Kupujúci za odber elektriny neplatí, namiesto toho dostáva zaplatené. Stáva sa to vtedy, keď sa ceny elektriny prepadnú do mínusu. Energetický trh čoraz častejšie čelí takzvaným záporným cenám elektriny. Tento rok bol v znamení rekordov.
Len za august sa záporné ceny elektriny vyskytli počas 21 hodín, celkovo za celý rok 2024 to je spolu až 256 hodín. Len pre porovnanie, vlani ich bolo celkovo len 91. Počas energetickej krízy v roku 2022 sa vyskytli iba dve takéto hodiny. Vyplýva to z údajov štátnej spoločnosti OKTE, ktorá na Slovensku organizuje krátkodobý trh s elektrinou.
Záporné ceny elektriny sa na krátkodobých trhoch vyskytujú už roky. Tieto udalosti boli len veľmi zriedkavé a ceny padli do mínusu len v jednotkách eur. Posledné roky býva prepad cien elektriny do mínusu omnoho častejším javom a cena klesá extrémne nízko.
Energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk vysvetľuje, že doposiaľ najnižšia cena elektriny na slovenskom dennom trhu bola v nedeľu 12. mája. Elektrina sa vtedy obchodovala za mínus 146 eur za megawatthodinu.
„Predošlý rekord pritom padol iba krátko predtým – v deň štátneho sviatku 1. mája. Cena elektriny zostúpila na mínus 110 eur za megawatthodinu. Na druhej strane, keď ceny elektriny klesali pod nulu v predošlých rokoch, išlo rádovo iba o jednotky alebo nízke desiatky eur pod úrovňou 0 eur za megawatthodinu,“ tvrdí pre Forbes.
Nával na sústavu
Tento nový fenomén je dôsledkom hneď niekoľkých faktorov. Prišiel s rýchlym nástupom obnoviteľných zdrojov energie, ktorých vlastnosťou je vysoká nestabilita. Ak sú dni, počas ktorých silno fúka vietor či svieti slnko dlhé hodiny, veterné či slnečné elektrárne vyrábajú enormné množstvo elektriny. Ak je na druhej strane slnečných lúčov menej a vládne bezvetrie, elektriny sa vyrába málo.
Vysoká produkcia elektriny z obnoviteľných zdrojov však k negatívnym cenám elektriny často nestačí. Sprevádza to aj znížené spotreba elektriny, napríklad v priemysle, cez víkendy či sviatky, keďže sa vtedy v mnohých odvetviach nepracuje.
Tieto dva vyššie spomenuté faktory majú za následok, že na trhu je zrazu prebytok elektriny, čo sa odzrkadľuje na cenách. Dôležité je pripomenúť, že priveľa elektriny ohrozuje stabilitu prenosovej a distribučnej siete. Preto vtedy cena klesne do mínusu. Kto v danom čase prebytočnú elektrinu spotrebuje, dostane za to zaplatené. Profitovať z toho môžu len tí odberatelia, ktorí časť alebo celú svoju spotrebu nakupujú za spotové ceny, teda na krátkodobom trhu.
Nové príležitosti
Na druhej strane tento stále častejší jav je zlou správou pre investorov do nových elektrární. Platí to hlavne pre fotovoltické a veterné elektrárne, ktoré sú závislé od počasia a nie je ich možné vypnúť v časoch záporných cien a naopak zapnúť, keď je cena elektriny drahá.
„Časté prepady cien elektriny do záporných hodnôt a vysoká cenová volatilita sťažuje ekonomickú kalkuláciu pri nových projektoch a zároveň vo všeobecnosti zhoršuje ich návratnosť,“ hovorí Radovan Potočár. Podľa neho tento trend otvára aj nové príležitosti, ktorými sú batériové úložiská.
Tie môžu regulovať, kedy sa vyrobená elektrina z veterných či fotovoltických elektrární dostane na trh. Predpokladá, že nové projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov budú častejšie realizované v kombinácii s batériovým úložiskom, čo, samozrejme, zvyšuje celkovú investičnú náročnosť projektu.
Odborníci zo spoločnosti Fuergy, ktorá sa zaoberá batériovými úložiskami, predpovedajú, že výskyt záporných cien bude do budúcnosti postupne nielenže častejší, ale aj podstatne výraznejší. Perspektívne môže cena elektriny v budúcnosti bežne dosahovať aj mínus 160 eur za megawatthodinu.
„To je nezanedbateľný náklad, ktorý v prípade domácností znášajú dodávatelia elektrickej energie a obchodníci, avšak čoskoro ho zrejme naplno pocítia všetky subjekty s predimenzovanou fotovoltikou,“ upozorňuje Vladimír Miškovský z Fuergy.
Podľa neho sú takto predimenzované systémy zbytočne drahé a buď sa nevyužívajú naplno, alebo – čo je ešte horšie – v prípade fotovoltiky spôsobujú dodatočné finančné straty kvôli prebytkom a negatívnej cene. Napríklad v Holandsku už dodávatelia energií zvažujú, že namiesto platenia za dodanú energiu do siete budú účtovať majiteľom predimenzovaných fotovoltických elektrární na strechách budov poplatky.
Číslo dňa
Pod 4 percentá
Karta sa obrátila a mnohé banky začali od začiatku leta postupne znižovať úrokové sadzby na hypotékach. Od začiatku leta mali k zníženiu pristúpiť ČSOB, Prima banka, Tatra banka a Slovenská sporiteľňa. 365.bank ako prvá banka na Slovensku zníži od 30. augusta úrokové sadzby na hypotéky pod štyri percentá, pri trojročnej a päťročnej fixácii tak ponúkne úrok od 3,95 percenta ročne. Banka informuje, že týmto krokom sa snaží zvýšiť dostupnosť bývania širšiemu spektru klientov.
Krátke správy
Český bič na Airbnb. Česká vláda po vzore zo zahraničia zavádza prísne limity pre platformy krátkodobých prenájmov. České metropoly by mohli mať právo ich niektoré mesiace zakázať úplne. Vládni predstavitelia argumentujú, že zdieľané ubytovanie v mnohých prípadoch už neplní svoje pôvodne poslanie. Obce a mestá by podľa návrhu mali mať možnosť určiť maximálny počet dní, počas ktorých môže prenajímateľ svoj byt ponúkať turistom.
Foto: Flickr/Open Grid Scheduler/Grid Engine v licencii CC0 1.0
Foto: Flickr/Open Grid Scheduler/Grid Engine v licencii CC0 1.0
Čína sľubuje odvetu. Kanada sa rozhodla nasledovať Spojené štáty americké a zaviesť na dovoz čínskych elektrických áut dodatočné clo vo výške 100 percent. To sa nepáči čínskej strane, ktorá obvinila Kanadu z porušovania pravidiel Svetovej obchodnej organizácie a zároveň pohrozila odvetnými opatreniami.
Fed zrejme zníži sadzby. Americká centrálna banka Fed s najväčšou pravdepodobnosťou pristúpi k znižovaniu úrokových sadzieb už na jeseň. Mohli by ísť nadol o štvrť percentuálneho bodu, predpovedá šéfka sanfranciského Fedu Mary Daly. Fed od júla 2023 drží svoju základnú úrokovú sadzbu v pásme 5,25 až 5,50 percenta.
Kto je „ruský Zuckerberg“? Zakladateľa a šéfa komunikačnej služby Telegram cez víkend zadržali francúzski policajti na letisku pri Paríži. Pozreli sme sa bližšie na to, kto je tridsaťdeväťročný miliardár Pavel Durov, ktorý zriedkakedy dáva rozhovory a rád chodí v čiernej.
