Nástup AI prinesie jednu z najväčších zmien na pracovnom trhu v histórii, o prácu už prichádzajú tisícky ľudí.
Približne pred necelým rokom sa autor tohto článku zúčastnil panelovej diskusie o budúcnosti AI. Ako jediný zo štyroch diskutujúcich videl skôr negatívny vplyv nasadenia nástrojov umelej inteligencie na zamestnanosť.
Cieľom článku nie je šíriť apokalyptickú víziu, no po roku sa môj pesimistický pohľad ešte prehĺbil a dnes ho už viem jednoduchšie podložiť číslami. Navyše, aby sme problém vedeli riešiť, musíme ho najskôr pomenovať.
Pozrime sa na čísla. Tie jasne ukazujú, že AI ohrozuje naše pracovné miesta – a desiatky tisíc Slovákov z nich nebudú mať radosť.
85 800
Najskôr číslo 85 800. To je počet zamestnaných Slovákov, ktorých pracovnú pozíciu najviac ohrozuje nástup nástrojov umelej inteligencie. Vyplýva to zo zistení prieskumu ILO.
33 percent
Podľa organizácie OECD je až tretina všetkých pracovných miest na Slovensku ohrozená automatizáciou. OECD sa pozrelo na pracovný trh 32 krajín sveta. Slovensko dopadlo najhoršie zo všetkých. Napríklad v Nórsku je automatizáciou ohrozených iba 6 percent pozícií. Automatizácia najviac ohrozuje miesta vo výrobnom sektore a poľnohospodárstve.
24 percent
Približne štvrtina zamestnancov na Slovensku je podľa analýzy IMF ohrozená nástupom AI a môže sa stať, že ich pracovná pozícia zanikne alebo sa pretransformuje. Štvrtina všetkých zamestnaných na Slovensku je viac ako 650 000 ľudí.
224
To je počet pracovných pozícií, ktoré v roku 2025 zrušila spoločnosť IBM na Slovensku. Od roku 2016 sa počet zamestnancov IBM na Slovensku znížil z 5130 na 2654. CEO spoločnosti IBM Arvind Krishna ešte predvlani uviedol, že technologický gigant prestane prijímať ľudí na pozície, ktoré dokáže nahradiť umelá inteligencia. O prácu tak na Slovensku prišli už desiatky ľudí. Iba v jednej firme a za jeden rok.
10 000
Podľa spoločnosti Challenger, Gray, and Christmas prišlo v dôsledku rozširovania umelej inteligencie v USA iba za mesiac júl o prácu 10 000 ľudí. Celkovo americké firmy za júl zrušili 806 000 pracovných pozícií. To je v danom období najhorší údaj od roku 2020.
40
Spoločnosť Microsoft zverejnla svojú štúdiu s názvom Generative AI’s impact on the workforce: The roles of AI skill, task complexity, and collaboration, ktorá sa zaoberala posudzovaním vplyvu umelej inteligencie na pracovné pozície. Výsledkom výskumu, ktorý analyzoval 200-tisíc interakcií s AI nástrojom Bing Copilot, je zoznam 40 pracovných miest považovaných za najviac ohrozené.
AI kradne prácu, zvyknite si
Diskusiu najmä v USA spustil „job report“, po ktorom Donald Trump vyhodil šéfku zodpovednej agentúry. Úbytok pracovných miest a prírastok nových bol šokujúci.
Amerického prezidenta nahnevali najmä opravené čísla prírastkov nových miest, keď napríklad tie z júna klesli zo 147-tisíc na iba 14-tisíc. Podľa Joea Wilkinsa zo serveru Futurism AI znemožňuje Američanom nájsť si zmysluplné a dobre platené miesto.
„Ktoré pracovné miesta má takzvaná ,umelá inteligencia‘ revolučne zmeniť a v prospech koho? Odpovede na tieto otázky sa v posledných mesiacoch stali čoraz jasnejšími, keďže hrozba automatizácie umelej inteligencie sa zdá mať konkrétny dosah na pracovnú silu.
Šokujúca júlová správa o zamestnanosti konečne potvrdila to, čo mnohí americkí pracovníci pociťovali už mesiace: nájsť si zmysluplné zamestnanie je takmer nemožné.“
Wilkins upozorňuje na to, že americká ekonomika za máj a jún pridala iba 33 000 nových pracovných pozícií, čo je rádovo nižšie číslo, ako sa očakávalo. Ako hlavný dôvod vidí nástup AI a chamtivosť veľkých firiem.
Oveľa závažnejší je fakt, že až viac ako polovica absolventov pracuje na pozíciách, ktoré nevyžadujú ukončené štúdium na vysokej škole.
„Jeden z hlavných faktorov je obava vedenia o návratnosť investícií do umelej inteligencie. Zatiaľ však AI predstavuje nesmierne nerentabilnú investíciu. Nakoniec čísla musia stúpať – taký je život v kapitalizme,“ zdôvodňuje tým výrazné prepúšťanie a znižovanie nákladov. Prepúšťanie zamestnancov bolo kedysi považované za znak neúspechu, dnes sa podľa Wilkinsa „predáva“ ako technologický progres.
Problém pre pracovné pozície je okrem nástupu AI aj covidový rast niektorých firiem, ktorý po odznení pandémie opadol. Vo svojej správe zamestnancom Mety to priznal aj Mark Zuckerberg:
„Na začiatku pandémie Covid sa svet rýchlo presunul do online prostredia a nárast elektronického obchodovania viedol k nadmernému rastu tržieb. Mnohí ľudia predpovedali, že toto bude trvalý jav, ktorý bude pokračovať aj po skončení pandémie. Vrátane mňa. Aj preto som sa rozhodol výrazne zvýšiť naše investície. Bohužiaľ, veci sa nevyvinuli tak, ako som očakával.“
Generácia Z má AI problém
Jedna z najviac postihnutých častí spoločnosti a pracovnej sily sú paradoxne mladí – najmä generácia Z. Postupná automatizácia a zavádzanie umelej inteligencie totiž najviac znižuje „vstupné“ pracovné pozície vhodné pre absolventov.
Vzdelávanie v oblasti umelej inteligencie dnes už nie je doplnok. Je to nevyhnutný krok k tomu, aby firmy aj jednotlivci zvládli digitálnu zmenu, ktorá práve prebieha.
V USA sa nezamestnanosť absolventov univerzít vyšplhala na 15,3 percenta. Oveľa závažnejší je fakt, že až viac ako polovica absolventov pracuje na pozíciách, ktoré nevyžadujú ukončené štúdium na vysokej škole. A 75 percent z nich na takejto nevhodnej pozícii zotrvá viac ako 10 rokov. Ide o pozície napríklad vo fastfoodových reťazcoch ako Starbucks.
Dobrá správou pre mladých absolventov nie je ani zmena v náhľade manažérov veľkých korporácií pri najímaní nových zamestnancov. Až 8 z 10 manažérov potvrdilo, že pri prijatí zamestnanca uprednostňujú doterajšie skúsenosti pred dosiahnutým vzdelaním.
Dôležitá je AI gramotnosť
Podľa Miroslavy Šáchovej z Asociácie AI (ASAI) otázka, či umelá inteligencia berie ľuďom prácu, nie je čierno-biela.
„AI mení charakter práce — niektoré pozície ohrozuje, iné dopĺňa a zároveň otvára nové príležitosti. Namiesto masového nahrádzania pozorujeme posun v potrebných zručnostiach. Podľa správy Microsoft sú najviac ohrozené rutinné úlohy, ako je zákaznícka podpora či dátová analytika, zatiaľ čo profesie vyžadujúce fyzickú prítomnosť, ako je stavebníctvo, zostávajú stabilnejšie,“ hovorí pre Forbes Šáchová.
Od 2. februára 2025 v rámci EU AI Actu platí povinnosť AI gramotnosti – organizácie musia zabezpečiť, aby zamestnanci rozumeli základom AI, jej prínosom aj rizikám a vedeli ju zodpovedne používať.
Vzdelávanie v oblasti umelej inteligencie dnes už nie je doplnkom. Je to nevyhnutný krok k tomu, aby firmy aj jednotlivci zvládli digitálnu zmenu, ktorá práve prebieha. Ako hovorí Šachová, vedúca vzdelávacej sekcie a členka Správnej rady ASAI :„AI gramotnosť sa stáva novým predpokladom konkurencieschopnosti. Nejde len o znalosť nástrojov, ale o schopnosť rýchlo porozumieť súvislostiam, prijímať rozhodnutia založené na dátach a rozumieť dynamike potrieb zákazníkov aj trhu. Firmy, ktoré tento typ kompetencie systematicky nerozvíjajú, riskujú stratu tempa.“
Situácia však nie je iba čierna. Zdá sa, že AI síce tisícky pozícii ruší, ale oveľa väčšie množstvo iba transformuje. Zamestnancom tak stačí prispôsobiť sa novej realite a vzdelávať sa. Kto nemá unikátne zamestnanie vyžadujúce ľudský prístup, by sa mal vzdelávať v nástrojoch AI. Aj preto, aby ho nenahradili.
