Poľnohospodári získali vlani na preddavkoch k priamym platbám takmer 310 miliónov eur. Boli tak na tom lepšie z pohľadu likvidity, čo malo vplyv aj na čerpanie bankových úverov. Ich celkový objem aktuálne dosahuje 1,2 miliardy eur.
Na otázky o situácii v sektore odpovedá Peter Bilčík, riaditeľ firemných produktov v Tatra banke, a Peter Hudec, vedúci agrofinancovania v Tatra banke.
V období klimatických zmien sa musia poľnohospodári vedieť prispôsobiť a veľmi flexibilne reagovať. Aký rok majú poľnohospodárske podniky za sebou?
P. B.: Minulý rok bol z pohľadu klimatických výkyvov pre poľnohospodárov náročný. Začiatkom roka to boli dažde, ktoré z polí, najmä na západnom a južnom Slovensku, urobili jazerá a klziská, naopak, leto bolo vo väčšine oblastí suché.
U viacerých farmárov badáme problém s premnoženým výskytom hraboša poľného a zveri, ktorá v tomto roku narobila relatívne veľké materiálne škody. Rovnako žatva v tomto roku trvala rekordne krátko vzhľadom na horúce a suché počasie na prelome júla a augusta.
Aj toto sú dôvody, pre ktoré sme v minulom roku videli nižšie hektárové výnosy a nižšiu kvalitu napríklad pri repke. Jej úroda bola v tomto roku podpriemerná, pri husto siatych obilninách bola priemerná. Realizačné ceny komodít oproti predchádzajúcemu roku nerástli, preto z pohľadu hospodárskeho výsledku sektora predpokladáme skôr priemerný alebo podpriemerný rok.
„Hlavná úloha banky spočíva v preklenutí obdobia, keď poľnohospodár finančné prostriedky potrebuje využiť a keď ich dokáže splatiť, či už zlikvidovaním úrody alebo inkasom dotácií,“ hovorí Peter Bilčík, riaditeľ firemných produktov v Tatra banke. Foto: archív Tatra banky
Sú slovenskí poľnohospodári konkurencieschopní? Čo by im pomohlo? Mali by sa viac profilovať alebo sa zamerať na produkty s vyššou pridanou hodnotou?
P. H.: Z dlhodobého pohľadu vnímame viacero geopolitických, ako aj strategických rizík, s ktorými sa musia slovenskí poľnohospodári vyrovnať. Jedným z nich je väčší potenciálny dovoz ukrajinských tovarov na slovenský trh. Tomu nie sme schopní cenovo konkurovať. Súhlasím teda, že je dôležité ísť v budúcnosti smerom k vyššej pridanej hodnote vo výrobe.
Práve v ukazovateľoch hrubej pridanej hodnoty na hektár sme hlboko pod európskym priemerom. Táto téma je však komplexnejšia, ako sa na prvý pohľad zdá, pretože poľnohospodár musí byť schopný svoju produkciu aj predať, čo je napríklad na Slovensku pri zelenine väčší problém, než ju vyrobiť.
Pri živočíšnej výrobe je to zase o investičnom dlhu, ktorý v sektore máme. Pre zaujímavosť, štatistiky Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka ukazujú, že pri produkčných podnikoch bolo až 90 percent maštalí postavených pred rokom 1990. Je preto nevyhnutné do nových maštalí a technológií investovať. Jedine tak dokážeme udržať krok s okolitým svetom a zachovať si v európskom priestore konkurencieschopnosť.
Aká kritická je pri tomto rozvoji kapitálová vybavenosť? Platí predpoklad, že ak by mali podniky viac finančných zdrojov, mohli by si lepšie udržať konkurenčnú výhodu?
P. B.: Kapitálová vybavenosť v poľnohospodárstve je dôležitá téma, keďže poľnohospodárstvo vnímame ako kapitálovo intenzívnu podnikateľskú činnosť. Poľnohospodári musia v prvom rade investovať do budov, technológií a strojového vybavenia. Okrem toho je strategicky dôležité nakupovať pôdu, na ktorej podnik hospodári. Poľnohospodári sú citliví aj na prevádzkový kapitál, keďže spotrebujú veľa aktív ako osivá, hnojivá či pohonné hmoty.
To, čo opisujete, potvrdzuje, že kapitál je pri rozvoji odvetvia naozaj dôležitý. Akú úlohu v tom môžu zohrať banky? Mohli by prvovýrobcom pomôcť dostupné úvery, či už na nové investície, alebo prevádzku?
P. B.: Áno, aj keď schopnosť prvovýroby absorbovať zadlženosť z úverov nie je bezhraničná. Rok 2024 bol pre poľnohospodárov náročný aj ekonomicky, čo má vplyv na ich nižšiu úverovú kapacitu.
V poslednom roku však evidujeme zvýšený objem dlhodobých zdrojov. Investičný apetít v prvom rade pozitívne ovplyvňuje ponuka zdrojov z Programu rozvoja vidieka. Poľnohospodári potrebujú investovať a modernizovať svoje prvovýroby. Na výzvy a peniaze z projektov však čakajú už dlhé roky.
Veľké objemy európskych zdrojov zo starého programového obdobia, prakticky už po jeho skončení, spolufinancujeme nárazovo. To má za následok výrazný nárast dlhodobých úverov v relatívne krátkom čase.
Niektoré poľnohospodárske podniky bojujú s profitabilitou, a pravdepodobne nemajú dosť zdrojov na ďalší rozvoj. Je to tak?
P. H.: Určite áno. Najmä v oblasti poľnohospodárskych prvovýrob a spracovateľského priemyslu je to zásadný strategický problém. Viaceré prieskumy v minulosti odhadli výšku investičného dlhu na jednu miliardu eur. V živočíšnej výrobe je pozitívnym príkladom rozumných investícií robotizácia dojární, ktorá má výrazný priaznivý vplyv na celkovú nákladovosť výroby mlieka.
Na Slovensku viaceré odvetvia bojujú s nedostatkom pracovnej sily. Ľudí je nielen nedostatok, ale sú náročnejší aj na pracovné podmienky. Ako sa s tým vyrovnáva sektor výroby a spracovania potravín?
P. H.: Zamestnanosť sa, žiaľ, kontinuálne znižuje rýchlym tempom tak v poľnohospodárstve, ako aj v potravinárstve. Nedostatok kvalitnej pracovnej sily je základným problémom odvetvia vo všetkých regiónoch Slovenska.
Poľnohospodári musia preto jednoznačne viac investovať do techniky a výrobných zariadení, aby prácu zatraktívnili najmä pre mladých ľudí a boli schopní konkurovať priemyslu a službám. Rovnako je dnes už štandard využívať pracovnú silu zo zahraničia. Tu je dôležité hlavne odstraňovať legislatívne a administratívne bariéry.
„Pri živočíšnej výrobe je to zase o investičnom dlhu, ktorý v sektore máme. Pre zaujímavosť štatistky Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka ukazujú, že pri produkčných podnikoch bolo až 90 percent maštalí postavených pred rokom 1990. Je preto nevyhnutné do nových maštalí a technológií investovať. Jedine tak si dokážeme zachovať v európskom priestore konkurencieschopnosť,“ hovorí Peter Hudec, vedúci agrofinancovania v Tatra banke. Foto: archív Tatra banky
Ako môže modernizácii poľnohospodárstva pomôcť bankový sektor? Aké nástroje pripadajú do úvahy?
P. B.: Hlavná úloha banky v sektore spočíva v preklenutí obdobia, keď poľnohospodár potrebuje finančné prostriedky využiť a keď ich dokáže splatiť, či už predajom úrody, alebo inkasom dotácií. V sektore poľnohospodárskych prvovýrob má dnes bankový sektor veľa zdrojov, v auguste to bolo takmer 1,2 miliardy eur.
V Tatra banke sa venujeme všetkým typom financovania poľnohospodárov. Hlavnými nástrojmi sú financovanie priamych platieb a financovanie nákupov pôdy. Spomeniem však aj spolufinancovanie a predfinancovanie európskych fondov.
Aktuálne bola možnosť čerpať prostriedky na investície z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. K dispozícii boli výzvy zo starého programového obdobia 2014 až 2020 pričom, v starších a nových výzvach boli zdroje v objeme 180 miliónov eur. Posledná výzva 74 bola práve zrušená, čo je veľká škoda, pretože od klientov vnímame obrovský záujem, napriek krátkemu času.
Hrozí, že o mnohé zdroje z programu rozvoja vidieka, ktoré mohli byť použité práve na výstavbu, rekonštrukciu či modernizáciu poľnohospodárskych objektov alebo technológií prídeme. Zvýrazňuje to práve potrebu zmeniť systém vyplácania investičných zdrojov z nenávratných finančných prostriedkov do finančných nástrojov. Majú jednoznačne vyššiu mieru flexibility a budú predstavovať skrátenie času a zníženie byrokracie pre poľnohospodárov.
Vyžaduje si toto odvetvie špeciálne finančné produkty?
P. H.: Z dlhodobých zdrojov sa snažíme poskytovať financovanie takou formou, aby čo najmenej zaťažovalo dlhovú službu a cash-flow poľnohospodárskeho podniku. Jedným z takýchto produktov je napríklad financovanie poľnohospodárskej pôdy, pričom v štandardných podmienkach poskytujeme úvery na nákup pôdy v rozmedzí od tridsiatich do päťdesiatich rokov, a to v závislosti od lokality, kvality a finančných výsledkov družstva.
Tatra banka má silné postavenie v korporátnom sektore. Platí to aj pre sektor poľnohospodárstva?
P. B.: Tatra banka je jedným z lídrov financovania nielen poľnohospodárskych prvovýrob, ale aj agrosektora ako takého. Objem našich úverov presahuje 654 miliónov eur. Okrem toho sme aktívnym členom viacerých poľnohospodárskych združení a organizácií.
Vďaka týmto aktivitám dokážeme veľmi dobre identifikovať potreby poľnohospodárov a rýchlo reagovať na meniace sa prostredie. Pomáha nám tím odborných produktových špecialistov, ktorí majú v agrosektore dlhodobé skúsenosti. Našou ambíciou je byť lídrom financovania v odvetví.
K ideálnemu fungovaniu poľnohospodárskych podnikov určite neprispievajú meškajúce platby z európskych zdrojov vyplácaných prostredníctvom Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Aká je tu aktuálne situácia?
P. H.: Poľnohospodári získali vlani na preddavkoch k priamym platbám takmer 310 miliónov eur. Podniky tak boli na tom oveľa lepšie z pohľadu likvidity, čo malo vplyv aj na výšku čerpania úverov na dofinancovanie priamych platieb. Veríme, že toto je nový štandard. Pre likviditu a stabilitu poľnohospodárskeho odvetvia je mimoriadne dôležité môcť sa spoľahnúť na finančné toky.
Z pohľadu dlhodobých zdrojov je to však trochu komplexnejšie. Rok 2025 bude veľkou výzvou. Už dnes evidujeme obrovské množstvo nevyhodnotených projektov zo starých výziev. Spolu so spracovaním nových projektov je toto doslova administratívna nálož.
V závislosti od toho, ako sa s tým budú PPA a ministerstvo schopné vyrovnať, hrozí, že agrosektor príde o stovky miliónov európskych investičných zdrojov. Navyše máme za sebou prvý rok nového programového obdobia bez toho, že by sme evidovali vypísané nové výzvy, pričom v okolitých krajinách sa tak už deje.
Nechýba poľnohospodárom dlhodobá vízia či stratégia rozvoja? Aké kroky by pomohli v tomto smere pre poľnohospodársky sektor?
P. B.: Je dôležité uvedomiť si, že pojmy poľnohospodárska bezpečnosť a sebestačnosť naozaj nie sú len prázdne slová. Najmä v časoch, ktoré zažívame v posledných rokoch. Problémom je žalostne poddimenzovaný spracovateľský priemysel, ktorý na Slovensku, hádam okrem cukrovej repy, mlieka či pár ďalších komodít, úplne chýba.
V podmienkach, keď je slovenský poľnohospodár odkázaný na pestovanie základných komodít a ich predaj bez výraznej pridanej hodnoty, je rozvoj veľmi náročný. Jednoducho nám chýba jednotná stratégia na štátnej úrovni.
Táto téma je dôležitá aj preto, že prosperujúce poľnohospodárstvo stimuluje sociálny a hospodársky rozvoj regiónu, a teda prispieva aj k zmierňovaniu lokálnych rozdielov, čo je v slovenských podmienkach mimoriadne dôležité.
