Rebríček najštedrejších amerických darcov a darkýň je fascinujúcim čítaním. Niektorí za život rozdali dokonca viac, ako aktuálne vlastnia. Skutočne inšpiratívnym je však čosi iné – ukazuje sa, že najväčší filantropi čoraz viac investujú do sociálnych inovácií. Filantropia vzrastá aj v susednom Česku – a tým nám ukazuje, že veľkí individuálni darcovia nie sú sci-fi ani pre náš región.
MacKenzie Scott, ktorá sa po rozvode s Jeffom Bezosom z Amazonu stala jednou z najbohatších žien, si svoj majetok nenecháva pre seba. Vyše 8,6 miliardy dolárov doposiaľ darovala už stovkám amerických organizácií a škôl, pričom sa sústreďuje najmä na odstraňovanie rasovej, rodovej a ekonomickej nerovnosti.
Jej filantropický príbeh nie je ojedinelý. V aktuálnom rebríčku America´s Top Givers, ktorý pred pár dňami zostavil magazín Forbes, „stačil“ zatiaľ iba na 5. miesto. Predbehli ju investor Warren Buffett, zakladateľ Microsoftu Bill Gates či filantrop George Soros, ktorí sa však pomáhaniu venujú už niekoľko dekád.
Odstraňujú príčiny, nielen následky
Na prvý pohľad udrú do očí astronomické sumy, aj pomer medzi čistým majetkom a sumou, ktorú darovali. Kto čaká, že jedni z najbohatších ľudí sveta dávajú iba „drobné“, je na omyle.
Niektorí za život rozdali dokonca viac, ako aktuálne vlastnia. Rekordérom je Charles „Chuck“ Feeney, ktorému sa plní sen zomrieť chudobný. Spoluzakladateľ duty free shopov daroval počas svojho života už 8 miliárd a ostali mu menej ako 2 milióny!
Skutočne inšpiratívnym je však čosi iné. Napriek tomu, že viacerí časť peňazí už tradične venujú charitatívnym organizáciám, ktoré v zdravotníctve či sociálnej oblasti nahrádzajú slabý štát, nemalá časť zdrojov ide do financovania sociálnych inovácií, ktoré odstraňujú nielen následky, ale aj príčiny spoločenských problémov.
Najštedrejšia krajina na svete
Spojené štáty sú považované za najštedrejšiu krajinu sveta – individuálni darcovia venujú na dobročinné účely ročne vyše 320 miliárd dolárov. Tradícia darovania siaha až k otcom zakladateľom, no kľúčový impulz dostala v polovici 19. storočia od „selfmademanov“, ako boli George Peabody, Andrew Carnegie či John D. Rockefeller, ktorí cítili povinnosť vrátiť niečo späť spoločnosti.
Napriek tomu, že európska tradícia pomáhania vychádza z iných základov (a v bežnom živote sa na dobročinnosť kladie oveľa menší dôraz ako v USA), americký prístup k filantropii môže byť inšpiráciou aj pre postkomunistické krajiny strednej Európy.
Na papieri silné sociálne štáty totiž nie vždy zvládajú plniť túto funkciu, navyše, pred inováciami dávajú prednosť investíciám do tradičnejších odvetví.
Výnimočné príbehy českej filantropie
Keď manželia Hana a Dalimil Dvořákovci začiatkom roka 2020 oznámili, že do nimi založenej Nadácie Experientia vkladajú 200 miliónov korún (viac ako 8 miliónov eur), vyvolalo to senzáciu. Bezprecedentná nebola iba osobitá suma, ale aj to, že peniaze idú do rozvoja českej chémie.
Manželia Dalimil a Hana Dvořákovci. Foto: Marek Mucha
O pár mesiacov neskôr sa Martin Hausenblas, ktorý je zakladateľom odevnej firmy Malfini či online taxislužby Liftago, nechal inšpirovať celosvetovým hnutím Giving Plegde. Podnikateľ štedro financujúci študentské štipendiá oznámil, že sa po smrti zaviazal darovať 30 % majetku (zhruba 300 miliónov českých korún).
Prvý rebríček 20 najväčších darcov Česka však ovládli manželia Ondrěj a Katarína Vlčkovci. Generálny riaditeľ softvérovej spoločnosti Avast a detská lekárka do svojej rodinnej nadácie vložili aktíva v hodnote 1,5 miliardy korún, teda viac ako tretinu svojho majetku. V pražskej usadlosti Cibulka má do roku 2026 vyrásť detský hospic a stredisko paliatívnej starostlivosti.
Výnimočnou nie je iba obrovská suma (vyše 60 miliónov eur), ale aj spôsob financovania. Zhruba tretina pôjde na nákup, rekonštrukciu a prvú fázu fungovania. Zvyšná miliarda je istinou na investície, z ktorých sa bude nadácia financovať dlhodobo.
Aj keď sú tieto príbehy mimoriadne, nie sú prekvapivé. Česká filantropia v posledných rokoch akceleruje, na vzostupe je však dlhodobo. Dvadsiatka top darcov a darkýň rozdala už trinásť miliárd českých korún.
Opatrné prísľuby na Slovensku
Krivka individuálnej filantropie rastie aj na Slovensku. Iba cez portál Darujme.sk sa minulý rok vyzbierali vyše 4 milióny eur (o 36 % viac ako v doposiaľ rekordnom roku 2020). Rástol aj počet darcov, ktorých bolo až 67-tisíc. Ďalšie tri milióny ľudia poslali cez portál ĽudiaĽuďom.sk, ktorý však pre koronu zaznamenal pokles.
Záujem o darovanie naznačujú aj takzvané 2 % z daní, vďaka ktorým fungujú desiatky kľúčových občianskych projektov. Pred dvomi rokmi po prvý raz priniesli viac financií od jednotlivcov ako od firiem – takmer 37 miliónov eur.
Situácia sa však zamotáva pri pohľade na filantropiu veľkých individuálnych darcov a darkýň. Chýbajú relevantné dáta, no z kusých informácií v médiách sa zdá, že Slovensko za Českom výraznejšie zaostáva. A to aj keď zohľadníme, že Čechov je raz toľko a sú v priemere dvaapolkrát bohatší.
S trochou zjednodušenia sa dá povedať, že na každého Andreja Kisku (Dobrý anjel), Petra Paška (Galéria Nedbalka) či Miroslava Trnku (Nadácia Zastavme korupciu) pripadá u našich susedov niekoľko súkromných nadácií či veľkých filantropov.
Dôvody sú zahmlené, seriózny výskum prakticky neexistuje. Avšak opatrne sa dá povedať, že veľkého darcovstva je viac, časť ľudí však o svojom pomáhaní verejne nehovorí. Možno ho jednoducho považuje za príliš intímne, alebo sa bojí tuzemských konšpiračných naratívov, ktoré takmer akúkoľvek pomoc spájajú so „sorosovským“ ovplyvňovaním krajiny.
Ako snehová guľa
Naša história spred storočia ukazuje, že dnes môžeme aj na Slovensku nadväzovať na silnú tradíciu darovania. Filantropkou bola napríklad spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová alebo garbiar z Liptova Ján Pálka.
Poruke je množstvo súčasných inšpirácií v regióne, aj filantropické poradenstvo, ako pomáhať s čo najväčším dopadom. Zdá sa však, že aktuálne najviac potrebujeme domáce vzory. Také, ktoré ukážu, že moderná filantropia nemusí iba nahrádzať zlyhávajúci štát. A ktoré budú otvorené medializácii.
Darcovský potenciál Slovenska odhaduje think tank Social Impact Alliance for CEE na 370 miliónov eur. Ak sa nájde kritická „masa“ porevolučných podnikateľov, ktorí svoj život spoja aj s pomáhaním, takzvaný efekt snehovej gule ho môže pomôcť naplniť.
Autorom článku je Fero Pauliny, ktorý sa venuje rozvoju a popularizácii strategickej filantropie na Slovensku. V Nadácii Pontis pomáha individuálnym donorom a donorkám vyberať tie najlepšie organizácie a aktívne ich sprevádza na ich filantropickej ceste, aby bola ich pomoc efektívna a mala čo najväčší spoločenský dosah.
