Zo Slovenska do USA odchádzajú primárne luxusné autá z automobiliek Volkswagen a Jaguar Land Rover. Väčšinu z exportu tvorí zrejme závod v Bratislave, menšiu časť závod britskej automobilky v Nitre. Na americký trh v roku 2024 z Bratislavy putovalo 16 percent výroby.
Situácia však môže byť ešte horšia. Trump už pohrozil zvýšením ciel na dovoz všetkého tovaru do USA z Európskej únie. Neskôr tento krok pozastavil s tým, že ponechal priestor na debaty s Európskou úniou.
Do USA z bratislavského závodu nemeckej automobilky putujú Audi Q7, Audi Q8, Porsche Cayenne a Porsche Cayenne Coupé. Z Bratislavy do celého sveta odchádza aj Volkswagen Touareg.
Spolu sa zo závodu vyvezie viac ako 99 percent produkcie. Veľké SUV sa v koncerne vyrábajú výlučne v Bratislave. Prémiové značky v Nitre vyrába aj Jaguar Land Rover – Land Rover Discovery a Land Rover Defender, ktorý sa do USA vyváža.
„Určite áno. Na tvrdých dátach, ktoré sú častokrát (oproti realite) spomalené, to ešte nevidíme. Keď však zrazu podnikateľom povieme, že vaše náklady budú o 25 percent vyššie, je to extrémna záťaž,“ odpovedal Marek Nemky, analytik XTB, na otázku Forbesu, či Slovensko už zavedené clá cíti.
Prvé dáta by krajina podľa neho mohla vidieť v najbližších mesiacoch – napríklad už v lete, keď by sa zmeny mohli výraznejšie prejaviť v zahraničnom obchode. Dosah ciel by sa následne prejavil aj na raste hrubého domáceho produktu.
Spoločnosť XTB odhadla, že ekonomika by roku 2025 mohla rásť okolo 1,5 až dvoch percent. Ak by clá nevstúpili v platnosť, ekonomika by zrejme ďalej rástla o viac ako dve percentá ročne.
„Výraznejšie efekty prídu v ďalších rokoch, kde by nám z budúceho rastu mohlo toto rozhodnutie zobrať až okolo jedného percentuálneho bodu,“ dodal Nemky.
SITA/AP/Mark Schiefelbein
Slovensko spomaľuje od začiatku
Analytická spoločnosť XTB nie je jediná, ktorá nižší rast ekonomiky Slovenska v minulosti odhadovala. K nej sa pridala aj Slovenská sporiteľňa či Národná banka Slovenska.
Tá vo svojej jarnej prognóze – teda ešte pred avizovanými, následne aj zavedenými a potom sčasti odloženými jednostrannými krokmi Trumpovej administratívy odhadovala pre slovenskú ekonomiku neblahé dôsledky.
Jej rast by sa podľa Národnej banky Slovenska za roky 2025 až 2027 znížil o 2,7 percentuálneho bodu a krajina by prišla o 20-tisíc pracovných miest vo všetkých odvetviach.
K spomaleniu ekonomiky by podľa Národnej banky Slovenska spomedzi všetkých odvetví najviac prispela priemyselná výroba. Produkcia štátu sa orientuje na vývoz a závisí najmä od dopytu na svetových trhoch.
Podobne rozmýšľala aj Slovenská sporiteľňa. Najhorší možný scenár priamych a nepriamych vplyvov plošných ciel na Slovensko banka začiatkom mája s dôsledkami v podobe nižšieho rastu HDP odhadla približne o pol percenta v roku 2025, teda okolo 1,5 percenta.
Najvýraznejší dosah by mal byť v roku 2026. „Tu predbežne v najhoršom prípade počítame s rastom iba okolo úrovne 0,5 percenta. Doteraz sme očakávali rast na úrovni takmer dvoch percentuálnych bodov – 1,9 percenta,“ povedal pre Forbes začiatkom mája Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Ekonomika už reálne spomalila. Hrubý domáci produkt v prvom štvrťroku 2025 sa medziročne zvýšil o 0,9 percenta. Tempo rastu pod úrovňou jedného percenta zaznamenala slovenská ekonomika prvýkrát po dvoch rokoch.
Pred rokom bol jej rast ešte pomerne dynamický – na úrovni 3,3 percenta. Medzištvrťročne ekonomika reálne stúpla o 0,2 percenta. Objem HDP v bežných cenách dosiahol vyše 31 miliárd eur.
Efektívna colná sadzba je vysoká
Trumpove jednostranné opatrenie zaťažilo ekonomiku Slovenska veľmi výrazne. Náš celkový vývoz do USA bol podľa analytickej spoločnosti Oxford Economics v apríli zaťažený efektívnym clom vyše 17 percent.
Je to najviac zo všetkých krajín Európskej únie. „Ako sa očakávalo, automobilovo zamerané ekonomiky Európskej únie, ako sú Slovensko a Švédsko, pociťujú najväčšie dosahy nových amerických ciel,“ povedal pre Denník N ekonóm spoločnosti Daniel Kráľ.
Efektívne clo je váženým priemerom sadzieb podľa objemu jednotlivých dovážaných tovarov. Na rôzne tovary platia rôzne clá, napríklad v USA je to 25 percent na slovenské autá, ale len 10 percent na zvyšné tovary.
„Jedným z oficiálnych cieľov Trumpových taríf je prinútiť firmy, aby presunuli výrobu do USA a tým sa vyhli clám. Lenže ak to spravia aj naše automobilky, odídu do Ameriky nielen pracovné miesta, ale aj pridaná hodnota. Slovenská ekonomika by tým výrazne stratila,“ dodal pre Denník N Kráľ.
Nemky odhadol efektívnu colnú sadzbu od 20 percent, čo je tiež pomerne vysoké číslo. Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií vyrátal, že efektívne clo má Slovensko vo výške viac ako 24 percent.
Vyššiemu efektívnemu clu ako Slovensko čelia len dve krajiny – Bangladéš, ktorého tovar už predtým podliehal 15 percentnému clu, a Čína, na ktorú sa vzťahuje vôbec najvyššia colná sadzba spomedzi všetkých krajín.
FOTO: SITA/AP
Tri percentá hrubého domáceho produktu
Dopyt z USA podľa Inštitútu finančnej politiky celkovo generuje na Slovensku pridanú hodnotu vo výške 3,1 percenta hrubého domáceho produktu. Podstatnú časť tejto pridanej hodnoty tvoria služby, ktoré by obchodná vojna zasiahla pravdepodobne menej.
Ohrozená je preto podľa Inštitútu najmä pridaná hodnota spojená s tovarmi, ktorá predstavuje zhruba 1,6 percenta HDP. Naviazaných na vývoz tovarov do USA je podľa inštitútu 70-tisíc pracovných miest, čo sú necelé tri percentá celkovej zamestnanosti.
„V samotnej automobilovej výrobe je s americkým trhom prepojených takmer 9-tisíc pracovníkov a v celom spracovateľskom priemysle ide približne o 30-tisíc pracovných miest,“ napísal Inštitút finančnej politiky.
Okrem ciel na autá platia aj clá na dovoz ocele a hliníka do USA. V minulosti hovoril aj o recipročných clách. Tie sú zatiaľ pozastavené.
