýhody lietania a cestnej dopravy.
Ktoré?
Na ceste je rýchlosť limitovaná, vo vzduchu nie. Nezáleží na tom, či máte v aute motor s výkonom päťsto alebo tisíc koní, lebo vás nepustí maximálna rýchlosť.
Keď máte tisíc koní v lietajúcom aute, môžete cestovať rýchlosťou šesťsto kilometrov za hodinu a viac. Ďalej, cesty tvoria asi tri percentá zemského povrchu, takže máte obmedzený priestor na cestovanie. Vo vzduchu máte nekonečný priestor.
Dizajnér a konštruktér lietajúceho auta AirCar Štefan Klein verí spojeniu výhod lietania a cestnej dopravy. Foto: Marek Mucha
Naopak, v letectve vám kopec času vezmú procedúry na letiskách Keď chcete letieť do Paríža, tak idete priemernou rýchlosťou 800 km/h, ale všetko stratíte pri pristávaní a odbavovaní.
Preto má zmysel spájať tie prostredia a ich výhody. Európa je pre lietanie paradoxne veľmi jednoduchá. Keď chcete letieť, napríklad do Chorvátska, a obídete veľké letiská, tak v podstate nemusíte ani komunikovať.
My chceme na prototype 2 ukázať, ako rýchlo je možné cestovať medzi Slovenskom a Parížom. A ako by to vyzeralo, keď máte AirCar doma v garáži, chodíte po ceste a nikomu v meste nezavadziate, pretože ste auto.
Náklady na AeroMobil nechcem komentovať
AeroMobil začiatkom roka skrachoval. Kam ste sa s lietajúcim autom dostali, keď bol projekt pod vaším vedením? Skúste to porovnať s AirCar.
Auto lietalo, behalo po cestách a zvládlo transformáciu. To bola tretia verzia Aeromobilu. Po mojom odchode vyvinuli ďalšie verzie, ale posledný prototyp nemal ani letové osvedčenie a nerobil transformáciu, bol to len demonštrátor lietania.
V podstate lietadlo, ktoré vyzerá ako auto, napríklad na výstavy ho ťahali za autom. Letový demonštrátor je racionálny krok, pretože v letectve sa nedá všetko predikovať a namodelovať, musíte aj veľa testovať.
Chceli pokračovať ďalej, ale údajne im ten posledný prototyp zhltol všetky peniaze. Prečo ich to toľko stálo, nebudem komentovať.
My sme v AirCar dosiahli stav, že je to auto-lietadlo, plne ovládateľné, robí transformáciu v automatickom cykle pod dve minúty a je pripravené na opakovanú výrobu. Keď to porovnáte – vývoj AeroMobilu stál 25 miliónov. My sme oveľa ďalej a stálo nás to dva milióny.
