Bratislava sa vo veľkej miere spolieha pri verejných investíciách na európske peniaze.
Slovensko zatiaľ nie je pripravené na chystané zmeny vo viacročnom rozpočte Európskej únie, ktoré v praxi povedú k potrebe vynakladať na diaľnice, železnice, digitalizáciu služieb alebo výstavbu nemocníc viac peňazí zo slovenského štátneho rozpočtu.
V analýze to dnes uviedla Národná banka Slovenska. Bratislava sa podľa nej vo veľkej miere spolieha pri verejných investíciách na európske peniaze. Tie už skôr podľa analytikov prispeli k rastu hrubého domáceho produktu Slovenska.
„Domáce zdroje nepokrývajú čo i len opotrebovanie verejného majetku a ich podiel na hrubom domácom produkte v poslednom desaťročí stagnuje medzi dvoma a tromi percentami. Z desiatich krajín, ktoré spoločne s nami vstúpili do Únie, sme dlhodobo na chvoste regiónu,“ uviedol analytik Národnej rady Slovenska Marián Labaj.
Podľa neho napríklad Česko za 10 rokov investovalo z vlastných zdrojov v priemere o tretinu viac a pobaltské krajiny až o dve tretiny viac ako Slovensko.
Komisia plánuje po roku 2027 zlúčiť spoločnú poľnohospodársku politiku a kohéziu, teda pomoc chudobnejším regiónom. Labaj uviedol, že v novom nástroji bude financovanie závisieť od plnenia reformných míľnikov a navyše bude Slovensko viac odkázané na vlastnú schopnosť hradiť investície z iných než európskych zdrojov.
„Vo verejnom rozpočte nevytvárame dostatočný priestor čo i len na pokrytie opotrebovania verejného majetku, tým menej pre nové stimuly k modernizácii. Zdroje, ktoré sme z daní dokázali na investície vyčleniť, sú nedostatočné,“ napísal Labaj. Doplnil, že Slovensko potrebuje prehodnotiť objem a štruktúru rozpočtových výdavkov tak, aby z bežných príjmov malo priestor čiastočne financovať rovnako investičné aktivity.
Súčasná slovenská vláda premiéra Roberta Fica sa pri troch balíčkoch na ozdravenie verejných financií zamerala hlavne na zvyšovanie príjmov štátu, a to prostredníctvom zvýšenia existujúcich daní, odvodov, poplatkov a zavedenia nových daní.
