Ak by chcelo Slovensko nahradiť EÚ zoskupením BRICS, fondy by nečerpalo, ale muselo by do nich platiť.
Práve v kontexte prakticky neprekonateľnej prekážky smerom na Západ zrazu nevyzerajú lacné ruské energie až tak výhodne.
Zhodou okolností prišla najnovšia americká hrozba, ktorej autorom tentoraz nie je Donald Trump, krátko po návšteve slovenského premiéra Roberta Fica v Moskve. A vyvolala aj veľa nespokojných reakcií.
Politológ by povedal, že cesta vysvetľovaná vďakou osloboditeľom cieli iba na tú časť populácie, ktorá by mohla byť voličom Ficovho Smeru. Tému politického marketingu dajme bokom a vráťme sa k výletu v Moskve optikou peňazí.
Kto je najbohatší?
Prvé prekvapenie prichádza vo chvíli, keď si všimneme, že v Moskve bol slovenský premiér najbohatším z prítomných výkonných predstaviteľov štátu.
Robert Fico sa spomína ako jediný vysokopostavený politik EÚ a NATO na oslavách v Moskve. Cestu do Ruska merali predovšetkým predstavitelia ázijských, afrických a juhoamerických krajín.
Niet pochýb, že najcennejší hosť bol čínsky prezident Si Ťin-pching či jeho brazílsky náprotivok Luiz Inácio Lula da Silva. Zástupcu v podobe ministra mali aj India, Indonézia a Juhoafrická republika.
Všetko sú to obrovské krajiny so silným ekonomickým potenciálom. Ich hospodárska sila však do veľkej miery vychádza z vysokého počtu obyvateľov. No to neznamená, že sa majú všetci dobre, často to môže byť naopak.
Veľmi dobrý ukazovateľ bohatstva krajiny je HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. A práve pri tomto indikátore sa Slovensko nachádza najvyššie spomedzi pozvaných krajín.
Výnimka je len Izrael, ktorý mal podľa oficiálnych informácií na oslavách zastúpenie iba v podobe veľvyslankyne, a domáce Rusko. Ak rátame najvyšších (výkonných) predstaviteľov, Slovensko zoznamu účastníkov naozaj kraľuje.
No treba doplniť, že parita kúpnej sily má svoje nedostatky a časť ekonómov je k takémuto porovnávaniu skeptická.
Zdroj: Wolrd Bank
Čo nám to hovorí? V prvom rade je to potvrdenie, že vyspelý svet je na opačnej strane železnej opony.
Zjednodušene by sme mohli povedať, že premiant sa začal kamarátiť so záškolákmi. Nebola by to však celkom pravda.
BRICS verzus EÚ
Hospodárska spolupráca s krajinami, ako sú India, Brazília, Čína či Indonézia, nielen dáva ekonomický zmysel, ale je tiež nevyhnutná. No bola by chyba tváriť sa, že nám to postačí.
Predovšetkým v „alternatívnych“ kruhoch sa čoraz viac spomína BRICS ako ekonomická alternatíva. Práve pohľad na ich ekonomickú silu ukazuje zásadný rozdiel oproti EÚ.
Ak by napríklad BRICS, už aj s novým členom Slovenskom, zaviedol podobnú kohéznu politiku ako EÚ, naša krajina by ako jeden z najbohatších členov bola čistý poskytovateľ pomoci. To je nielen špekulatívna hypotéza, ale aj varovný prst pre kruhy, ktoré by rady Úniu opustili s vidinou ružovo-bricsových zajtrajškov.
Aj preto je dôvod nepochybovať o vyhláseniach Smeru s premiérom Ficom, že z EÚ vystupovať nechcú. Prišli by totiž o eurofondy, ktoré pomáhajú stavať cesty, škôlky aj utajené turistické haciendy.
Samozrejme, EÚ nie je ekonomický zázrak a zdá sa, že potenciál jej ekonomického rastu má svoje limity. Do veľkej miery si za to môže sama. S nadľahčením sa dá povedať, že USA to vymyslia, Čína to odkopíruje a EÚ to zreguluje. Práve tretia spomínaná činnosť ponúka najmenej pridanej hodnoty.
Rumuni ukázali chrbát
Čo je najdôležitejšie, práve Slovensko aj v tomto klube pokrivkávajúcich zaostáva ešte o čosi viac. Predbehlo nás dokonca Rumunsko, ktoré do EÚ vstúpilo oveľa neskôr. Zlé vyhliadky potvrdzujú aj aktuálne čísla HDP.
Politický krstný otec premiéra Fica Vladimír Mečiar je známy aj tým, že zo Slovenska chcel urobiť „druhé Švajčiarsko“ a taktiež vravel, že ak nás „nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ“.
Aktuálny predseda vlády to dotiahol do situácie, že práve na Východe – v Moskve, kde nikto zo Západu byť nechce – môžeme pôsobiť ako druhé Švajčiarsko, ale na prvý pohľad „fejkové“.
Trocha to pripomína situáciu, keď vlani pobavila svet správa, že čínska zoologická záhrada ukazovala divákom namiesto pánd psy plemena čau-čau, prefarbené na čierno-bielo.
To je smutná pointa pre krajinu, ktorej sa kedysi hovorilo tatranský tiger.
