Jarná prognóza Európskej komisie (EK), ktorá bola zverejnená v stredu, naznačila, že slovenský HDP v roku 2024 vzrastie o 2,2 % v dôsledku rastu súkromnej a verejnej spotreby. V roku 2025 by mal hospodársky rast dosiahnuť 2,9 % najmä vďaka silnému domácemu dopytu.
V roku 2024 by podľa prognóz EK Slovensko malo dosiahnuť deviaty najlepší rast v 27-člennej Únii a v roku 2025 sa dostane na siedmu najlepšiu priečku v Únii.
V roku 2023 zostala celková inflácia na úrovni 11 % v dôsledku vyšších cien energií a potravín. Komisia predpokladá, že inflácia sa na Slovensku v tomto roku spomalí na 3,1 %, ale v roku 2025 narastie na 3,6 % v dôsledku očakávanej konvergencie cien energií k trhovým úrovniam.
2 min
2 min
Zelenskyj obvinil Maďarsko v kauze zadržania ukrajinských peňazí a zlata
4 min
4 min
Riešenie krízy bývania? Európsky parlament schválil svoje odporúčania
2 min
2 min
Systém emisných povoleniek je podľa Merza správny, treba ho len upraviť
2 min
2 min
Šéfka EK uviedla, že rokovala s Ficom o dodávkach energií na Slovensko
5 min
5 min
Analýza: Ako USA pomáhajú Rusom? Vysoké ceny ropy pre vojnu na Blízkom východe tešia Moskvu
3 min
3 min
Dánsky výrobca stavebníc Lego za minulý rok zvýšil zisk aj tržby na rekord
2 min
2 min
Protimonopolný úrad uložil rekordnú pokutu výrobcom a dodávateľom káblov zo Slovenska a Česka
3 min
3 min
Prevádzkový zisk Volkswagenu vlani klesol o polovicu na 8,9 miliardy eur
3 min
3 min
Ropa Brent po Trumpových slovách o blízkom konci vojny v Iráne klesla na 90 dolárov
1 min
1 min
Rím zostáva najnavštevovanejším mestom Talianska, Miláno predbehlo Benátky
2 min
2 min
Ropa na záver dňa zlacňuje, čaká sa na ďalšie kroky Trumpa
2 min
2 min
Je predčasné hovoriť o zhabaní iránskej ropy, ale vylúčiť to nemožno, povedal Trump
2 min
2 min
Skupina G7 zatiaľ nerozhodla o uvoľnení ropy z rezerv, uviedol francúzsky minister
2 min
2 min
Rast cien ropy ohrozuje globálnu ekonomiku a zvyšuje infláciu, varuje šéfka MMF
2 min
2 min
Akcie v USA výrazne klesajú, rast cien ropy obnovil obavy z inflácie
HDP vlani vzrástol len o 1,6 %, čo odráža pokles súkromnej a verejnej spotreby. Slabšia ekonomická výkonnosť hlavných obchodných partnerov krajiny mala za následok pokles exportu. Súčasný výrazný pokles dovozu viedol k celkovému kladnému príspevku čistého vývozu.
Komisia očakáva, že hospodárska aktivita sa v roku 2024 zrýchli vďaka rastu súkromnej a verejnej spotreby a oživeniu vývozu v dôsledku silnejúceho vonkajšieho dopytu.
Vládne podporné opatrenia by mali aj v roku 2024 obmedzovať vplyv vysokých cien energií na domácnosti a podniky. Plánované zvýšenie reálnych miezd by zas malo poskytnúť ďalší stimul pre súkromnú spotrebu.
V roku 2024 je však rast investícií obmedzený, po výraznom skoku o 10,6 % v roku 2023, lebo Slovensko do konca minulého roka zintenzívnilo využívanie fondov EÚ. V roku 2025 sa očakáva zrýchlenie investícií hlavne v dôsledku čerpania štrukturálnych fondov EÚ a zdrojov z plánu obnovy.
Minulý rok zaostávali mzdy
Podľa prognóz EK miera nezamestnanosti bude naďalej klesať – z 5,8 % v roku 2023 na 5,4 % v roku 2024 a 5,2 % v roku 2025, čím sa udrží napätý trh práce. Hlavnou hybnou silou znižovania nezamestnanosti je pokles populácie v produktívnom veku, pričom dopyt po práci zostáva silný.
V roku 2023 rast nominálnych miezd zaostával za mierou inflácie, očakáva sa však, že v rokoch 2024 a 2025 budú platy zamestnancov rásť výrazne rýchlejšie ako inflácia, čo povedie k zvýšeniu reálnych miezd.
Verejný deficit sa v roku 2023 zvýšil na 4,9 % HDP v dôsledku podpory energetiky, trvalého zvyšovania miezd vo verejnom sektore a sociálnych dávok. V roku 2024 sa verejný deficit zvýši na 5,9 % v dôsledku výdavkových opatrení z roku 2023 (vyššie odmeny verejných zamestnancov, rodinný balík, rodičovský bonus v rámci reformy dôchodkového systému, vyplácanie 13. dôchodku).
Deficit zostáva na mieste
Rozpočtové náklady na opatrenia zmierňujúce vplyv vysokých cien energií majú klesnúť na 0,4 % HDP oproti 2,1 % v roku 2023. To by malo byť čiastočne kompenzované novými opatreniami na zvýšenie príjmov – zvýšenie podielu sociálnych odvodov do verejného dôchodkového piliera, odvody zo zisku bánk, zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnávateľov a zvýšenie sadzby dane z nehnuteľností v obciach.
Pri absencii konsolidačných opatrení by mal deficit verejnej správy zostať na vysokej úrovni 5,4 % HDP aj v roku 2025. Komisia predpokladá úplné ukončenie opatrení na podporu energetiky v roku 2025.
